Zarathuštra (iné názvy: Zaratuštra, Zarathustra, Zaratustra, Zoroaster) bol staroveký perzský filozof, prorok, náboženský básnik a zakladateľ zoroastrizmu, autor gáth.
Čo je to zoroastrizmus?
O jeho živote sa vie veľmi málo. Bol kňazom a bol ženatý (najmladšia dcéra sa volala Pouručista), pôvodom asi z vladárskeho rodu.
Mladý Zarathuštra podľa legiend vystúpil na jeden vysoký vrch, kde mu boh Ahura Mazdá zvestoval nové učenie (reforma mazdaizmu). Toto učenie najprv bolo odmietané, ale pod vplyvom zázrakov, ktoré Zarathuštra vykonal, bolo postupne prijímané a prijal ho aj baktrijský kráľ Vištáspa (Wištáspa), ktorý Zarathuštrovi potom poskytol aj útočisko.
Zarathuštra
Vplyv Zarathuštry na angelológiu
Koncept božích poslov - nadprirodzených prostredníkov - ovplyvnila veľa kultúr, no pokiaľ ide o angelológiu, jej zakladateľom je perzský prorok Zarathustra, známy aj pod menom Zoroaster.
Hoci ho vedci akceptujú ako reálnu, historickú postavu, nevedia sa zhodnúť na období, v ktorom žil. Ich odhady sa pohybujú od 18. až do 6. storočia pred n. l. Bez ohľadu na toto obrovské časové rozpätie jeho zásluha spočíva v tom, že vypracoval podrobnú kozmológiu, ktorá priamo ovplyvnila židovskú koncepciu anjelských bytostí a neskôr sa preniesla aj do kresťanstva.
Joseph Campbell v práci The Hero with a Thousand Faces (Hrdina s tisícimi tvárami) konštatuje: „Prorok Zarathustra usporiadal perzské náboženstvo podľa princípu prísneho dualizmu dobra a zla, svetla a tmy, anjelov a diablov. Táto kríza hlboko ovplyvnila nielen Peržanov, ale aj vieru Hebrejcov, a tým (o storočia neskôr) aj kresťanstvo.“ Židovské a kresťanské tradície neskôr ovplyvnili aj vnímanie anjelov v islame.
Napriek svojmu veľkému vplyvu bol zoroastrizmus v porovnaní s duchovnými tradíciami starovekého Egypta nováčikom, nehovoriac o sumerskej kultúre, ktorá na Strednom východe rozkvitala zhruba tritisíc rokov pred n. l. Vynára sa však otázka: predstavujú krídla skutočnú fyzickú vlastnosť, alebo sú iba symbolom sily duchovnej bytosti? Podľa teórii o starovekých astronautoch cestovali v kozmických lodiach.
Anjeli
Vývoj mágie a duchovných hnutí
Mágia sa rodí spolu s vedomím. S písmom prichádzajú prvé chrámové školy a mágia sa stáva vedou pre zasvätených. Neskôr mágia ustupuje do tieňa - vznikajú grimoáre, okultné bratstvá, alchymistické kruhy. Humanizmus, renesancia a novovek prinášajú návrat k hermetizmu. Objavujú sa nové spisy, mágovia, ktorí pôsobia aj ako filozofi a vedci.
Významné postavy
- John Dee (anglický matematik, astrológ a mág, poradca kráľovnej Alžbety I., tvorca enochiánskeho systému)
- Giordano Bruno (taliansky filozof, mág a hermetik, popravený za kacírske učenia)
- Paracelsus (švajčiarsky lekár, alchymista a reformátor medicíny, spájal vedu s duchom)
- Alessandro Cagliostro (Giuseppe Balsamo) - taliansky mág, liečiteľ a zasvätenec, známy svojím Egyptským rituálom; považovaný za pokračovateľa starovekých duchovných línií.
Spoločenstvá a hnutia
- Medzi rokmi 1700 - 1760: Vzniká Spoločenstvo Kamenná Ruža - tajné zoskupenie mágov niekde v Európe, ktoré položilo základy neskoršej práce s dimenzionálnymi bránami, symbolmi a duchovnou etikou.
