Mestečko Hanušovce nad Topľou, ležiace na polceste medzi Vranovom nad Topľou a Prešovom, je známe najmä vďaka vlastivednému múzeu, ktoré sídli v barokovom kaštieli z 18. storočia. Poniže, v tieni kaštieľa, stojí Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý slúži rímskokatolíckym veriacim. Aj na prvý pohľad obyčajný chrám môže skrývať veľké poklady.
Vo vnútri hanušovského kostola z 13. storočia víta návštevníkov miestny farár Martin Telepun. „Vždy, keď prídem na nové miesto, preštudujem si jeho históriu.“ Ešte predtým, ako sa pustí do historického exkurzu, poukazuje na duchovný význam chrámu. „Keďže tu stojí viac ako 700 rokov, znamená to, že počas veľkonočných sviatkov Ježiš Kristus na tomto mieste už 700-krát za nás zomrel a vstal z mŕtvych.“
Podporu našiel farár aj u vedúceho hanušovského múzea Samuela Brussa a jeho zamestnancov. Jeden z nich je zároveň členom farskej hospodárskej rady.
Prítomnosť križiakov na týchto miestach nie je žiadnou novinkou. Starší autori hovorili najmä o johanitoch. Dvojkríže, ktoré sa nachádzajú na víťaznom oblúku oddeľujúcom svätyňu s podzemnou kryptou a loď, sa však Haviarovej podarilo stotožniť so strážcami Božieho hrobu v Jeruzaleme, takzvanými božohrobcami. Rád vznikol v období prvej križiackej výpravy na konci 11. storočia po dobytí Jeruzalema. Vládca novovzniknutého Jeruzalemského kráľovstva Godefroy de Bouillon zriadil v Bazilike Božieho hrobu kapitulu klerikov, z ktorej postupne vzniklo rehoľné spoločenstvo. Starali sa nielen o samotnú baziliku, ale aj o prichádzajúcich pútnikov a neskôr sa dostali aj do Európy. Predpokladá sa, že na naše územie prišli začiatkom 13. storočia.
Jedinou priamou zmienkou, ktorá spája tento križiacky rád s Hanušovcami, je listina z roku 1349. Božohrobci, ktorí v tom čase sídlili už v Lendaku, kam sa presunuli začiatkom 14. storočia, si pred kráľom Ľudovítom I. nárokovali na majetky.
Výstavbu hanušovského kostola božohrobcami nedokazujú len spomenuté dvojkríže. „Všimnite si množstvo šesťcípych roziet, nájdete ich tu viac ako štyridsať. Na tento motív natrafíte práve v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. Rovnako aj ďalšie prvky, ako sú ľudské hlavy či postavy na rímse veže, medzi ktorými sa vyníma bájny leviatan, nie sú charakteristické pre naše územie.“ Historik Glod upozorňuje aj na predĺženú svätyňu s dvoma poľami klenby, ktorá nie je typická pre vidiecke, ale pre kláštorné kostoly.
Kvôli ďalšej zaujímavosti - podľa sprievodcov tej najväčšej - sa musíme presunúť do veže kostola. Práve tam sa zrejme nachádzala kaplnka Božieho hrobu, do ktorej sa vstupovalo priamo z chóru veľkým lomeným oblúkom. „Takýto priestor sa v stredovekých kostoloch nenachádzal. Naopak, kaplnka bola nutnou súčasťou všetkých kostolov strážcov Božieho hrobu,“ vysvetľuje Glod. „Na chór, a teda aj do samotnej kaplnky, bol prístup zvonku cez dnes už zamurovaný úzky vstup s lomeným kamenným portálom. Miestnosť vo veži, kde sa v 13. storočí nachádzala kaplnka Božieho hrobu.“ Aj keď priame dôkazy neexistujú, možno sa domnievať, že povyše chrámu - v priestoroch, kde dnes stojí kaštieľ - sa nachádzala Golgota a vedľa jednoduchý kláštor, z ktorého mohol byť priamy prístup do kaplnky Božieho hrobu.
Ako presne to v okolí kostola pred vyše siedmimi storočiami vyzeralo, dnes už nevieme. Vie sa však, že pri výstavbe kaštieľa musela byť zbúraná staršia neznáma stavba.
Po odchode božohrobcov z Hanušoviec sa ich kostol stal farským. Pravdepodobné pôvodné patrocínium sv. Kríža bolo zmenené na Nanebovzatie Panny Márie. Pastofóriá (svätostánky) na východnej stene svätyne - jedno na uchovávanie Eucharistie, druhé na relikvie - boli doplnené novým gotickým na severnej stene. Tá spolu s loďou dostala aj novú výmaľbu v podobe fresiek datovaných do 14. storočia. Odkryť sa podarilo časti kristologického a pašiového cyklu (tzv. Judáš bozkom zrádza Syna človeka. Vojaci pod krížom. Kôň na výjave svätoladislavskej legendy.
Kostol, ktorý sa v rokoch 1634 - 1717 dostal do užívania evanjelikov, si zachoval stredoveký ráz až do nešetrnej obnovy v polovici 20. storočia. Zámerom súčasných úprav je preto vrátiť kostolu čo najpôvodnejšiu atmosféru. A popri tom odhaliť aj ďalšie tajomstvá zaviate časom.
Kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou, v blízkosti ktorého sa nachádza Kostol Nanebovzatia Panny Márie.
Prehľad dôležitých udalostí v histórii farnosti:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 13. storočie | Výstavba kostola pravdepodobne rádom božohrobcov. |
| 1349 | Prvá priama zmienka o spojitosti rádu božohrobcov s Hanušovcami. |
| 14. storočie | Kostol sa stáva farským, zmena patrocínia na Nanebovzatie Panny Márie, nové fresky. |
| 1634 - 1717 | Kostol v užívaní evanjelikov. |
| 20. storočie (polovica) | Nešetrná obnova kostola. |
Súčasný pohľad do svätyne kostola.
sa venuje náboženským témam, najmä aktuálnemu dianiu v kresťanských cirkvách. Vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. V minulosti pôsobil na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku.