História farnosti Dolný Smokovec a jej význam v regióne Vysoké Tatry

Farnosť Vysoké Tatry bola založená 1. júla 1943. V porovnaní s inými farnosťami je pomerne mladá. Zaiste si položíte otázku, čo to vlastne tá farnosť je? Ako funguje, aký je jej zmysel? Odpoveď dáva cirkevné právo. Podľa kánonu 515 §1 farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi. Ďalej v paragrafe 3. Farnosť je teda trvalé spoločenstvo veriacich, ktoré má riadnu duchovnú správu a pastoračné vedenie. Toto spoločenstvo sa rozvíja, rastie a v istom zmysle sa stáva tou základnou bunkou cirkevnej organizácie. Tam sa rozvíja duchovný život, konajú sa cirkevné a liturgické zhromaždenia a účasťou na týchto sláveniach sa veriaci zveľaďujú v dare božej milosti.

Farnosť by sme mohli prirovnať k rodine. Uvedomujeme si, že v občianskom živote má svoj veľký význam štát a jeho organizačné štruktúry, ale bez rodiny tieto štátne inštitúcie by neznamenali nič. Lebo v rodine sa rodí nový človek, v rodine sa vychováva, v rodine žije, v rodinnom spoločenstve obklopený láskou môže dozrievať a napredovať. Farnosť je čosi podobné v z cirkevného hľadiska. Vo farnosti, ktorej duchovným centrom je farský kostol, je dieťa pokrstené, vo farnosti pristupuje k prvému sv. prijímaniu a k ostatným sviatostiam, vo farnosti človek sa zúčastňuje na eucharistickej slávnosti…

Menšie spoločenstvá žijúce na nejakom území netvoria farnosť, ale tzv. filiálku čiže dcérsku spoločnosť patriacu ku tej ktorej farnosti. Tak tomu bolo aj vo Vysokých Tatrách. Do 1. júla 1943 patrilo napr. Štrbské Pleso k farnosti Štrba, Tatranská Polianka k Batizovciam, Starý Smokovec k Mlynici, Dolný Smokovec k Veľkému Slavkovu, Tatranská Lomnica k Veľkej Lomnici. Od 1. júla 1943 sa všetky tatranské lokality od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu stávajú novým organizačným cirkevným celkom.

Táto myšlienka kolegiality všetkých tatranských lokalít je vyjadrená symbolicky v novom kostole v Novom Smokovci, kde sú umiestnené na prednej časti chóru erby všetkých tatranských osád, ktoré tvoria našu farnosť. Farnosť zriadil vtedajší biskup Mons. Ján Vojtaššák. Ako starostlivý pastier vedel posúdiť strategický význam tohto vysokohorského tatranského prostredia pre cirkev. Zloženie obyvateľstva je podstatne odlišné od bežne mestského, alebo dedinského prostredia.

Podstatnou črtou je práve skutočnosť, že veľká časť ľudí prichádzajúcich do Vysokých Tatier sú rekreanti a turisti, ktorí hľadajú v krásach tatranskej prírody odpočinok. Ďalšia početná skupina sú pacienti, ktorí prichádzajú do Tatier hľadať a utužovať svoje zdravie. Napokon sú tu domáci obyvatelia rôznych profesií, či už sú to lekári a zdravotníci, alebo hotelieri, kuchári a čašníci, ktorí zabezpečujú chod a údržbu liečebných a rekreačných zariadení. Táto skutočnosť si vyžaduje špecifický prístup v aj dušpastierskej práci.

Ľudia, ktorí tu prichádzajú majú predovšetkým čas, sú vytrhnutí z denného domáceho zhonu a môžu regenerovať svoje duševné sily v oáze pokoja a vnútorného uzobrania. Človek je tu napokon prístupnejší pre tie hodnoty ducha, na ktoré možno v domácom prostredí si nedokáže nájsť čas.

Farnosť za 60 rokov dozrela. Pri svojom vzniku dostala do vienka štyri malé kostolíky a jednu kaplnku. Malé kostolíky nestačili svojou kapacitou poňať ten počet ľudí, ktorý prichádzal na bohoslužby. Preto bolo potrebné kostoly prestavať a zväčšiť. Niektoré kostoly ako napr. v Starom Smokovci a v Dolnom Smokovci nebolo možné zväčšiť, pretože tvoria konštrukčne jednoliaty prvok ku ktorému sa už nič nedá pristavať. Okrem toho kostol v Starom Smokovci bol bez veže, pretože veža počas víchrice v roku 1929 sa zrútila. Táto veža bola znovu postavená v roku 1958. Stalo sa predovšetkým zásluhou vtedajšieho správcu farnosti vdp. Jána Slávika.