- Rok 1874: Z Kamennej Ruže vyrastá Spoločenstvo Anách - viac než len duchovná škola. Zo Spoločenstva Anách, ktoré pôsobilo vo viacerých krajinách, neskôr vznikli aj viaceré ezoterické smery, medzi nimi aj vetva známa ako Rozenkruciáni.
Toto hnutie sa verejne sformovalo na začiatku 17. storočia v Nemecku, keď boli anonymne publikované tri základné texty:
- Fama Fraternitatis (1614)
- Confessio Fraternitatis (1615)
- Chymická svadba Christiana Rosenkreutza (1616)
Zakladateľom mytologickej línie je Christian Rosenkreutz, ktorý mal údajne žiť v 15. storočí a priniesť zasvätené učenia zo Svätej zeme do Európy. Rozenkruciánske bratstvá nadviazali na duchovné korene Anách a rozvinuli symbolické poznanie i mystickú službu vedomej premene človeka.
Christian Rosenkreutz, zakladateľ tejto línie, mal podľa tradície žiť v 15. storočí. Rozenkruciánske bratstvá nadviazali na duchovné korene Anách a rozvinuli symbolické poznanie i mystickú službu vedomej premene človeka.
Rozenkruciáni existujú dodnes ako novodobá vetva, no nie je známe, kedy presne bola ich línia obnovená - túto informáciu si uchovávajú vo svojom vnútri.
- Rok 1995 - 22. máj: Na pokyn predstavených Spoločenstva Anách zakladá mág Ašarat nové pokračovanie duchovnej línie - vzniká Spoločenstvo Selekcia.
Od pravekého šamana cez chrámových kňazov, tajných mágov stredoveku až po súčasných zasvätencov - mágia nikdy nezanikla.
Vývoj civilizácie v staroveku
Okolo roku 6 500 p.n.l. došlo ku skutočnému prevratu. Európsky človek po prvý raz vo svojej histórii prestal byť predátorom, závislým len na štedrosti prírody a úspechu lovu. Stal sa výrobcom, začal chovať zvieratá a pestovať plodiny pre svoju obživu. Počiatky tejto zmeny treba hľadať u národov, obývajúcich Stredný východ, oblasť medzi Eufratom a Jordánom (Úrodný polmesiac). Rozvoj poľnohospodárstva podmienil rozvoj hrnčiarstva a používanie sekier z lešteného kameňa. Sekery sa používali nielen na stínanie stromov, ale aj na ťažbu v kameňolomoch. Vyrábali sa aj kamenné motyky. Iné nástroje z dreva a kosti boli na miesenie hliny a drvenie obilných zŕn. Z kostí vyrábali harpúny a ihly. Ľudia prvýkrát začali pracovať s meďou.
V povodí ázijských riek Eufrat a Tigris vznikla jedna z najstarších civilizácií. Na území v povodí rieky Chuang-che vznikli prvé osady. Obdobie od 4. tisícročia p.n.l. až do dobytia Egypta Rimanmi roku 30 p.n.l.
Okolo roku 3 500 p.n.l. vznikol v Mezopotámii hrnčiarsky kruh a bol vybudovaný prvý zavlažovací systém. Okolo roku 3 200 p.n.l. sa v Mezopotámii objavili vozové kolesá. Boli vyrobené z dreva. V povodí riek Indus a Ganbges vznikla pozoruhodná staroindická kultúra. V Číne používali na sčítavanie väčšieho počtu čísel abacus, vysokú úroveň dosiahlo staroveké čínske lekárstvo. Sa do náboženských rituálov začala zapájať hudba. Obdobie od 3. tisícročia p.n.l. až po 5. storočie n.l. bolo obdobím starovekej literatúry. Tá sa delí na staroveké orientálne (východné) literatúry (sumerskú, egyptskú, indickú, čínsku a hebrejskú) a antickú (grécku a rímsku) literatúru. Najznámejší predstavitelia gréckej literatúry sú: Aischylos, Sofokles, Euripidés a Aristofanes.
