Rímskokatolícka farnosť Liptovský Mikuláš: História a pamiatky

Liptovský Mikuláš, mesto s bohatou históriou, sa pýši mnohými kultúrnymi a historickými pamiatkami. Medzi najvýznamnejšie patrí rímskokatolícka farnosť s dominantným kostolom sv. Mikuláša. História mesta siaha do mladšej doby bronzovej o čom svedčí nález bronzových predmetov.

Prvý písomný údaj o Liptovskom Mikuláši a Liptovskej Ondrašovej je z roku 1286. Hovorí, že obe osady vznikli krátko predtým. Kostol sv. Mikuláša je najznámejšou dominantou mesta. Stojí v južnej časti Námestia osloboditeľov. Spočiatku stál Kostol sv. Mikuláša osamotený uprostred krajiny.

Postupne sa okolo neho rozrastala osada a neskôr mestečko Svätý Mikuláš. Kostol bol postavený okolo roku 1280 na mieste staršieho objektu. Pôvodne to bol len malý románsky kostolík, ktorý pri ďalšej prestavbe v rokoch 1280-1300 prevzal úlohu sakristie a dnes je najstaršou časťou tejto majestátnej sakrálnej stavby. V priebehu 2. polovice 15. storočia ho rozšírili a zaklenuli, v 18. storočí bol čiastočne zbarokizovaný, ale po požiari 1883 ho generálne opravili.

Ranogotická podoba mu bola prinavrátená počas rozsiahlej rekonštrukcie v rokoch 1941-43, kedy boli pristavané bočné kaplnky a osadené nádherné vitrážové okná. Sú tu zachované gotické klenby, okná, portály, pastofórium a časť pôvodného zariadenia. Kostol sv. Mikuláša je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste a najväčšou ranogotickou stavbou na Liptove.

Vďaka archeologickým výskumom, ktoré v roku 1943 vykonal profesor Vojtech Budínsky - Krička, odhalili v priestoroch kostola staroslovanské pohrebisko z 11. - 12. st. a murivo románskeho kostola. Rozbor mált a muriva potvrdil hypotézy o postupnosti stavby kostola. Vyplýva z toho, že najstaršou časťou kostola je sakristia, existujúca už v 2. pol. 13. st. ako samostatný kostolík.

Prvá zmienka o kostole je zo 6.12.1293. Kostol sa staval asi v rokoch 1268 - 1286. V roku 1280 - 1300 postavili jednoloďový kostol s predĺženým presbytériom, čím bývalý kostolík prevzal úlohu sakristie. Tento jednoloďový priestor sa ešte pred dokončením stavby rozhodli zväčšiť pristavením bočných lodí. Preto vybúrali murivo pre oblúky na hlavnej lodi a bazilikálnym spôsobom pristavili božné lode.

Podrobnosti o stavbe kostola nepoznáme, zachovala sa však listina z roku 1268, hovoriaca o tom, že kráľ Belo IV. daroval Mikulášovi, synovi Marka z Liptova 4 poplužia (l poplužie = 4O ha) zeme pre kostol a kúriu. Z latinského textu nie je jasné, či tieto pozemky boli darované pre už jestvujúci kostol, alebo či sa mal na darovanom pozemku ešte len postaviť. Medzi najvýznamnešie rody, ktoré sa zaslúžili o stavbu kostola, patria rody Pongrácovských a Podturňanských. Z významnejších postáv je potrebné spomenúť magistra Donča Župana Liptovskej stolice v rokoch 1312 - 1332. V pol. 15 st. bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavená a upravená v neskorogotickom štýle.

Zemianska rodina Pongrácovcov vybudovala okolo svojej kúrie a kostola opevnenie, čím sa vytvorila pevnosť známa ako Fortalitium in sancto Nicolao a do priekopy voviedli vodu z Váhu. Pevnosť mala vzdorovať náporu husitov, ale v týchto bojoch bolo Fortalitium i kostol ťažko poškodený, takže ho bolo treba v roku 1464 skoro celkom nanovo vybudovať. Okolo roku 1500 prežíval kostol svoju obnovu, keď sa na jeho oltároch zaskveli obrazy majstrov zo Spišskej Kapituly.

