V súčasnosti, keď sa svet stretáva s rôznymi výzvami, dialóg a spolupráca medzi náboženstvami nadobúdajú čoraz väčší význam. Ekumenizmus, ako snaha o zjednotenie kresťanov rôznych vyznaní, je dôležitou súčasťou tohto procesu. V kontexte Slovenska zohráva významnú úlohu aj postava arcibiskupa Róberta Bezáka, ktorého názory a postoje vyvolávajú diskusie a podnecujú k zamysleniu sa nad budúcnosťou Cirkvi.
Ekumenické stretnutie v St Albans Abbey
Ekumenizmus ako Kresťanská Povinnosť
Ekumenizmus je kresťanskou povinnosťou, pretože Ježiš sa modlil, aby jeho nasledovníci „boli jedno“ (Jn 17,21). Jedni sa pokúšajú splniť ju tým, že sa otázke pravdy úplne vyhýbajú - podľa hesla nakoniec nie je dôležité, čo kresťania v jednotlivostiach veria. Iní (najmä evangelikáli) vyťahujú témy o otázke spásy, ktoré problematickými témami ani nie sú (ako krst, chápanie úradu, Mária) a tým bránia ekumenizmu. Pretože ekumenizmus a pravda prirodzene patria spolu.
Pán Cirkvi to sám povedal: „Ja som cesta a pravda a život“ (Jn 14,6). A presne tu sa deje z hľadiska histórie Cirkvi to významné: S 1200 miliónmi najväčšia Katolícka cirkev vyšla v ústrety najsilnejšiemu protestantskému bloku - 400 miliónom veriacich turíčnych cirkví.
Pápež František a Evangelikáli
Pápež František minulý týždeň pri návšteve turíčneho spoločenstva pri Neapole poprosil ako „pastier katolíkov“ verejne o odpustenie za tie medzi svojimi „ovečkami“, ktoré turíčnikov odsudzovali. No očividne nejde iba o veľkú časť evangelikálneho hnutia, ktoré tvorí iba pred 100 rokmi vzniknuté turíčne hnutie, ale asi o 600 miliónov evangelikálov vcelku. Jasné je, že teologicky konzervatívni protestanti (teda evangelikáli) a „Rím“ v osobách dvoch ostatných pápežov si ešte nikdy neboli takí blízki.
Mohli by sa teda oba veľké prúdy svetového kresťanstva - katolíci a evangelikáli - dať dokopy? To by nebolo realizovateľné, ani v súčasnosti teologicky možné. Nové však je, že Benedikt XVI. Vďaka v súčasnosti hojne plynúcim cirkevným daniam nepohne biskupmi ani synodami, že najvernejší z verných v ľudovej cirkvi teologicky stále viac obdivne hľadia do „Ríma“ - čo v etických otázkach (ako potrat) robia už dávno.
*Poznámka redakcie: Presne vzaté pápež František evangelikálov príp. turíčnikov nepoprosil všeobecne o odpustenie, ale špeciálne vzhľadom na to, že niektorí katolíci v čase talianskeho fašizmu spolu s fašistami zasahovali proti protestantským kresťanom.
Kardinál Koch: Reformácia Stroskotala
Nástupca kardinála Kaspera vo Vatikáne, kardinál Kurt Koch, minulý rok na zasadnutí pápežskej rady vyhlásil, že Lutherom vyvolaná reformácia 16. storočia minula vlastné ciele a treba ju ešte len priviesť „k jej dokonaniu“. Vznik protestantských a reformovaných krajinských cirkví podľa jeho slov „neukazuje úspech, ale stroskotanie reformácie“.
Z pribitia téz v r. 1517 vznikol „predovšetkým rozkol“, ktorý dodal kresťanskému hlásaniu viery „rozhodujúcu ranu“, uviedol kardinál Koch.