Okolo roku 2 500 p.n.l. s príchodom doby kovov (najprv medi, neskôr bronzu a ešte neskôr železa) do Európy sa podstatne zmenili vyrábané nástroje. Riady z kovu boli odolnejšie ako keramické, meče sa stali obávanými zbraňami a prvé pluhy umožnili kvalitné obrábanie pôdy. V rokoch 2 350-2 150 p.n.l. v období Babylonskej ríše dosiahla vrchol mezopotámska architektúra. Jej vývoj sa skončil v 6.
Okolo roku 1 750 p.n.l. bol vydaný Chamurappiho zákonník. Z roku 1 500 p.n.l. pochádza tabuľka z Mezopotámie, ktorá obsahovala zašifrovanú formulu na výrobu glazúrovej keramiky. Bronz začal ustupovať železu, ktoré sa stalo najpoužívanejším kovom. Na Strednom východe a v starovekom Grécku sa začala doba železná. Obyvatelia horeuvedených krajín sa naučili získavať železo zo železnej rudy a spracúvať ho zahrievaním do žerava a a kovaním (kované železo). Explodovalo sopečné súostrovie Santorín v Egejskom mori. Z tohto obdobia sa zachovali správy o vodných hodinách zhotovených v Egypte. V Číne sa objavili v roku 1 200 p.n.l. V rokoch 1 500-1 027 p.n.l.
Zo 14. storočia p.n.l. - a z uluburunskej lode pochádza najstaršia doteraz nájdená „kniha“ sveta. Jej dva drevené listy, zavesené na kĺbe zo slonoviny boli vyhĺbené tak, aby do nich mohol naliať včelí vosk, na ktorý sa písalo rydlom. Egyptské vojsko bojovalo zoradené v troch líniách. V antickom Grécku povýšili na boha lekárstva slávneho lekára Asklepia. V staroveku sa grécke lekárstvo dostalo na pozoruhodnú úroveň. V krajine pôsobilo viacero lekárskych škôl. V jednej z nich, činnej na ostrove Kos, vyrástol „otec lekárstva“ Hippokrates. V rokoch 900 až 300 p.n.l. v starovekej Indii vznikal významný lekársky spis Ajur-védy (Knihy života), zavádzali sa pitvy a plastická chirurgia. So vznikom gréckych štátov a Rímskej ríše vznikali stále armády, v ktorých povinne slúžili slobodní občania.
Roku 814 p.n.l. Roku 800 p.n.l. železo sa rozšírilo po celej Európe. V 8.-7. storočí p.n.l. asýrske vojsko malo dve línie. Prvú tvorili lukostrelci, druhú kopijníci. Má pôvod moderné divadlo, kde herci v maskách predvádzali príbeh alebo nejaký iný námet. Základnou vojenskou jednotkou bola falanga - pretiahnutý obdĺžnik (mimoriadne dlhý až 24 radov), šírka závisela od počtu vojakov. Zaraďovali sa v ňom vedľa seba pešiaci s ochranným výstrojom a ťažkou výzbrojou, najmä s dlhými kopijami. Časť vojska tvorili ťažkoodenci. Peržania - najväčší súperi Grékov, sa v boji spoliehali na lukostrelcov a jazdectvo.
Roku 776 p.n.l. Roku 753 p.n.l. bol založený Rím. Do roku 643 p.n.l. grécky matematik Táles z Milétu si všimol, že pokiaľ trieme jantár, priťahuje steblá sena. Feničania preplávali cez Červené more, oboplávali Afriku a Gibraltárskou úžinou preplávali do Stredozemného mora. Používali bojové veslice - galéry. Gréci a Rimania v neskoršom období používali galéry s troma radami vesiel. Sa začala rozvíjať najmladšia z architektúr starého Orientu - perzská architektúra. Dobytie ríše Alexandrom Macedónskym v 4. storočí p.n.l. Hebrejci používali jednoduchú reverznú substitučnú šifru atbaš. V tejto šifrovacej metóde je prvé písmeno abecedy nahradené posledným, druhé predposledným atď.
