Nitra, župné mesto z troch strán riekou Nitrou obkolesené, je bohaté na historické a kultúrne pamiatky. Vrch Zobor je okrem prírodných krás plný aj pamiatok s náboženskou tematikou.
Začneme teda jednou z najvýznamnejších pamiatok, ktorá bola situovaná na západnom svahu Zobora pod Svoradovým prameňom. Zoborský kláštor, alebo inak Benediktínsky kláštor sv. Hypolita, je zároveň aj historicky najstarším známym kláštorom na Slovensku. V minulosti plnil dôležitú duchovnú, verejnoprávnu a kultúrnu úlohu. Viažu sa k nemu aj najstaršie a najcennejšie listiny z nášho územia - Zoborské listiny.
Pohľad na Zobor, Nitra
Zoborský Kláštor a jeho osudy
V roku 1448 kláštor benediktínov ešte pred Štefanom kráľom, v ktorom žil sv. sem prišiel zo Skalky v Trenčianskej župe a zomrel tu roku 1025. V roku 1471 kláštor vyplienili a zničili poľské vojská. Až o vyše 200 rokov neskôr bol na jeho mieste postavený nový Kamaldulský Kláštor sv. Jozefa.
Aj ten si vyslúžil svoje prvenstvo - sídlila v ňom prvá nemocnica a lekáreň na území Slovenska. Zrušený bol v roku 1782 rozhodnutím cisára Jozefa II. Areál v roku 1953 prebralo zdravotníctvo a vznikol tu liečebný ústav - Špecializovaná nemocnica sv. Svorada, v ktorej areáli sa nachádzajú aj pozostatky kláštora sv. Jozefa.
Zoborský skrášľovací spolok
V malom parku neďaleko bývalého zoborského kláštora, na mieste, kde v súčasnosti stojí Špecializovaná nemocnica sv. Svorada, je malý historický zoborský cintorín. Nachádza sa tu približne 14 rozpoznateľných hrobových miest, na ktorých sú kríže s liatinovými tabuľkami. Nápisy na nich sú v slovenskom, maďarskom a jeden dokonca aj v nemeckom jazyku. Pochovaný tu je Alexander Derra de Moroda pravdepodobne 14-ročný nemecký chlapec so šľachtickým pôvodom. Prečo je však pochovaný tu, nie je známe. Pochovaní sú tu verbisti a pacienti, ktorí podľahli chorobe v liečebnom penzióne - zväčša muži vo veku do 40 rokov.
Svoradova Aleja a legenda o Svätom Svoradovi
S históriou Benediktínskeho kláštora sa spája aj Svoradova aleja. Tvorí ju 14 tabúľ, ktoré vedú cestou od Svoradovho prameňa až po Svoradovu jaskyňu. Na jednotlivých tabuliach sú zobrazené výjavy zo života svätcov. Maľby k nim pripravil nitriansky výtvarník Ľudovít Bebjak. Podľa legendy prišiel Svorad do benediktínskeho kláštora začiatkom 11. storočia. Pobudol tam nejaký čas a neskôr žil zas ako pustovník v jaskyni v prísnej askéze, čo zapríčinilo aj jeho skorú smrť. S jeho menom sa spája aj nejeden zázrak. V 18. storočí zúril v Nitre mor, na ktorý podľahla štvrtina obyvateľov. O pomoc prišli obyvatelia požiadať sv. Svorada. Mor prestal a Nitrania sa na dôkaz vďaky zaviazali držať pôst a zvolili si sv. Svorada za patróna Nitry. Aj preto sa 17.
Kostol Najsvätejšej Trojice vo Frivalde
Dejiny kostola vo Frivalde siahajú až do 13. storočia. Dosvedčujú to základy priamo sa otvárajúcej svätyne, objavené pri archeologických výkopových prácach v roku 1993. Vtedy sa našli aj úlomky hlinených nádob zo začiatku 15. storočia, v ktorých nosili vodu k stavbe kostola. Od polovice 12. storočia sa na neobývaných územiach Uhorska usadzovali Nemci, a pravdepodobne na začiatku 13. storočia založili mimo územia Rajca usadlosť Friwald (Frei-Wald = voľný les, alebo Früh-Wald = predtým les). Z tohto obdobia zostali názvy gruntov. Na pozemku richtára postavili kostol. Od roku 1398 patrila usadlosť panstvu v Lietave.