V priebehu 16. - 17. st. bol kostol striedavo v rukách katolíkov a evanjelikov. Za vizitácie roku 1564 sa farár Ján, ktorý už bol starcom, pridržiaval katolíckej náuky, ale mladší farár Vavrinec Luscus, ktorý sa otvorene hlásil k reformácii, mal za sebou nielen mešťanov, ale i svetského patróna z Pongrácovského rodu. Evanjelici spravovali kostol takmer celé 17. st. Z najznámejších protestantských kazateľov v mikulášskom kostole pôsobil osem rokov český exulant Juraj Tranovský, autor evanjelického spevníka Cithara sanctorum. V podzemí kostola bol aj pochovaný.

Evanjelický farár Samuel Tranovský dal zvýšiť podlahu kostola a taktiež okolie kostola o jeden meter, nakoľko voda stojaca v priekope okolo pevnosti ohrozovala a podmáčala základy kostola. Z toho dôvodu sú dnes stĺpy chármu bez coklov (päty). Roku 1883 kostol vyhorel a utrpel značné škody. Chrám bol obnovený a znovu posvätený v roku 1885. Počas 1. sv. vojny boli z veže kostola odvezené zvony pre rakúsko-uhorský priemysel.

Roku 1940 sa do dejín kostola veľmi významne zapísal Dr. Jozef Kožár, ktorý sa pustil do veľkej rekonštrukcie kostola (1940 - 43) podľa projektu Michala M. Harminca a J. Záchenského. Išlo o veľmi rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej sa odstránili všetky nánosy minulosti a kostol sa zaskvel vo svojej pôvodnej gotickej podobe. Pri tejto príležitosti boli pristavené aj dve bočné kaplnky. V nich vznikli nové vitrážové okná podľa výtvarných návrhov rodákov Janka Alexyho, Fera Kráľa a Jána Želibského. Sú to úzke okná svätých a svätíc v svätyni, ako aj nádherné okno Božského Srdca Ježišovho za oltárom a okno sv. Jozefa s dieťaťom v bočnej kaplnke. Janko Alexy okrem toho namaľoval chór a vyhotovil grafiky v bočných kaplnkách. Keramické reliéfy sv. Juraja a erbov liptovských rodím zhotovila Z. Zemanová v roku 1942. Upravené bolo i bezprostredné okolie kostola. Odstránený bol pôvodný opevňovaní múr aj s pristavenými obchodíkmi - kramárnicami.

Čiastočná oprava kostola bola realizovaná aj v roku 1975 za dp. Jozefa Voščeka. Prevedná bola vonkajšia oprava strechy a veže medenou krytinou. Roku 1983, keď vo farnosti pôsobil dp. Jozef Frielich, bola spravená výmaľba kostola. Vymenené boli lavice a inštalované nové elektrické kúrenie. Posledná veľká oprava bola v roku 1992 počas pôsobenia dp. Antona Tyrola.

Hlavný oltár sv. Mikuláša je dominantou interiéru. Pôvodný oltár zhorel a koncom 18. st. ho nahradili barokovým, tento však začiatkom 20. st. vymenili s oltárom z Liptovského Trnovca. Neogotický retabulový oltár s trojdielnou skriňou a vyrezávaným nadstavcom je z roku 1903. Z hlavného oltára sa zachovali iba maľované pohyblivé oltárne krídla s výjavmi zo života patróna kostola, ktoré pochádzajú z rokov 1500 až 1510.

Súčasťou oltára je maľovaná predela a v centrálnej nike umiestnená neskorogotická socha sv. Mikuláša, patróna kostola, vysoká 128 cm. Svätec je zobrazený ako zrelý muž odetý v biskupskom rúchu, na hlave má striebornú biskupskú mitru, o ľavé plece má opretú biskupskú berlu. V druhej ruke drží knihu s tromi zlatými jablkami. Dve vedľajšie sochy nie sú pôvodné. Ide o sochu sv. Štefana, vysokú 110 cm postavenú po pravici sv. Mikuláša. Svätec stojí vzpriamene, strnulo, odetý v dlhom prepásanom zlátenom rúchu a striebornom plášti. Na hlave má štylizovanú prvú uhorskú korunu prilbicového tvaru, ešte bez diadému. Po ľavici sv. Mikuláša je socha sv. Ladislava, vysoká 110 cm. Svätej je odetý do strieborného brnenia. V pravej ruke chýba meč, o ktorý by sa mal opierať. V ľavej, zdvihnutej, je kráľovské jablko. Na jeho hlave je štylizovaná kompletná uhorská kráľovská koruna aj s diadémom. Do rúcha sv. Ladislava na prsia je vložená zaujímavá maľby Madony s dieťaťom lemovaná oválnym rámom obklopenom reliéfnou svätožiarou.