Roku 594 p.n.l. V rokoch 563-483 p.n.l. Roku 559 p.n.l. perzský kráľ Kýros I. Okolo roku 550 p.n.l. perzský kráľ Kýros I. V 2. polovici 6. storočia p.n.l. V rokoch 521-486 p.n.l. V 5. grécka architektúra dosiahla svoj vrchol. Zanikla v 1. Odohrala sa bitka pri Salamíne. Okolo roku 470 p.n.l. Koncom 5. storočia p.n.l. v Grécku a 2. storočí p.n.l. v Ríme sa objavili vojaci, ktorí bojovali za peniaze. Vznikli tak prvé profesionálne námedzné armády. Až dovtedy vojaci nemali rovnaké zbrane (bohatí mali lepšie). Rimania ustúpili od falangy a najviac rozvinuli vojenské umenie otrokárskeho zriadenia. Falangu pretransfomovali na légie, z tretej sa postupne vyvinula záloha. Strany légií chránilo jazdectvo.
V rokoch 359-336 p.n.l. v Macedónii žil a vládol Filip II. Roku 360 p.n.l. Aineias Taktikos napísal dielo Taktika o vojenskom umení. V časti Poliorketika uvádza 16 rôznych šifrovacích metód. Jedna z nich je založená na rovnakom princípe ako morzeovka. Roku 350 p.n.l. V rokoch 336-323 p.n.l. v tých rokoch vládol syn Filipa II., Alexander Veľký. Po smrti svojho otca nastúpil na trón a ovládol Grécko. Neskôr ovládol všetko dovtedy známe územie. Hudba tvorila dôležitú súčasť náboženských obradov. Prvé armády sa pôvodne tvorili z radov slobodného obyvateľstva. Roľníci boli pešou domobranou, otrokári boji jazdcami alebo veliteľmi bojových vozov.
Roku 330 p.n.l. V rokoch 300-280 p.n.l. na ostrove Faros postavili ľudia najvyšší maják všetkých čias (180 m). Roku 265 p.n.l. Okolo 250 p.n.l. grécky matematik Archimedes zo Syrakúz študoval jednoduché stroje a objavil Archimedov zákon, vysvetľujúci, prečo telesá plavú. Roku 211 p.n.l. Roku 150 p.n.l. V rokoch 149-146 p.n.l. prebehla 3. púnska vojna, na záver ktorej Rimania dobyli a zničili Kartágo, hlavné mesto nepriateľa. Tých, čo prežili, predali do otroctva. V rokoch 148-146 p.n.l. V rokoch 100-44 p.n.l. V rokoch 73-71 p.n.l. povstanie otrokov proti Rímu viedol gladiátor Spartakus. Roku 70 p.n.l. Rimania zaviedli prvú organizovanú výučbu lekárov na účet štátu. Dovtedy postupne doceňovali veľký význam medicíny. Hoci sa spočiatku zameriavali len na vojenské lekárstvo a aj ich prvé nemocnice boli vojenské (valetudináriá), časom uznali aj význam hygieny, začali zavádzať kanalizáciu a stavali kúpele. V roku 70 p.n.l. tiež vypracovali systém lekárskych hodností. Neskôr museli jednotlivé rímske obce zriaďovať liečebne. Rozpad rímskej ríše v 4.
V rokoch 60-50 p.n.l. Julius Caesar používal jednoduchú substitučnú šifru, ktorá nesie po ňom aj pomenovanie. Caesar používal niekoľko šifier, ale kniha, kde sa popisovali, sa nezachovala. V Caesarovej šifre sa každé písmeno nahradí písmenom, ktoré v abecednom poradí leží tri písmena za ním. Napr. výrok LIST ZNICIT by v Caesarovom liste nadobudol tvar OLVW CQLFLW. Roku 30 p.n.l. V rokoch 27-14 p.n.l. Roku 4 p.n.l.