Prvopočiatky mariánskej úcty sú spojené so svätou Kingou, dcérou uhorského kráľa Bela IV., manželkou poľského kráľa Boleslava. Podľa legendy pri krste 5. marca 1234 zázračne vyriekla slová pôstnej antifóny „Ave Regina coelorum, ave Domina Angelorum...“ v preklade „Zdravas, Kráľovná nebeská, zdravas, Pani anjelská...“ Po manželovej smrti žila v kláštore s kostolom Najsvätejšej Trojice v Starom Sączi, zomrela v júli 1292 v povesti svätosti. V r. 1410 počas prusko-poľskej vojny vojská uhorského vojvodu Stibora vypálili tento kláštor spolu s mestom.
Po prehratej vojne začal na znak pokánia zakladať kláštory a kostoly, zasvätené Panne Márii. V roku 1413 si jeho verný sluha Michal Walach zakúpil vo Frivalde dedičné šoltýske právo, aj on na znak pokánia postavil väčší kostol, zasvätený Panne Márii Kráľovnej anjelov, pričom sa na slávnosť Najsvätejšej Trojice konala každoročne kajúca púť. Jednoloďový kostol s dĺžkou 15 metrov mal polkruhovo ukončené presbytérium na východnej strane a hranolovú vežu na západnej strane. Obvodové múry boli masívne. Veža bola nízka, sakristia bola klenbová a opevnená. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami.
Počas obdobia šoltýsa Mikuláša Frivaldského v tretej štvrtine 15. storočia namaľovali postavy v kostole. Vo svätyni boli nástenné maľby štyroch evanjelistov, medzi ktorými bola vyobrazená Panna Mária. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami. Okolo roku 1480 dali vyhotoviť sochu Panny Márie s Jezuliatkom na rukách, ktorá sa stala milostivou sochou. Stála na oltári so sochami panien a mučeníc Kataríny, Barbory, Doroty, ako aj so štyrmi namaľovanými obrazmi na dvoch tabuliach, zobrazujúcich tieto výjavy zo života Panny Márie: Zvestovanie Pána, Návšteva u Alžbety, Narodenie Pána a Klaňanie Troch kráľov. To všetko tvorilo krídlový oltár. Na vrchole oltára stálo aj súsošie Krista s tŕňovým vencom na hlave, Panny Márie a svätého Jána evanjelistu.
V roku 1560 bol Frivald rajeckou filiálkou. V roku 1569 získal lietavské panstvo František Thurzo, zať Mikuláša Kostku. Pretože prešiel na protestantizmus, aj Rajec s filiálkami sa stali protestantskými. V sakristii frivaldského kostola na stene medzi dverami do sakristie a pastofóriom sa donedávna dal pod nástennou maľbou prečítať kúsok nápisu z roku 1571, napísaného kriedou okrovohnedej farby.
Kánonická vizitácia trenčianskeho archidiakona Juraja Novosedlíka zo 28. októbra 1674 uvádza, že 11. júna 1673 vrátili protestanti katolíkom kostol aj s mariánskou sochou, za farára bol ustanovený Andrej Sartorius. Dosvedčuje to zápis v rajeckej matrike z roku 1674, keď sa ako krstiaci spomína Andrej Sartorius, farár frivaldský. Dňa 15. júla 1699 vykonal vizitáciu vo Frivalde trenčiansky archidiakon a ilavský farár Ján Fridecký.
Najstaršími písanými dokumentmi o frivaldskej farnosti sú matriky z roku 1698, ktoré viedol Ján Letavský. Tento kňaz bol predtým kaplánom na lietavskom hrade. Priniesol so sebou aj časť knižnice, z ktorej sa niekoľko kníh zachovalo až doposiaľ. Počas Rákocziho povstania bol Ján Letavský odstránený z pastorácie a na jeho miesto bol dosadený ako evanjelický kňaz apostata rehoľník-františkán Didakus. Po skončení Rákocziho vzbury sa Ján Letavský v roku 1709 vrátil späť do pastorácie. Zomrel v roku 1712.