Na vnútorných stranách krídel sú štyri výjavy zo života sv. Mikuláša z Myry: sv. Mikuláš obdarúva dcéry chudobného zemana, sv. Mikuláš zachraňuje troch nevinných mládencov pred sťatím, zneuctenie sochy sv. Mikuláša a sv. Mikuláš tíši búrku na mori. Na vonkajších stranách krídel sú výjavy z posledného súdu, s postavami sv.

Oltár Panny Márie sa nachádza na evanjeliovej strane, pochádza z roku 1470, je to neskorogotický krídlový oltár s trojdielnou skriňou, v ktorej strede stojí socha Madony s Ježiškom (Madonna Assumpta s korunou - kráľovná nebies). Postava Panny Márie, stojaca na kosáku mesiaca, je odetá v sýtočervených šatách a zlatom plášti. Na jej hlave je vysoká zlatá koruna s cípmi v tvare rozkonárených vetvičiek. Na pravej ruke jej sedí nahé dieťa - žehnajúci Ježiš, v ľavej durke drží vysoké žezlo balustrového tvaru. Okrajové časti vypĺňajú dve a dve sochy svätíc nad sebou: v ľavej hornej nike sv. Barbora (atribút - vysoká vežička so štítom), v ľavej dolnej nike sv. Margita (chýba atribút), v pravej hornej nike sv. Katarína (atribút - koleso) a v pravej dolnej nike sv. Dorota (v ľavej ruke drží atribút - košík). Na vnútornej strane krídel na ľavej strane - zvestovanie a narodenie, na pravej strane navštívenie a klaňanie sa troch kráľov; na vonkajšej strane krídel sú maľby Vir dolorum (Muž bolesti), Mater dolorosa (Bolestná matka), sv. Ján Krstiteľ a sv. Ján evanjelista.

Bočný krídlový oltár Sviatosti oltárnej sa nachádza na epištolovej strane, pochádza z obdobia okolo roku 1520. Predstavuje v dejinách sakrálneho umenia na Slovensku vzácny prípad: v oltárnej skrini nie je zvyčajná figurálna plastika, ale ako hlavný dekoratívny prvok je tu plasticky zobrazená monštrancia so Sviatosťou oltárnou - drevený pozlátený reliéf predstujúci takmer 1,5 m vysokú monštranciu, ktorú držia dve kľačiace figúry anjelov. Oltár s centrálnou tematickou eucharistie je na Slovensku doteraz známy ako jediné kompletné dielo vo svojej pôvodnej štruktúre. Podľa mienky odborníkov je v Európe takýto oltár okrem mikulášskeho ešte jeden. Tabuľové maľby na krídla (z 15. st.) znázorňujú: na pravom vnútornom krídle hore je maľba sv. Michala archanjela s mečom a váhami, na ktorých váži duše, dole je deputácia starých Slovanov odovzdávajúcich Sv. Otcovi poslovenčené písmo; na ľavom vnútornom krídle hore je zobrazený sv. Kastalus (pomerne zriedkavo zobrazovaná postava svätca, za Diokleciána umučeného za ukrývanie kresťanov), dole je sv. Václav a sv. Metod ako vyučujú Slovanov, medzi ktorými sú sv. Ľudmila a Bořivoj.

Oltáre reštauroval v rokoch 1942 - 1943 známy maliar a reštaurátor Peter Július Kern. Súčasťou interiéru je aj kamenná krstiteľnica z 2. polovice 14. storočia s tepaným medeným barokovým vekom zo 17. storočia. Maľby triumfálneho oblúka a klenieb pochádzajú z roku 1903 od akademického maliara Jozefa Hanulu a J. Portál nad hlavných vchodom bol vyhotovený v roku 1945. Vymodeloval ho prof. F. Král a do kameňa vytesal F. Šustek. Zobrazuje žehnajúcu postavu sv. Mikuláša, zakladateľa Mikuláša, syna Marka, ktorému v roku 1268 kráľ Bello IV.