Arcibiskup Bezák a Jeho Vízia Cirkvi
Róbert Bezák, emeritný arcibiskup, je postavou, ktorá vyvoláva diskusie nielen medzi veriacimi. Jeho úvahy a postoje k Cirkvi a spoločnosti sú často vnímané ako liberálne a progresívne.
Arcibiskup s ľudskou tvárou Róbert Bezák 1. časť
Mnohí si kladú otázku, aká je „ich“ vízia? Skúsme si ju priblížiť v niektorých bodoch:
Cirkev pre Mladých
V duchu modernej fetišizácie mladosti, ktorý v Európe straší už od dôb romantizmu, sa liberalizmus v Cirkvi snaží glorifikovať mládež ako prísľub budúcnosti a snaží sa ju získať lichotením a prispôsobovaním za každú cenu. Typická bola Bezákova účasť na festivale Pohoda. Tam sa vyjadril, že „Boh je najväčší pohoďák“, čím naznačil, že nie je „prísny Sudca“, ktorý raz bude súdiť „živých i mŕtvych“, ale niekto, komu festivaly typu Pohoda vyhovujú.
Neskôr to Bezák zhodnotil nasledovne: „Keď som bol prvýkrát na Pohode, bolo to také zvláštne, lebo veď čo tam má čo hľadať arcibiskup, keď tam sú mladí ľudia, drogy, sex a rokenrol. Ale teraz tam už bol aj pomocný bratislavský biskup Jozef Haľko. Drogy nevadia, kĺzanie sa v blate nevadí, ostentatívna mešita nie je problémom, relativizovanie katolíckej viery nevadí.
Neokázalá Cirkev
Ďalšou bolestnou skutočnosťou pre liberálov v Cirkvi, sú jej obrady. Ako ľudia vnímaví pre všetko ekumenické, absorbovali liberáli v Cirkvi už dávno protestantské výhrady proti sv. omši, relikviám, sviatostiam a predovšetkým proti tzv. triumfalizmu a pompéznosti. Nie inak sa prezentoval Róbert Bezák.
Presne v duchu najlacnejšieho populizmu, s ktorým sa politici rozhodnú odhodiť pri volebnej kampani kravatu a oblek, len aby zabodovali aj medzi voličmi zo sociálne slabších vrstiev, sa rozhodol získavať popularitu presne v duchu husitských a protestantských škrupúľ voči vznešenosti cirkevných odevov a obradov.
Na Pohode sa vyjadril: „Kristovo posolstvo nie je na prvom mieste liturgické, aby sme sa vedeli prežehnať, kľaknúť si, aby tam bol pekne oblečený farár a okolo neho pobehovali miništranti.“ Už to, že sa tu vytvára rozpor medzi Kristovým posolstvom a liturgiou, je povážlivé. Ako by Kristovo posolstvo bolo niečím, čo je možné napĺňať aj bez liturgie. To je však v rozpore so základným učením Cirkvi.
Sloboda a Jednota Kresťanov
Trnavský arcibiskup Mons. Róbert Bezák sa v prvej časti katechézy zameral na tému slobody, pričom poukázal na jej úskalia najmä pri bezbrehosti, aká sa v súčasnosti slobode priznáva - voľba pohlavia, možnosť rozhodnúť o vlastnej smrti: „Smrť je však koncom slobodného rozhodovania. Slobodné skutky sú tie, ktoré Ti ponúkajú ďalší deň.“
Spomenul prvú encykliku bl. Jána Pavla II. Veritatis splendor, podľa ktorej pohľad na človeka nie daný samým človekom, ale je daný Kristom. „Život nie je len to, čo žijem ja, ale aj to, čo žijeme my spolu, ako si pomáhame. Na to poukazuje aj Ježiš v Evanjeliu: Bol som smädný, dal si mi piť?.... Eutanázia je aj otázkou o nás samotných. Je to otázka o spoločnosti, o príliš veľkom individualizme... Ježiš sa zaoberá človekom. Ak človek žije len sám pre seba, rozkladá sa aj celá spoločnosť. Oproti takémuto vulgárnemu chápaniu slobody, ktoré hovorí, aby sme robili, čo len chceme, postavil bl. Ján Pavol II. slobodu, ktorej meradlom je, v akej miere sa v našom živote uskutočňuje láska, ako túžime po dobre... Pápež nás upozorňuje aj na dejinnú skúsenosť, kedy absolútny egoizmus prerastá do totality...Všetko, čo robíte v láske, to je sloboda.“
Róbert Bezák ďalej podčiarkol prínos zjednocovania Európy pre rozvoj slobody a pokoj. Toto zjednocovanie však nie je správne chápané, pokiaľ sa opomínajú kresťanské korene našich národov a popierame duchovné a kultúrne rozdiely.