V roku 1970 z príležitosti Majstrovstiev sveta v severských lyžiarskych disciplínach (FIS) sa prestavbou zväčšil kostol na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici. Pričinil sa o to vtedajší správca farnosti vdp. Gejza Findura. Po ňom nastúpil vdp. Jozef Pataky, ktorý sa usiloval tieto kostoly zveľadiť predovšetkým vnútorným zariadením. V kostole v Tatranskej Lomnici dal urobiť obraz Panny Márie, nové liturgické zariadenie, nové stoličky a pod. Začiatkom roka 1978 nastúpil na jeho miesto vdp. Štefan Mordel. Bola to ponormalizačná doba, ktorá cirkvi nepriala a preto bola práca kňaza veľmi sťažená, lebo bol pod neustálou kontrolou štátnych úradníkov a na každú aj malú vec potreboval tzv. štátny súhlas od referenta pre cirkevné otázky na okresnom úrade. Napriek týmto ťažkostiam sa podarilo uskutočniť v roku 1983 generálnu opravu kostola na Štrbskom Plese, kde sa pristavila sakristia a urobila s úplne nová strecha vrátane nových omietok vnútri aj vonku.

V roku 1985 prebiehala oprava kostola v Tatranskej Lomnici, pričom sa mali dokončiť práce, ktoré sa začali prestavbou v roku 1970. Vtedy sa totiž urobilo narýchlo len to najnutnejšie, pretože práce na prestavbe boli ukončené zákazom štátnej moci. Tu však znovu nastali problémy. Napriek prísľubom nebola povolená prístavba vežičky a tak boli urobené len opravy ako fixácia múrov, nové okná, dvere a pod.

Pri príchode vdp. Štefana Mordela nebol ani v jednom kostole organ. Organ je veľmi potrebný pri bohoslužbách, pretože dotvára slávnostnú atmosféru a napomáha liturgickému spevu, preto si pán farár dal ako prvoradú úlohu postaviť nový organ Starom Smokovci. Zámer sa podarilo zrealizovať a v roku 1981 mohli veriaci v tomto kostole po prvýkrát počuť hlas nového organa. O rok neskôr sa podarilo postaviť ďalší organ v Tatranskej Lomnici a napokon v roku 1984 aj na Štrbskom Plese.

Medzitým sa v roku 1979 opravoval kostol v Starom Smokovci. Bol vymaľovaný zvnútra aj zvonka a ošetrená celá strecha aj s vežou. Napokon prišiel november 1989 a s ním aj spoločenské premeny. Pre cirkev sa tu otvorila nová možnosť a dalo sa uvažovať o realizácií plánu biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý už v roku 1946 chcel dať postaviť v Starom Smokovci nový farský kostol. Na jar v roku 1990 sa začalo vybavovať stavebné povolenie, ale podarilo sa ho dostať až v júni roku 1997. Stavebné práce začali 12. júla 1997 a trvali presne päť rokov. Slávnostnú posviacku kostola vykonal kardinál Jozef Tomko v sobotu 13. júla 2002 za účasti diecézneho biskupa Mons.

Týmto aktom slávnostnej posviacky nového farského kostola sa farnosť prejavila ako zrelá a životaschopná ustanovizeň, ktorá má perspektívu. Cirkevné spoločenstvo združené vo farnosti je živým organizmom, ktoré je schopné sa rozvíjať a napredovať.

Kostolík v Dolnom Smokovci, zasvätený Najsvätejšiemu Spasiteľovi, bol postavený v roku 1890 pre potreby tatranských hostí. Práve od nich vyšiel podnet, keď pravidelní hostia usporiadali medzi sebou finančnú zbierku na úhradu stavebných nákladov. Sumou na výstavbu prispela aj „Spišská banka“ a arcikňažná Izabela, ktorá sama vyšila a darovala omšové rúcho z bieleho hodvábu a štyri umelecky hodnotné vázy.