Text na podstavci sochy na severnej strane kostola sv. Mikuláša uvádza: „Šľachtic Pongrác zo Svätého Mikuláša. Na jeho požiadanie kráľ Ľudovít Veľký okolo roku 1350 povolil konanie trhu každý utorok. Socha Janka Kráľa (1822 - 1876) zobrazuje imaginárnu podobu mikulášskeho rodáka, známeho štúrovského básnika, vrcholného predstaviteľa slovenského romantizmu. Literárna história ho radí k významným európskym básnikom. V roku 1972 bolo jeho výročie narodenia zaradené do kalendára UNESCO. Janka Kráľa pripomína aj reliéf na dome číslo 19, ktorý stojí na mieste jeho rodného domu. Socha Gašpara Fejérpataky - Belopotockého (1794 - 1874) predstavuje možno menej známeho, ale významného mnohostranného kultúrneho dejateľa Liptovského Mikuláša - knihára, divadelníka, vydavateľa a rozširovateľa slovenských kníh V meste otvoril prvú slovenskú ľudovú požičovňu kníh. Spoluzakladal prvé slovenské ochotnícke divadlo, ktoré sa v roku 1830 uviedlo hrou Jána Chalupku Kocúrkovo.

V meste sa nachádzajú aj ďalšie významné stavby a pamiatky:

• Evanjelický kostol, postavený ako tolerančný kostol v klasicistickom slohu v rokoch 1783-1785.
• Bývalý Župný dom, vybudovaný v období po roku 1713 a rozšírený v druhej polovici 18. storočia.
• Pongrácovská kúria, pôvodne v renesančnom slohu, upravená v roku 1713 a kompletne zrenovovaná v roku 1961.
• Bývalý jezuitský kláštor, poschodová baroková budova z roku 1760.
• Čierny orol, budova so štvorcovým pôdorysom s centrálnym nádvorím.
• Bývalý Katolícky dom, odovzdaný do užívania v decembri roku 1929 pre kultúrne potreby rímsko-katolíckej cirkvi.
• Secesná budova Gymnázia M. M. Hodžu.
• Meštianske domy na Námestí osloboditeľov a na priľahlých uliciach z obdobia renesancie, baroka i klasicizmu.

Rímskokatolícka farnosť Palúdzka je farnosť patriaca do Liptovskomikulášskeho dekanátu v Spišskej diecéze. Je najmenšou farnosťou v Liptovskom Mikuláši. Farským kostolom je kostol sv. Jána, apoštola a evanjelistu v Palúdzke. Okrem toho má farnosť ešte filiálny kostol sv. Ladislava v Bodiciach.

História farnosti sa začala písať už niekedy na začiatku 14. storočia. Okolo roku 1300 totiž tunajší zeman Ondrej nechal pre svoju potrebu vystaviť prvý kostol zasvätený sv. Jánovi apoštolovi. Neskôr jeho príbuzní z Bodíc postavili druhý kostol sv. Ladislava. Patronícium palúčanského kostola bolo okolo roku 1500 po jeho prestavbe zmenené na sv. Kostol sa v druhej polovici 17. storočia dostala do rúk evanjelikov.

Protestantskí kazatelia následne vo farnosti pôsobili až do roku 1677, kedy sa kostol vrátil do rúk katolíkov. Od tohto obdobia až do roku 1960 boli sídlom farnosti Bodice a Palúdzka bola filiálkou. Pôvodný gotický kostol v Bodiciach sa zachoval až dodnes. Takýto príbeh však nemal gotický kostol v Palúdzke. Ten niekedy na začiatku 19. storočia zanikol. Pravdepodobnou príčinou bola nestabilita svahu, na ktorom bol vystavaný. Z kostola sa dokázateľne zachoval oltár Klaňania troch kráľov zo začiatku 16. storočia, ktorý je v zbierkach Slovenského národného múzea.

Rímskokatolícky kostol sv. Petra z Alkantary je unikátom gotického staviteľstva na Slovensku. Jeho staviteľom mohol byť podľa niektorých odborníkov známy šľachtic magister Donč. Štýlovo odkazuje na najvýznamnejšiu stavbu Liptova v tom období, ktorou bol a je Kostol sv. V 18. storočí vybudovali v lodi spevácku tribúnu. Väčšími prestavbami prešiel kostolík v 19. storočí. V roku 1854 pristavali vežičku, ktorá bola v roku 1890 upravená v neogotickom slohu. Status národnej kultúrnej pamiatky má kostolík od roku 1963.

