Prijatie sviatosti manželstva: Podmienky a informácie

Sviatostné manželstvo je liturgický úkon. Samotní manželia, kňaz je tam iba ako svedok Cirkvi. Je to z dôvodu, že podstatou sviatosti manželstva je výlučne manželská zmluva (vzájomný sľub).

Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena ustanovujú medzi sebou spoločenstvo celého života a ktorá svojou prirodzenou povahou je zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí, Kristus Pán povýšil medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti.

Je učením Cirkvi, že manželstvo je pravou a vlastnou sviatosťou, ustanovenou Kristom. Manželstvo má teda božské ustanovenie, nie ľudské. Boh žehná manželskej dvojici a dáva príkaz k plodeniu: „Ploďte a množte sa a naplňte zem.“ (Gn 1, 28)

Keďže vonkajším znamením sviatosti manželstva je manželská zmluva, teda obojstranné vyjadrenie vôle snúbencov, nehovoríme pri sviatosti manželstva striktne o matérii a forme.

Manželstvo je spolok jednej muža a jednej ženy, ktorý bol založený a je riadený Bohom. Tento spolok bol povýšený na sviatosť medzi pokrstenými.

Manželstvo je zmluvou, v ktorej si jeden muž a jedna žena vzájomne dávajú a prijímajú právo na manželský spolok. Súhlas, ktorý je podmienkou platnosti manželstva, musí byť slobodný, vedomý a vyslovený verejne.

Už sme si povedali, že sviatosť manželstva si vysluhujú snúbenci navzájom tým, že si vymieňajú súhlas v manželskej zmluve. Tým, že ho dávajú a od druhého zase prijímajú sú si navzájom aj vysluhovateľom aj prijímateľom sviatosti. Možno vám napadne otázka: Načo je tam potom potrebný kňaz, alebo diakon? Správna otázka. Jeho prítomnosť je potrebná k tomu, aby mohol vyslúžiť obrad (ktorý nikto iný vyslúžiť nemôže), v rámci ktorého si snúbenci vysluhujú sviatosť a bez ktorého si ju vyslúžiť nemôžu. Je to teda podmienka ku platnosti sviatosti manželstva.

V Kodexe kanonického práva (CIC) je sviatosť manželstva upravená v knihách 4 a 5, najmä v kanónoch 1055 až 1165.

Manželstvo vyžaduje úctu a pomoc medzi manželmi, pričom sa zdôrazňuje otvorenosť k deťom.

Tieto kanóny zdôrazňujú, že manželstvo je sviatosťou, ktorá nie je len zmluvou medzi dvoma ľuďmi, ale aj medzi nimi a Bohom.

Aby bolo manželstvo platné, musia byť splnené určité podmienky:

1. Osoby spôsobilé (k súhlasu, psychologicky a nemať manželskú prekážku)
2. Musia zachovať podstatné prvky súhlasu (prejaviť ho navonok aj vnútorne)
3. Pokrstení muž a žena, ktorí slobodne vyjadria svoj súhlas. „Byť slobodným“ znamená: - nepodliehať prinúteniu; - nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného zákona. (KKC 1625)

PRIJÍMATEĽ:

Samotní manželia. Obidvaja sú pokrstení (alebo aspoň jeden).

1. majú úmysel manželský súhlas dať aj prijať
2. nemajú rozlučujúce manželské prekážky
3. zachovanie Cirkvou predpísanej formy(pred zástupcom Cirkvi a dvomi svedkami)

Sám Boh spečaťuje ich súhlas, preto z ich zmluvy „vzniká z Božieho rozhodnutia trvalá ustanovizeň, a to aj pred spoločnosťou“.

Pravá manželská láska je zapojená do Božej lásky. - posúva manželov Bližšie k Bohu.

Platne uzavreté a manželským úkonom zavŕšené manželstvo (matrimonium ratum et consummatum) medzi pokrstenými nemôže byť nikdy rozviazané.

Sviatostnosť manželstva je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty. Touto milosťou „si v manželskom živote, ako aj v prijatí a výchove detí navzájom pomáhajú k svätosti.