Vypracovaním projektov bol poverený v roku 1890 architekt Gedeon Majunke (1855 - 1921) zo Spišskej Soboty, ktorý sa už predtým osvedčil ako citlivý projektant hotelov a chát vo Vysokých Tatrách. Objekt koncipoval ako štýlovú drevenú stavbu a vybudoval ho v roku 1891. Kostol slúžil aj potrebám rastúcej dolnosmokoveckej osady. V čase postavenia patril cirkevno-právne farnosti Veľký Slavkov. Odpustová slávnosť je na výročie posvätenia Lateránskej baziliky (9. novembra).

Po liturgickej obnove, prameniacej z II. vatikánskeho koncilu, bol hlavný oltár umiestnený na čelnej stene nahradený provizórnym oltárom a ambonou, navyše pribudol bohostánok. Pri riešení tejto otázky spoluúčinkovali vdp. Ján Maga, farár v Poľanovciach, Ing. arch. Anton Surový z Ružomberka a Akad. V polovici osemdesiatych rokov bol kompletne vymenený starý šindeľ na streche a veži za nový. Keďže je celý kostol drevený, vyžaduje si zvýšenú starostlivosť. Strecha a steny kostola sa musia pravidelne ošetrovať penetračnými nátermi. Pri víchrici v roku 2004 bol kostol čiastočne poškodený a len na vlásku sa udržala vežička, ktorá bola vyhodená z pántov. Podarilo sa ju opäť uložiť a zafixovať. Víchor ošľahal a takmer vybielil vonkajšie steny zvlášť severnú a západnú, takže sa museli urobiť opakovane nátery, aby kostol opäť dostal svoj vzhľad.

V nasledujúcej tabuľke je zoznam významných udalostí a rekonštrukcií v farnosti Dolný Smokovec:

Drevený kostol v Tatranskej Kotline

Kostol je jedným z najozdobnejších tatranských drevených kostolíkov a nachádza sa v Tatranskej Kotline na úpätí Belianskych Tatier. Postavený bol v 19. storočí v neogotickom štýle. Vyznačuje sa hrazdenou konštrukciou a typickými tatranskými motívmi akým je napríklad kvet plesnivca alpínskeho, ktorý možno nájsť nad vstupom do chrámu i na oltári.

Aktivity v regióne

Okrem duchovného života ponúka región Vysokých Tatier množstvo kultúrnych a spoločenských podujatí. Tu je niekoľko z nich:

• Koncert MAOK: Slovenský spevák a multiinštrumentalista, známy pre jeho schopnosť vystihnúť atmosféru v hudbe.
• Horský kros Gerlach: Preteky v behu do vrchu z Gerlachova k Sliezskemu domu.
• Putovanie za históriou regiónu Vysoké Tatry: Kultúrno-turistické prehliadky v Tatranskej Lomnici, Dolnom a Hornom Smokovci, Novom Smokovci, Vyšných Hágoch a Starom Smokovci.
• Beh za Tatry: Terénny beh na Štrbskom Plese na podporu revitalizácie Vysokých Tatier.
• Tatranský piknik: Komunitná akcia v Novom Smokovci na podporu vzťahov v komunite.
• Tatry ako liek - Cvičenie pre zdravie: Joga v Tatrách pod dohľadom inštruktorky v Novom Smokovci.
• Divadelné predstavenie BLÁZINEC: Predstavenie v Dome kultúry.
• Radošinské naivné divadlo: PAVILÓN B: Predstavenie v Kežmarku.
• Večera pod hviezdami - Skalnaté Pleso: Netradičná večera s pozorovaním hviezd.
• Tatranom do Poľska: Verejná jazda retro Tatranom do poľskej Muszyny.
• Svetový pohár v Nordic Walkingu: Podujatie na Štrbskom Plese.
• RETROKINO - VYSOKÉ TATRY: Premietanie krátkych filmov o Tatrách v Múzeu Tatranskej Kinematografie a Fotografie.
• Festival zdravia na Štrbskom Plese: Ukážky Nordic Walking, prvej pomoci a iné aktivity.
• Daniel Hůlka - Recitál: Koncert v Dome kultúry.
• Beliansky expres: Vlakové spojenie z Popradu do Muszyny.
• Jesenná Tatranská cyklojazda: Cyklojazda v Bikeparku Veľká Lomnica.
• BEST OF SILNÉ REČI: Stand-up comedy v Dome kultúry Poprad.
• Cestou necestou - Ako na zážitkové Maldivy & Laos: Cestovateľský festival v Poprade.
• Richard Müller - komorný recitál: Koncert v Dome kultúry Poprad.
• ARCHITEKTONICKÉ DEDIČSTVO POD TATRAMI - OKNO DO ŽDIARU A OSTURNE: Prednáška v Podtatranskom múzeu.
• Výstava Kaligrafia = krasopis: Výstava v Tatranskej galérii.
• VRAŽEDNÉ PSYCHÉ: Krimi podcast naživo v Bachledke.
• BABKA BATTLE: Súboj chutí a tradícií v Tatranskej Lomnici.
• Otvorenie Divadla Poprad: Divadelný sviatok v Poprade.
• Rozprávanie a premietanie100 ROKOV HOKEJA VO VYSOKÝCH TATRÁCH: V Múzeu Tatranskej Kinematografie a Fotografie.