Kostolík patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Palúdzke a stále slúži veriacim. Mal problémy so zatekajúcou strechou, čo sa podarilo vyriešiť v roku 2021 aj vďaka dotácii z Ministerstva kultúry SR vo výške 45 000 eur, pričom celkové náklady boli 56 000 eur. Pôvodne samostatná obec Bodice je dnes mestskou časťou Liptovského Mikuláša, bezprostredne nadväzujúca na Demänovú. Kostolík stojí vo vyvýšenej polohe v strede obce a je už zďaleka viditeľný.

Kultúrno-prírodná oddychová zóna je situovaná na vrchu Háj, ktorý je jedným z najkrajších vyhliadkových bodov Liptova. Je zameraný na ochranu a zaujímavosti prírody tunajšej prírody. Zavedie vás až 45 miliónov rokov späť, keď bolo územie Liptova zaliate morom o čom svedčia nálezy skamenelín. Sú ideálne pre zdraviu prospešný beh, pešiu turistiku či nordic walking. Vedú čistou tatranskou krajinou s nádhernými výhľadmi. Na náučných tabuliach nájdete informácie o bojujúcich vojskách a zbraniach, ale aj o obnove vojnou spustošeného Liptova. Cyklotrasa vedie od železničnej stanice, popri železničnej trati na vrch Háj-Nicovô. Po náročnom stúpaní sú cyklisti odmenení panoramatickými pohľadmi na Liptov.

Kostol sv. Ducha v Liptovskom Trnovci

Kostol sv. Ducha v Liptovskom Trnovci je postavený na mieste stredovekého kostola zo 14. storočia, zasväteného sv. Jánovi Krstiteľovi. Kostol sv. Ducha bol postavený v roku 1820 v klasicistickom štýle, na náklady Kráľovskej uhorskej dvornej komory. O stavbe hovorí aj latinský nápis nachádzajúci sa nad vchodom do kostola: „CHRISTI HAEC TEMPLA SACRAT REGNANS FRANCISCVS OVILI CAPAS ENPROPERO PASCERE PASTOR OVES“ (preklad: TIETO KOSTOLY ZASVÄTENÉ KRISTOVI VENOVAL PANOVNÍK FRANTIŠEK AKO OVČINEC, V KTOROM BY PASTIER OVCE PÁSOL).

Interiér kostola tvorí hlavný barokový oltár z roku 1820, uprostred s obrazom Zoslania Ducha svätého od J.V. Drengubjaka z roku 1822. Bočný oltár Panny Márie je neogotický a je upravený z pôvodného gotického oltára s plastikou Madony pochádzajúceho z rokov 1470-1480. Súčasťou oltára sú premaľované obrazy štyroch svätíc: svätej Margity, svätej Doroty, svätej Kataríny a svätej Barbory. Dve krídla, predela a socha niekdajšieho oltára svätého Mikuláša boli v roku 1903 prenesené do katolíckeho kostola v Liptovskom Mikuláši. Súčasťou zariadenia kostola je aj baroková plastika Krista na kríži z 18. storočia.

Kanonická vizitácia z roku 1825 uviedla, že v kostole sa nachádzali tri zvony. Najstarší bol uliaty v roku 1781 zvonolejárom Samuelom Preisom a dva mladšie boli v roku 1800 preliate zo starších zvonov zvonolejárom Jánom Jurajom Knoblochom. Zvony boli počas prvej svetovej vojny odobraté na výrobu vojenskej munície.

Umelecké diela a osobnosti spojené s Liptovským Mikulášom

Liptovský Mikuláš je spojený s mnohými umeleckými dielami. Galéria prezentuje najväčšiu zbierku diel vynikajúceho grafika, mikulášskeho rodáka Kolomana Sokola, ktorého tvorbu si vážil aj Pablo Picasso. Od Alojza Štróbla, rodáka z Liptova, poprednej osobnosti uhorského sochárstva, je v parížskom Louvri evidovaná ako výtvor patriaci medzi najdokonalejšie sochy sveta. Jej bronzový odliatok je vystavený pred Liptovskou galériou P. M.

Kostol sv. Mikuláša a Pongrácovská kúria v Liptovskom Mikuláši

Mesto sa tiež pýši viacerými sochami významných osobností:

• Socha Janka Kráľa
• Socha Gašpara Fejérpataky - Belopotockého

tags: #rimskokatolicka #farnost #liptovsky #mikulas