Manželská láska samou svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť. Vyplýva to z daru seba samých, ktorým samanželia odovzdávajú jeden druhému. Láska chce byť definitívna.

Manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky [ľudskej] osoby: požiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorá ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu; vyžaduje nerozlučiteľnosť a vernosť v definitívnom vzájomnom sebadarovaní a otvára sa pre plodnosť.

1. JEDNOTA - manžestvo môže vytvoriť len jeden muž a jedna žena.
2. NEROZLUČITEĽNOSŤ - manželstvo je trvalé až do smrti jedného z partnerov.
3. SVIATOSTNOSŤ - je to jedna zo siedmich sviatostí - ustanovených Bohom, čiže pokrstení, sobášení v kostole.

MATÉRIA: Vyslovený manželský súhlas. Cirkev považuje výmenu súhlasu medzi manželmi za nevyhnutný prvok, ktorý „dáva vznik manželstvu“. Ak súhlas chýba, manželstvo nejestvuje. (KKC 1626).

Súhlas spočíva v „ľudskom úkone, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú“: „Beriem si teba… za manželku.“ - „Beriem si teba… za manžela.“ Tento súhlas, ktorý manželov vzájomne viaže, nachádza svoje zavŕšenie v tom, že sa dvaja stávajú „jedným telom“ (KKC 1627).

Súhlas má byť úkonom vôle každej zo zmluvných strán, bez nátlaku alebo veľkého strachu vyvolaného zvonku. (KKC 1628).

Z tohto dôvodu (alebo z iných dôvodov, ktoré robia manželstvo neplatným a neuskutočneným od začiatku ) Cirkev môže po preskúmaní prípadu kompetentným cirkevným súdom vyhlásiť „nulitu manželstva“ (nullitas matrimonii), to značí vyhlásiť, že manželstvo nikdy nejestvovalo. V tomto prípade sa zmluvné strany môžu zosobášiť, ale sú povinné plniť prirodzené záväzky vyplývajúce z predchádzajúceho spojenia.

FORMA: Vzájomné akceptovanie (prijatie) manželského súhlasu pred zástupcom Cirkvi a dvoma svedkami. Kňaz (alebo diakon), ktorý asistuje pri slávení manželstva, prijíma v mene Cirkvi súhlas manželov a udeľuje im požehnanie Cirkvi. Prítomnosť služobníka Cirkvi (ako aj svedkov) vyjadruje viditeľným spôsobom, že manželstvo je ekleziálnou skutočnosťou.

Ako sviatostný úkon posvätenia, slávenie manželstva má byť samo osebe platné, dôstojné a plodné.“ Je teda potrebné, aby sa budúci manželia pripravili na slávenie svojho manželstva prijatím sviatosti pokánia (KKC 1622).

Podľa latinskej tradície si manželia ako vysluhovatelia Kristovej milosti navzájom udeľujú sviatosť manželstva tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas. V tradíciách Východných cirkví sú svedkami prejavenia vzájomného súhlasu manželov biskupi alebo kňazi, ale pre platnosť manželstva je potrebné aj ich požehnanie. (KKC 1623).

Rôzne liturgie sú bohaté na modlitby požehnania a epiklézy (vzývania), v ktorých sa od Boha vyprosuje jeho milosť a požehnanie pre novomanželov, najmä pre nevestu. V epikléze tejto sviatosti manželia dostávajú Ducha Svätého ako spoločenstvo lásky Krista a Cirkvi.

Kresťanské manželstvo je sviatosť, ktorá na základe vzájomného neodvolateľného súhlasu spája muža a ženu k celoživotnému spoločenstvu lásky, k plodeniu a výchove potomstva, k čomu súčasne poskytuje potrebnú milosť. Táto definícia II. Vatikánskeho koncilu hovorí jasne o podstatných zložkách sviatosti manželstva.