Z tých čias sa zachovala legenda o tom, ako prišlo Rákocziho vojsko i do Frivaldu a odvlieklo milostivú sochu do Sliezska. Vojakov odprevádzali aj niektorí Frivalďania, ktorí sa nechceli rozlúčiť s milovanou sochou. V matrike farnosti Domaniže z rokov 1670-1731 sa nachádza záznam o tragickej smrti Juraja Vrtíka, farára v Domaníži. Podľa záznamu sa 58-ročný kňaz Juraj Vrtík v septembri 1712 vracal z Frivaldu do svojej farnosti cez dolinu Suchá, ktorá je povyše dnešnej osady Trstená. Ako pil vodu zo studničky, prepadli ho dvaja zbojníci a pretože sa nechcel dať ozbíjať, vystrelili naňho.
Pútnici putovali zo všetkých štyroch svetových strán. Od východu prichádzali frivaldskou dolinou pútnici od Valče, Vrícka, Martina a iných dedín. Poslednou zastávkou pred vstupom do milostivého chrámu bol kríž na konci dediny. Zo západnej strany, od Považskej Bystrice, Pružiny, Mojtína a iných dedín, sa pútnici zastavovali pri kaplnke sv. Jána Nepomuckého. Severnou stranou prichádzali procesie z Rajca, Ďurčiny, Kamennej Poruby, Konskej a okolitých dedín. Ich zastávkou pred vstupom do dediny bola kaplnka sv. Anny na mieste nazývanom „Na Hôrkach“. Od juhu prichádzali veriaci pútnici z Fačkova, Čičmian, Zliechova, Gajdľa (dnes Kľačno), Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno), Prievidze a ďalších dedín. Títo sa zastavovali pri kríži v doline Rybná, ktorá je povyše obce smerom na Prievidzu.
V rokoch 1729-1733 pôsobil vo farnosti farár Andrej Najzer. Na príhovor nebeskej Matky sa náhle uzdravil z nebezpečnej choroby. Z vďačnosti dal namaľovať obrázok s rozmermi 22x31 cm, ktorý znázorňuje chorého človeka, ktorý leží na posteli s baldachýnom a so zopnutými rukami sa utieka k milostivej soche. V tých rokoch dal farár obnoviť kostol. V roku 1731 postavil Ján Kelechéni drevený chór, podopretý piatimi drevenými stĺpmi. Andrej Najzer obstaral väčší zvon, na ktorom bol reliéf kríža a latinský votívny nápis „I.N.R.I. et Maria Frivaldensis fieri curavit anno 1731 sub parocho romano catholico Andrea Naizer, curatore Andrea Frivaldsky“.
Menší zvon pochádzal z roku 1642, reliéf na ňom znázorňoval Pannu Máriu s mesiacom pod nohami. Rozšírený a klenutý priestor pod vežou pripojili v roku 1732 ku kostolu, k zvonom sa vystupovalo po rebríku. Okrem týchto zvonov bol v malej vežičke nad svätyňou malý zvonček, ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie. V júni 1732 vydláždili kostol kamennými štvorcovými platňami. Sakristia bola klenbová a opevnená. V kostole bola murovaná krstiteľnica.
Na priečelie kostola nechali namaľovať pápežský znak, obraz svätého Jána Nepomuckého, fragment „svätý Peter uprostred morských vôd“ a chronostichon udávajúci rok 1733. Na triumfálnom oblúku bol výjav Kalvárie a na klenbe medzi pastofóriom a dverami sakristie vyobrazenie „Vir Dolorum“ = „Muž bolesti“. V tom roku dal Andrej Jozef Najzer taktiež vyhotoviť barokový oltár. Popis kostola i inventára zaznačil do matriky 20. júla 1733.