Ekumenizmus Podľa Bezáka
V druhej časti katechézy, zameranej na ekumenizmus, na úvod priblížil genézu rozdelenia kresťanov. Upriamil pozornosť nielen na vieroučné, ale aj ľudské príčiny tohto rozdelenia. „Nebezpečné je oddeľovanie sa typu: Ak to nevidíš ako ja, tak choď preč. Zanedbala sa snaha poznať toho druhého, rozumieť mu. Posunuli sa akcenty, pričom nešlo o rozpory v základných pravdách. Po štyroch či piatich storočiach sa ťažko hľadá spoločná cesta, ako to vidno pri chápaní Panny Márie alebo úcty k svätým.“
Ekumenizmus je podmienený istými prienikmi v základných pravdách viery. Ťažko o ňom hovoriť, ak chýba viera v Trojjediného Boha, prijímanie Nového zákona, viera v Krista, ktorý je človek a zároveň Boh. Avšak s kresťanmi, hoci rôznych denominácií, sa napriek rozdielom môžeme spolu modliť Otče nás, môžeme spolu čítať Sväté Písmo.
Prakticky môžeme ekumenizmus uskutočňovať pri komunikovaní a presadzovaní hodnôt, ako je voľná nedeľa alebo ochrana života, tiež v pomoci blížnym prostredníctvom charity. Ekumenizmus nás pozýva k porozumeniu tých druhých, k túžbe zlepšiť svoje poznanie viery, napríklad častejším čítaním Biblie. Aj II. vatikánsky koncil nás vedie k tomu, aby sme nepozerali na tých druhých, čo oni nemajú, ale skôr k tomu, aby sme si všímali, akí sme my.
Potrebujeme poznať základ našej viery, rozumieť, čo znamená vyznanie viery, čo pre nás znamená Eucharistia, spoločenstvo, sviatosti, služba Cirkvi.
Arcibiskup Bezák: „Ján Pavol II. je pre nás veľkým vzorom aj v tom, že preukazoval úctu predstaviteľom iných náboženstiev. Uctenie si Koránu, alebo spoločné modlitby neznamenajú zbožštenie tých druhých, klaňanie sa iným bohom, alebo relativizovanie významu smrti a Zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale je prejavením úcty a rešpektu voči ľuďom iných náboženstiev. Nemusím sa báť stretnúť s tými druhými, budovať blízkosť, priateľstvo. Ak budeme nepriatelia, tak sa neporozumieme. V tomto bol bl. Ján Pavol II.“
Súčasné Výzvy v Cirkvi
Cirkev čelí rôznym výzvam, vrátane otázok morálky, sexuality a postavenia laikov v Cirkvi. Je dôležité, aby Cirkev na tieto výzvy reagovala s otvorenosťou a dialógom, hľadajúc cesty, ako osloviť súčasných ľudí a zároveň zachovať vernosť evanjeliu.
