Rímskokatolícka farnosť Božieho milosrdenstva v Košiciach vznikla zriaďovacou listinou 24. februára 1994. V nedeľu 25. februára navštívil Rímskokatolícku Farnosť Božieho milosrdenstva košický arcibiskup metropolita Mons.
Farára Petra Sýkoru potešili veriaci tým, že mali veľkú túžbu hlavne duchovne poďakovať za tridsať rokov veľmi požehnaného života v tejto farnosti. Už v predvečer slávnosti, v sobotu som zaželal farnosti také - zmŕtvychvstanie , ktoré znamená obnoviť vzťahy v rodinách ,obnoviť vzťahy v spoločenstvách, obnoviť vzťahy vo farnosti vzťahy so spoločnosťou, byť si vedomý svojej misie i zvonku.
Iniciatíva tridsať hodín adorácie za tridsať rokov farnosti sa začala v piatok o polnoci a trvala do nedeľného rána. Kaplán Ján Kocúrko sa veľmi potešil, kde nad ránom počas modlitbovej adorácie našiel v kostole modliacich sa ľudí. „Musím povedať , že pre mňa bolo veľmi milé prekvapenie nadránom prísť do kostola, kedy naozaj celé mesto spí ja som si tak hovoril, že idem pozrieť že či tam sú ľudia a skutočne som bol veľmi milo prekvapený z toho že 15 ľudí nadránom okolo pol štvrtej sa modlí.
Boli časti, ktoré boli moderované , boli časti, kedy bola tichá adorácia , ale každá celá hodina začínala modlitbou Korunky Božieho milosrdenstva.
Kostol Božieho milosrdenstva na KVP
Konsekrácia kostola sa uskutočnila 1. septembra 2012 a o štyri roky neskôr , 13. Kostol Božieho milosrdenstva na košickom sídlisku KVP pôsobí medzi pravouhlými tvarmi panelových domov ako zjavenie. Titánzinkový plášť tesne obopína nezvyčajnú konštrukciu inšpirovanú organickou architektúrou.
Vstup do chrámu je vyriešený skromne, ale interiér lode kostola nám učaroval. Monumetálnosť autori dosiahli neobvyklou výškou lode. Z murovanej podnože vyrastajú étericky štíhle stĺpy a ústia do premyslenej dreveno-oceľovej konštrukcie, nad ktorou sa vznáša ľahko položený list strechy. Drevo v kombinácii s bielymi stenami a svetlosivým náterom kovových prvkov znásobuje vzdušnosť celého priestoru. „Pôvodne sme chceli priznať aj betónové konštrukcie, ale vzhľadom na kvalitu debnenia sme sa tejto myšlienky vzdali,“ hovorí architekt Simko a dodáva: „Ostali sme aspoň pri obnažených oceľových pätkách a prirodzenej štruktúre dreva.“
Kvalitne spravený pohľadový betón má svoje čaro, v tomto prípade sú biele steny rozhodne v prospech celku, inak by tých priznaní bolo až príliš veľa. Podobne je to aj so zábradlím na chóre. „Pred 15 rokmi by som ho silne ovplyvnený Imre Makovczom navrhol inak, dnes má oveľa umiernenejší dizajn,“ uznáva Pavol Simko. Úsporné riešenia a zjednodušovanie stavbe často neprospeje, ale Kostol Božieho milosrdenstva nie ten prípad.
Drevená konštrukcia je grandiózna a v našich končinách nevídaná. Akákoľvek ďalšia zdobnosť by mohla dojem veľkoleposti narušiť. Dúfame, že to bude mať na pamäti vedenie farnosti a samotní veriaci aj pri zariaďovaní interiéru kostola. Na dokončenie ešte čaká aj námestie medzi kostolom a farou.
História stavby kostola siaha až do roku 1995. Vtedy prebehla súťaž na urbanisticko-architektonické riešenie farského kostola a fary na sídlisku Košického vládneho programu. Víťazný návrh zaujal predovšetkým urbanistickým konceptom.
Súbor objektov - loď kostola, sakrálna veža, budova fary a pešia lávka, je organizovaný tak, že determinuje pomyselnú stenu námestia. Tento, vzhľadom na úroveň rušnej dopravnej tepny vyvýšený a otvorený priestor, sa čiastočne chápe ako verejný, keďže ide o križovatku peších trás, a čiastočne ako poloverejný, so sakrálnou atmosférou, kde sa cirkev otvára laickej verejnosti.
Štvorprúdová komunikácia symbolizuje hlučný tok - rieku, preklenutú lávkou, a na jej brehu je loď pripravená vyplávať, aby naplnila očakávania veriacich. Obhliadka stavby, ktorá stála takmer deväť rokov rozostavaná, ukázala nevyhnutnosť vykonať podrobné zameranie existujúcej železobetónovej časti veže aj lode kostola. Na základe tohto zamerania bola urobená revízia pôvodne navrhnutého tvaru drevenej konštrukce.
