Dubnica nad Váhom je známa svojou bohatou tradíciou pútí k milostivej soche Panny Márie. Význam týchto pútí uznali aj pápeži, ktorí udelili odpustky viazané na dubnický chrám: Klement XIV. dňa 21. 6. 1770, Pius VI. dňa 10. 11. 1795 a Pius VII. apoštolským breve z r. V Uhorsku bola Dubnica známa mariánskou úctou natoľko, že v čase maďarizácie nášho územia dostala na základe Apponyiho zákonov z 2. 6.
Veriaci si uctievajú Dubnickú Pannu Máriu v jej vyobrazení, ktoré ideovo predstavuje Kráľovnú neba (por. Zjv. 12, 1). Ide o jednoduchú ronobarokovú sochu silne ovplyvnenú gotickou predlohou. Skulptúra zobrazuje Madonu s Dieťaťom, ktoré pravou rukou nežne objíma tvár Matky.
Pôvod sochy Dubnickej Panny Márie
Dubnická assuta pochádza z rokov 1644-1661 a bola umiestnená v Kaplnke Nepoškvrneného počatia Panny Márie na Trenčianskom hrade. Správa, že táto socha pochádza z Trenčianskeho hradu, je uvedená vo vizitácii biskupa Jána Gustíniho z r. 1766. Trenčiansky župan Juraj Ilešházi dal plastiku preniesť do dubnického kaštieľa po r. 1676, kedy bol kaštieľ prestavaný na rodinné sídlo Ilešháziovcov. Sochu daroval farskému kostolu gróf Mikuláš Ilešházi niekedy medzi r.
Vědci Konečně Našli Hrob Panny Marie, Který Byl Zapečetěn Na Tisíce Let
Zázračné udalosti a kronika
Príčinou nevšednej úcty k dubnickej Madone boli mimoriadne udalosti, ktoré sa v súvislosti s ňou udiali. Predzvesťou nezvyčajných udalostí sú sny, v ktorých grófka Terézia Beréni - Zichiová, druhá manželka Jozefa Ilešháziho, videla dubnickú sochu. Ako prvý zázrak sa spomína rozkvitnutie ľalie, ktorú dal Ján Sefranovič do ruky Madony. Keď sa ľudia dozvedeli o tejto udalosti, začali sa utiekať k Dubnickej Panne Márii so svojimi problémami i chorobami. Modlitbu spájali s vierou a mnohé takéto modlitby boli na príhovor Panny Márie vypočuté.
V archíve RKFÚ v Dubnici nad Váhom je kronika, ktorej titulná stránka nesie názov Ectypon Redivivum sive Magna Hungaria Domina et Patrona Virginis Matris Dei Maria Effigies qua olim in Moneta Aurea et Argentea Regni cusa Nunc plurimis Pratys illustris Dubnicza clarescit. V preklade do slovenčiny znamená: Oživená socha alebo obraz Veľkej Panej Uhorskej a Patrónky, Panny Matky Božej Márie, ktorá kedysi nachádzala sa na zlatých a strieborných minciach kráľovských a teraz žiari v mnohých milostiach slávnej Dubnice. Jej zožltnuté strany sú popísané výpoveďami tých, ktorých sa dotkla mimoriadna Božia milosť na príhovor Dubnickej Madony a ktorí dosiahli uzdravenia z chorôb rôzneho druhu: pruh, mizerere, tubera, vredy, smrteľné agónie. Svoje svedectvá podpísali slepí, nemí, hluchí, chromí. Nielen choroby tela, ale aj ducha boli uzdravené. Jednotlivé prípady sú písané pod čistotou svedomia a pod prísahou. Kroniku začal písať miestny farár Daniel Kolačáni hneď v začiatkoch týchto ťažko vysvetliteľných udalostí, vr. 1747. Obsahuje viac ako 250 zázračných uzdravení. Posledný zápis je zo dňa 5. mája 1779.
Dôveryhodnosť udalostí
Ďalším svedectvom o dôveryhodnosti týchto udalostí boli votívne dary zo zlata, striebra a perál. Keď sa rozšírili správy o zázračných uzdraveniach, začali do Dubnice chodiť zástupy pútnikov. Okolo polovice 18. stor. prichádzali také veľké púte, že sa veriaci nezmestili do kostola. Preto dal gróf Jozef Ilešházi v r.
Obnova tradície pútí
Veriaci ľud putoval do Dubnice k milostivej soche počas celého roka. Miestny dekan - farár Jozef Beňák odhadol počet pútnikov, ktorí navštívili chrám s Dubniskou Madonou za rok, na 15 000. Okrem týchto individuálnych pútí postupom času vznikali tzv. hlavné púte, počas ktorých sa tu Boží ľud schádzal v hojnejšom počte. Zmenou politického systému u nás po „nežnej (zamatovej) revolúcii" 17. novembra 1989 sa mohla obnoviť tradícia pútí a písať ich novo-dobá história. Po štyridsaťročnej nútenej prestávke privítal dubnický chrám pútnikov v sobotu na Narodenie Panny Márie, 8. septembra 1990. Po obnovení tradície pútí sa Dubnica postupne opäť dostáva do povedomia mariánskych ctiteľov a medzi pútnickými miestami na Slovensku má svoje miesto. Hlavná púť v Dubnici sa koná na Sviatok narodenia Panny Márie, 8. septembra.
Takto opisuje púte do Dubnice miestny farár Jozef Beňák v r. 1925. Vtedy už mali za sebou bohatú tradíciu. Záznam odvolávajúci sa na kanonickú vizitáciu z r. 1831 konštatuje, že púte k milostivej soche Panny Márie do Dubnice nad Váhom sa každoročne konávajú za obrovskej účasti ľudu od r. 1742. Akoby sa napĺňala vízia Á. Jordánszkeho z r. 1838: „Ale i z ohledu buducnosti ňeňi sa čo tesklive starať.
7. - 8. Púť na sviatok Povýšenia sv. Kríža. 15.
V dňoch 1.-6. októbra 2022 sa podarila nezvyčajná akcia: vyše sto našich bratov a sestier sa na dvoch autobusoch vydalo na púť k sv. Františkovi Saleskému. Krásna myšlienka, ktorá sa spontánne zrodila v hlavách niekoľkých spolupracovníkov, navštíviť miesta, spojené so životom sv. Františka Saleského, oslovila aj ďalších spolupracovníkov z celého Slovenska a Čiech. Táto túžba sa nakoniec stala skutočnosťou. O „Púť po stopách sv. Františka“ prejavilo záujem veľké množstvo ľudí, až to vyskočilo na 110 účastníkov zo Slovenska a k tomu spolupracovníci, ktorí išli z Čiech na autách. Zvládne sa to? Pokúsime sa! A tak tím organizátorov za ASC v zložení P. Grach, M. Krivda, J. Kanderka, P. Kvas, J. Ihnát rozmýšľali, ako to všetko zariadiť a vybaviť….. veru nemali to ľahké, ale predsa, s malou dušičkou a veľkou vierou, sa na to podujali.