Nasledujúci farár Štefan Mihalffy daroval kostolu v roku 1745 peknú striebornú monštranciu, ktorá sa používala do r. 2000. Počas pôsobenia farára Jána Maďariča postavili v r. 1753 budovu fary z kameňa, tufu, tehly a malty. Mala rozmery 18x10m, v strede bola po celej dĺžke chodbe s mierne zaobleným stropom, po bokoch boli miestnosti. Bola zbúraná až v r.
Nitriansky biskup Ján Gustini-Zubrohlavský uvádza v kánonickej vizitácii v roku 1767: „Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo je pozlátená. Putujú k nej zďaleka zbožní mariánski ctitelia, ktorí dúfajú, že obsiahnu milosti, a potešení sa vracajú domov.“ Na pravej strane kostola stojí bočný oltár svätej Anny. Obraz pre tento oltár daroval v roku 1778 Andrej Pavlík z Rajca.
V roku 1791 dal farár Andrej Prachary opraviť hlavný oltár. V tom istom roku vo sviatok Narodenia Panny Márie 8. Z druhej polovice 18. storočia pochádza aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Na stene frivaldského kostola vedľa hlavného oltára visel rímsky dekrét „Breve apostolicum“ pápeža Pia VII. s nasledovným znením:
Týmto apoštolským listom z 20. novembra 1801 udelil pápež Pius VII. plnomocné odpustky na tieto dni: Narodenie, Nepoškvrnené Počatie a Zvestovanie Preblahoslavenej Panny Márie. Právo určiť štvrtý deň dostal nitriansky biskup, preto František Xaver Fuchs 3. januára 1802 určil ako štvrtý ten deň, ktorý pripadá na výročnú poklonu Najsvätejšej oltárnej sviatosti. Týmto dňom bola 8. nedeľa po Zoslaní Ducha Svätého. Plnomocné odpustky mohli získať kajúci pútnici, ktorí v niektorom z týchto dní pristúpili k sviatosti zmierenia, prijali Eucharistiu a pomodlili sa na úmysel Svätého Otca.
V roku 1805 sa na príhovor Matky Božej Frivaldskej náhle uzdravil z ťažkej choroby Peter Andrej Huljak, rodák z Rajca, rehoľník-piarista, neskorší stredoškolský profesor. Počas pôsobenia farára Jána Škrovánka zakúpili v roku 1814 a dňa 14. januára 1815 posvätili nový cintorín nad dedinou, na ktorom sa pochováva dodnes. V roku 1825 zadovážili 10-registový organ a umiestnili ho na choruse. Ján Škrovánek zomrel dňa 22. apríla 1827 a bol pochovaný ešte na starom cintoríne pri kostole.
Vzhľadom na to, že do Frivaldu prichádzal z roka na rok čoraz väčší počet pútnikov, pričom kostol nestačil pojať ani frivaldských farníkov, nariadil nitriansky biskup Jozef Wurum v kánonickej vizitácii dňa 21. júna 1831, aby sa postavil nový, väčší a rozšírený kostol a aby sa zakúpil aj druhý kalich.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie na Kalvárii
Prvá zmienka o Kostole matky Božej v Nitre na Kalvárii sa nachádza v listine Uhorského kráľa Bela IV. z roku 1248. Táto listina vymedzuje chotárne (katastrálne) územie pre slobodné kráľovské mesto Nitra. (dokument: Bula Bela IV. Mariánsky kostol je v nej spomenutý ako významný oporný bod v Nitre. Vrch, na ktorom bol postavený, je nazvaný „Vrch Matky Božej“. Nakoľko už v tej dobre bolo toto ľudové pomenovanie rozšírené, je zjavné, že samotná stavba kostola prebehla pred rokom 1248. Svoje patrocínium (Nanebovzatie Panny Márie) si kostol zachoval až do dnešného dňa.
Zbierky starých listín a literárnych diel spomínajú kostol ako veľmi starý pútnický kostol. Na toto miesto sa konali púte farníkov (mešťanostov) z centra Nitry (tzv. Farského kostola z Dolného mesta). 20. decembra 1765 biskup Ján Gustini - Zubrohlavský oddlžil mesto a daroval mu mnohé majetky, pričom zaviazal mešťanostov a obyvateľov mesta k pravidelnej púti a procesii, každoročne 15. augusta, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie do tohto kostola.