Kňazské povolania z Liptovskej Tepličky

V Liptovskej Tepličke bolo najviac kňazských povolaní v tzv. zlatom desaťročí duchovného života pre farnosť, a to až 7 kňazských povolaní. Od roku 1942 do roku 1950 boli 3 primičné omše postupne v rokoch 1942, 1943 a 1948. V roku 1949 bol na kňaza v Ríme vysvätený ďalší z rodákov - misionár, ktorý cestoval na určené misijné územie. Pre udalosti v roku 1950 prišla farnosť o 3 primičné slávnosti. Sviatosť kňazstva dvaja prijali v tajnosti, ale museli pracovať v civilnom zamestnaní. Tretí bol vtedy bohoslovcom. Dvaja z nich sú bratia. Starší z nich sa pastorácie nedožil, pretože v roku 1965 tragicky zahynul. Bohoslovcovi a mladšiemu bratovi tento rok primície odročil až na rok 1970. Ďalší z rodákov prijal kňazskú vysviacku v tajnosti v Nemecku v roku 1978, ale primície sa v rodnej dedine nekonali. Jubilejné desiate boli v roku 1991 a zatiaľ posledné v roku 2002.

Životopisy kňazov pochádzajúcich z Liptovskej Tepličky

• Matej Nahalka: Narodil sa v Tepličke v roku 1825. Na kňaza bol vysvätený 21.9.1851. Bol farárom farnosti Nová Belá až do svojej smrti 6.2.1894.
• Mons. Štefan Garaj: Narodil sa 24.10.1915 v Tepličke. Za kňaza bol vysvätený v roku 1942. Bol väznený, neskôr sa stal farárom, dekanom a kapitulným vikárom Spišskej diecézy. Pápež Ján Pavol II. ho ustanovil za Apoštolského protonotára supra numerum. Zomrel 24.9.1998 v Ľubici.
• Mons. ThDr. Štefan Náhalka: Narodil sa 16.3.1916 v Tepličke. Za kňaza bol vysvätený v Ríme 19.12.1942. Bol tajomníkom biskupa Vojtaššáka a tajným generálnym vikárom. Utiekol do Ríma, kde pracoval pre utláčanú cirkev a Slovákov v zahraničí. Zomrel 6.3.1975 v Ríme.
• Štefan Kupčov: Narodil sa 18.7.1921 v Liptovskej Tepličke. Kňazské svätenie prijal 6. júna 1948. Bol kaplánom, administrátorom a farárom v rôznych farnostiach. Zomrel 23. októbra 2005 v Spišskej Kapitule.
• Matej Maťaškov, SVD: Narodil sa 25.2.1922 v Liptovskej Tepličke. Na kňaza bol vysvätený v Ríme 2.4.1949. Pôsobil ako misionár na ostrove Timor v Indonézii.
• Štefan Milan: Narodil sa 12.3.1925 v Liptovskej Tepličke. Na kňaza bol vysvätený tajne 27.7.1950. Bol väznený a pracoval v civilnom zamestnaní. Neskôr pôsobil ako kaplán a farár. Zomrel 8.1.2000.
• Jozef Janík: Narodil sa 16.3.1923.

tags: #farnost #dolny #smokovec