Debata sa posúva k otáznej jednote Cirkvi vzhľadom na neuzavretú otázku arcibiskupa Bezáka. Haľko pripomína, že sám arcibiskup Bezák po návšteve pápeža povedal, že považuje túto otázku za seba za uzavretú. Rovnako vysvetlí, že jednota Cirkvi nestojí na biskupoch, ale na Kristovi.
Podľa Evy Rušinovej je umením zrelosti prijať vec, na ktorú nemáme dosah. Podobné odpovede zaznievajú aj pri otázke k vyjadreniam arcibiskupa Oroscha, mnohých zrejme rozladilo viacero jeho výstupov, vrátane posledného v obežníku. Biskup Haľko upresňuje, že trnavský arcibiskup dal opravné vyjadrenie, dokonca sa aj ospravedlnil, k situácii sa jasne vyjadril aj arcibiskup Bober ako predseda Konferencie biskupov Slovenska.
Témou bola aj synoda v Nemecku a otázniky k možnej zmene učenia Cirkvi podľa návrhu Nemecka. Renáta Ocilková ako zástupkyňa synodálneho procesu v Ríme jasne podotkla, že v Cirkvi sa našťastie všetko skúma. Nepoctivé je hovoriť o zmene učenia magistéria Cirkvi, ak Cirkev iba vysvetľuje a spravuje to, čo jej zveril Boh. Výzvou je pomáhať ľuďom v náročných situáciách, ale nie meniť učenie viery.
Na aplikácii Slido sa zjavila aj otázka apolitickosti Cirkvi - je dostatočne mimo nej? Biskup Haľko hovoril o rozlišovaní - lebo Cirkev, to sú aj veriaci, aj kňazi, aj rehoľníci. Laici sú v politike potrební. Problémom podľa neho je, ak má niekto ako politik neprijateľný program z pohľadu viery alebo sa správa neprimerane svojmu presvedčeniu katolíka. Kňaz podľa neho má legitímne právo mať svoj politický názor - má ho aj on ako biskup, ale nesmie ho verejne prezentovať vo svojej službe, zneužívať pozíciu.
Z pléna prišla aj otázka na telo biskupovi Haľkovi k minuloročnej Pohode a incidentu pred spovedným domčekom. Pre neho je situácia stále jasná: na Pohodu chodil so súhlasom organizátora Michala Kaščáka aj predtým, strávil tam hodiny, záujem ľudí bol. Prekvapilo ho dištancovanie sa organizátora od jeho účasti, ale chápe, že zrejme cítil tlak a strach, nehnevá sa na neho.
Otázka „Ako komunikovať s niekým, kto hovorí: Boh áno, Cirkev nie“ otvorila tému zranení a prístupu každého v Cirkvi, inej komunikácie, prijatia, hľadania riešenia. Vtipný postreh a návod na takúto komunikáciu ponúkol biskup Haľko: z pokrikovania neznámeho muža za ním na ulici v Bratislave vzišiel hodinový rozhovor a muž odchádzal s knihou Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu.
Vďačný je za kolárik a rozhodne nesúhlasí s postojom, aby sa kňaz v takejto situácii robil „hluchým“ či aby urobil moralistický protiútok - aj toto je príležitosť svedčiť. Na druhej strane chápe odpor ľudí po zlej skúsenosti s Cirkvou, často sú vypudení moróznym duchovným či spoločenstvom vo farnosti, ktoré sa zaseklo do seba.
Otázok bolo priveľa: o korekcii obsahu hodín náboženstva, aby viac pripravili mladých do života, na čom sa podľa sestry Evy pracuje. No dôležité je aj to, kto a ako učí. Zaznela aj otázka o požehnaní homosexuálnych párov, aj o koreni ich túžby byť registrovaní Cirkvou a čo s tým urobiť. Plénum zaujímalo aj aktívne zapojenie sa do ochrany morálnych hodnôt, komunikácia s ateistami, teoretický rozpor medzi vedou a vierou či ekumenizmus.
tags: #arcibiskup #bezak #ekomenizmus