Samotný kostol v pôvodnej stavbe bol súčasťou stredovekých sakrálnych cyrilo-metodských stavieb, ktoré boli súčasťou nitrianskych hradísk. Potvrdzuje to i archeologický výskum na priľahlom cintoríne, kde sa našli staroslovanské hroby. Kostol prešiel stáročiami mnohými opravami a prestavbami, ktoré boli z veľkej časti spôsobené jeho zničením alebo poškodením, či už v čase tureckých vojen alebo stavovských povstaní. To, že tento malý kostol bol významný a vo verejnosti vážený svedčí, že sa vždy našli financie na jeho opravu a opätovné posvätenie (napr. v rokoch 1630, 1696, 1723).
V roku 1723 bola ku kostolu pristavená veľká veža do ktorej boli vložené dva zvony. V presbytériu sa na priečelí nachádza maľba Nanebovzatia Panny Márie a na strope presbytéria výjav korunovania Panny Márie v nebi. Súčasťou sakrálnej výzdoby kostola je socha Piety, Matky Božej s ukrižovaným Kristom v náručí z konca 17. V roku 1766 bol kostol a priľahlý novopostavený kláštor opäť posvätený a prišla doň rehoľná komunita nazarénov - rehoľa Nazaretského Ježiša zo Španielska. Kláštor dal v roku 1765 postaviť biskup Ján Gustini - Zubrohlavský.
Títo odišli v roku 1859, kedy prešiel kostol do správy určeným kňazom beneficientom. Posledný z nich spravoval kostol do roku 1923 a po jeho smrti povolal od roku 1925 (2. september) za duchovných správcov kostola rehoľníkov z Misijnej kongregácie Spoločnosti Božieho Slova. V čase ich pôsobenia do roku 1950 sa niekoľkokrát vykonala prestavba a prístavba kostola, v interiéri a exteriéri, pričom v rokoch 1926, 1932 a 1948 sa vykonala i posviacka. Dňa 1. júla 1997 bola správa kostola povýšená na novozriadenú rímskokatolícku farnosť. Odovzdanie správy farnosti sa vykonali v čase púte a to 15.
V súčasnosti je Kostol Nanebovzatia Panny Márie miesto vykonávania veľkej púte k Matke Božej, vždy na sviatok Nanebovzatia Panny Márie auguste. Taktiež pravidelne 8. Každý mesiac na prvú sobotu sa v kostole koná pobožnosť a slávi sv. V minulosti sa na Kalvárii konali i každoročné oslavy Cyrila a Metoda - celonárodná púť. Neskôr boli presunuté na Hradný kopec neďaleko katedrály. V roku 1885 boli zakúpené nové vyobrazenia - reliéfy - zobrazujúce jednotlivé zastavenia krížovej cesty a vybudované nové kamenné kaplnky. Záver krížovej cesty tvorí šesťhranná kaplnka - tzv. kaplnka Božieho hrobu.
Kaplnka bola postavená v roku 1913 na základe žiadosti a darov mariánskych ctiteľov. Pri kaplnke - jaskynke sa vykonávajú májové pobožnosti a pravidelne sa pri nej modlia veriaci modlitbu sv. ruženca. Nakoľko je Misijný dom na Kalvárii hlavným sídlom SVD, pravidelne sa v ňom konajú rôzne slávnosti, súvisiace s pôsobením rehole na Slovensku. 8. Každoročne sa koná zasadnutie - tzv. Provinciálne zhromaždenie.
Misijný dom Matky Božej v Nitre
Misijný dom Matky Božej je hlavným domom Spoločnosti Božieho Slova na Slovensku. Sídli v ňom najvyšší predstavený rehole - provinciál. Okrem neho v dome sídli i provinciálny ekonóm a misijný sekretár. Úlohou a poslaním provinciála je viesť a koordinovať celú Slovenskú provinciu. Jej súčasťou sú spolubratia pôsobiaci a pracujúci v Slovenskej republike a taktiež v Českej republike. Nemenej dôležitá je komunikácia a koordinovanie činnosti s generálnym vedením Spoločnosti v Ríme. Provinciál zastupuje Spoločnosť Božieho Slova na Slovensku pred občianskymi úradmi a je jej štatutárom.