Prvoradou úlohou na lodi aj veži kostola bol plynulý prechod plášťa z drevenej konštrukcie do železobetónovej s výplňovým murivom. Montáž nosnej konštrukcie lode postupovala po jednotlivých väzbách. Každá väzba bola po dôkladnom premeraní skompletizovaná na zemi vo vodorovnej polohe a montážne stužená. Následne sa žeriavom osadila do vopred pripravených oceľových káps. Takto bola postupne postavená celá loď kostola.
Architekti: P. Simko, R. Neufeld, P. Pásztor, M. Drahovský, L. Statika - betónové konštrukcie: Ing. S. Statika - drevené konštrukcie: Doc. Ing. J. Projekt, dodávka a montáž drevených konštrukcií a opláštenia: TAROS NOVA, s. r. Obklad fasády: Rheinzink, s. r.
Drevená konštrukcia lode má zložitý geometrický tvar vymedzený líniami zakrivenými vo viacerých rovinách. Výška strechy v čele lode je +17,40 m a vzadu + 9,12 m. Hlavnú nosnú úlohu majú atypické drevené rámové väzby s osovou vzdialenosťou 1,20 m. Na železobetónový veniec sú ukotvené v úrovni +4,00 m.
Vzhľadom na to, že medzi projekčným návrhom a samotnou realizáciou prešlo takmer 15 rokov, niektoré konštrukčné a materiálové riešenia boli technicky upravené. Štandardné rezané prvky sa nahradili lepeným lamelovým drevom, čo bolo v čase prvých architektonických návrhov nemysliteľné z finančných dôvodov. A jasné bolo aj to, že jednotlivé priečne rámy nemôžu fungovať samostatne, pretože by dochádzalo k výraznej koncentrácii silových účinkov v hornej časti vnútorných sĺpov.
Jednotlivé rámy bolo treba spojiť tuhou strešnou rovinou, ktorá by preniesla horizontálne sily do stužujúcich železobetónových prvkov, čiže do vstupnej portálovej steny a steny kaplnky v osi číslo 7. Pôvodné vystuženie v strešnej rovine zložené z oceľových diagonál a pásových prvkov bolo pri montáži nahradené lepenými atikovými oblúkovými stužidlami. Vzájomne sú prepojené oceľovými tiahlami a skryté sú v strešnom plášti.
Po statickej stránke teda pôsobia jednotlivé časti ako priestorová konštrukcia vytvorená z rámov, strešnej roviny a priečnych prvkov medzi väzbami. Celú konštrukciu v rovine obvodových rebier vonkajšieho plášťa stužujú vodorovné hranoly vo dvoch výškových úrovniach a celoplošné debnenie z dosiek s hrúbkou 24 mm.
Nosnú konštrukciu plášťa veže kostola s nepravidelným pôdorysom tvoria zvislé drevené lisované stenové väzníky, ktoré sú ukotvené do betónového jadra veže a vzájomne sú prepojené vodorovnými fošnami na zabezpečenie primárnej tuhosti veže. Ukotvenie do železobetónového venca je na kóte +9,00 m. Konštrukciu stužuje celoplošné doskové debnenie s hrúbkou 24 mm.
Na realizáciu obvodového plášťa sa muselo postaviť priestorovo zložité lešenie v rámci celého obvodu veže aj lode, navyše s minimálnymi zásahmi do samotného obvodového plášťa. Najzložitejšou časťou boli klampiarske práce, ktoré celému kostolu dali konečnú vizuálnu podobu. Krytinu tvorí predzvetralý modrosivý TiZn plech s hrúbkou 0,80 mm. Na fasádu boli použité tabule s rozvinutou šírkou 570 mm, ktoré sa podľa architektonického návrhu upravovali a ohýbali priamo na stavbe do konečného tvaru.
Spor o pozemky
Kauzu zrejme vyriešia mimosúdne. Podľa materiálu z pondelkovej mestskej rady by mala získať náboženská obec 2,7-hektárovú časť pozemku medzi mostami na Moskovskej triede a Tr. KVP. Približne niekde tu má cirkev dostať pozemky. Nachádzajú sa v páse zelene medzi KVP a Terasou, táto lokalizácia je len orientačná, presná zatiaľ nie je známa.
Cenu oboch zamieňaných nehnuteľností odhadol znalec zhodne na asi 1,2 milióna eur. Jej výsledkom má byť zámena cirkevných parciel na Ťahanovciach za mestské pozemky v katastrálnom území Grunt.
tags: #rimskokatolicka #farnost #kvp #kosice