Misijné oddelenie v Nitre má za úlohu rozvíjať misijné povedomie (misijná činnosť Cirkvi a verbistov vo svete). Spoločnosť Božieho Slova sa už od svojho vzniku snaží šíriť misijnú myšlienku pomocou tlačeného slova. V tomto pokračuje Vydavateľstvo SVD v Nitre. V posledných rokoch vydalo vydavateľstvo viacero životopisov misionárov zo Slovenska (ich ponuku môžete nájsť v Kníhkupectve Verbum). Na slovenský a český knižný trh však prináša i rôzne tituly zo spirituality, filozofie a teológie. Každoročne pripravuje a vydáva knižný, nástenný a stolový kalendár Misijný kalendár. Ich predajom získava vydavateľstvo financie na podporu misií.
Na prízemí Misijného domu sa nachádza predajňa rôznej náboženskej literatúry a devocionálií kníhkupectvo Verbum. V nej si môžete zakúpiť i liturgické potreby (hostie, víno, a pod.), knihy, kríže, rôzne druhy darčekových balení čokolád a mnoho iných vhodných darčekov napomáhajúcich duchovnému rastu obdarovaného. Na treťom poschodí Misijného domu sa nachádza Zariadenie pre seniorov a Zariadenie opatrovateľskej služby. V ňom sú na zaslúženom odpočinku verbisti pochádzajúci zo Slovenska, ktorí pôsobili na Slovensku alebo v zahraničných misiách. ZPS a ZOS je prioritne určené pre kňazov a rehoľníkov, avšak jeho klientmi sú a môžu byť i laici.
Súčasťou areálu Misijného domu je aj Exercičný dom. Rôzne skupiny veriacich sem prichádzajú, aby sa zúčastnili duchovných cvičení, obnov alebo seminárov. Na prízemí Misijného domu je Misijné múzeum národov a kultúr. Nachádzajú sa v ňom exponáty z celého sveta, prevažne etnologického charakteru, a tiež niekoľko stoviek vypreparovaných exotických zvierat a vtákov.
Farská Pastorácia a Aktivity
Každý deň sú v kostole dve sväté omše (o 6.30 a 18.00, resp. 19.00) a v nedeľu tri (7.00, 9.00 a 10.30 - detská). Veriaci majú možnosť pravidelne pristúpiť k sviatosti zmierenia, spovedá sa pred a aj počas sv. omší. Pátri pôsobiaci vo farnosti sa venujú vyučovaniu náboženstva na Základnej škole a Konzervatóriu. Pravidelne prebieha príprava na prijatie sv. Špecifická je práca v nemocnici. Službu zabezpečujú nepretržite pátri z komunity a denne slúžia svätú omšu v nemocničnej Kaplnke sv. Alžbety a v Kaplnke sv. Medarda.
V priebehu dňa navštevujú oddelenia v jednotlivých pavilónoch nemocnice a vysluhujú sviatosti pokánia a pomazania chorých. Za pomoci rehoľných sestier pôsobiacich vo farnosti roznášajú sväté prijímanie hospitalizovaným pacientom. Súčasťou farskej pastorácie je i služba početnej rómskej komunite na tzv. Borovej ulici a Orechovom dvore. Dospelí i mládež sa stretávajú pod vedením niektorého z pátrov na modlitbových stretnutiach.
Vo farnosti pôsobí mládežnícky spevokol (hráva na sv. omši v nedeľu o 9.00) a detský spevokol (hráva na detských sv. omšiach v nedeľu o 10.30). Kňazi pastoračne vypomáhajú aj v okolitých farnostiach. Vo farnosti pôsobí päť ženských rehoľných komunít, v ktorých sa taktiež vykonáva duchovná správa. Sú to komunita sestier SSpS (Misijná kongregácia Služobníc Ducha Svätého), komunita sestier SRA (Kongregácia misijných sestier Kráľovnej Apoštolov), komunita sestier SCB (Kongregácia Milosrdných sestier sv.
tags: #klastor #najsvatejsej #trojice #nitra