Zmluvy sa bežne medzi ľuďmi uzatvárajú ako záruka dohody. Zmluva môže byť unilaterálna (podmienky zmluvy určuje len jedna strana - napr. zmluva Boha s vyvoleným ľudom) alebo bilaterálna (podmienky si určujú obe, resp. všetky strany). Asi je jasné, že v manželstve ide o bilaterálnu zmluvu, kde si obaja - muž i žena - navzájom určujú „podmienky“. Tieto podmienky sú súčasťou „chodenia“, patrí medzi ne vzájomné spoznanie sa a určenie si podmienok pre nadchádzajúcu „zmluvu“ - manželstvo. Práve preto je obdobie „chodenia“ tak nevyhnutné pre správne rozhodnutie prijatia takejto vážnej zmluvy.

Hovorí sa, že láska je slepá, ale manželstvo jej otvára oči. Mnohí skúsení starší ľudia, i duchovní vodcovia radia, aby sa pre manželstvo nerozhodovali ľudia v stave „zaľúbeneckej slepoty“. Treba svoju „zmluvnú stánku“ dobre spoznať - čo mi sľubuje, či je schopná to všetko splniť, dodržať, atď. Až keď máme akú-takú istotu, že každý z nás podmienky zmluvy dodrží, vtedy ju môžeme aj uzavrieť. Veď je to proti logike, upísať sa zmluvou, že niekomu dám desať miliónov do dvoch týždňov, keď ich nemám! Rovnako je proti zdravému rozumu sľúbiť niekomu to, čo robí manželstvo manželstvom, ak na to nemám!

Z božského ustanovenia sviatosti manželstva (povieme si o tom neskôr) jasne vyplýva, že táto sviatosť môže byť uzavretá len medzi mužom a ženou - teda heterosexuálnym párom. Žiadne dnešné tendencie o uzavretie „manželstva“, resp. partnerstva medzi homosexuálnymi pármi nemôže byť nikdy manželstvom. To je možné len medzi mužom a ženou.

Ide o dve podstatné vlastnosti manželstva. Jedinosť je dosť krkolomný termín, ktorý je ale v podstate veľmi jednoznačný - manželstvo je jediná zmluva. To znamená, že ak som ju už raz uzavrel, nemôžem ju uzavrieť s nikým iným. Jedinosť manželskej zmluvy vyplýva z jej prirodzeného určenia - zmluva na spoločenstvo celého života. Slovo celého však neznamená len trvanie života (jeho dĺžka), ale aj jeho náplň - preto sa nemôžem deliť s ďalším človekom o niečo, čo už akoby nemám, lebo som už niekomu odovzdal! Preto je manželstvo jediné a nemožno z tohto titulu uzavrieť žiadne iné.

Z primárneho významu celého života potom vyplýva nerozlučiteľnosť manželstva. To je to, čo sa bežne hovorí, že sviatostne (platne) uzavreté manželstvo nemožno rozviesť. Ak teda ja s niekým uzavriem manželstvo, uzatváram ho na celý náš spoločný život.

Tu môže byť nejasný azda len termín dobro manželov. Pod ním sa rozumejú všetky dobrá spoločného života, teda to dobro, ktoré takýto život prináša (láska, bezpečie, istotu, pokoj, zabezpečenie, rodina, vzťahy,…). Samozrejme, patrí tu aj sexuálne spolužitie manželov, na ktoré sa v minulosti aj v manželstve hľadelo len ako na „nutné pre splodenie potomstva“. Aj keď je pri ňom otvorenosť pre život podmienkou aby nebolo hriešne, to ešte neznamená, že každé takéto spolužitie musí byť na plodenie zamerané! (obdobie neplodných dní ženy) To je rozdiel, ktorý je potrebné si uvedomovať. Z jeho správneho pochopenia potom jasne vyplýva, že manželské spolužitie nie je nutne len na plodenie detí, ale pre dobro manželov.

To že Kristus povýšil takúto zmluvu medzi pokrstenými na sviatosť je veľkým darom. Pozor! Medzi pokrstenými! To znamená, že manželstvo je sviatosťou len vtedy, ak obe stránky (muž i žena) sú platne pokrstené (rímo/grékokatolík a evanjelik ale tu sa musí overiť platnosť krstu!). Ak si ja teda vezmem nepokrstenú, pri dodržaní kánonických predpisov pre prijatie manželstva mám platné ale nesviatostné manželstvo! Ak by sa tá moja polovička časom v manželstve dala pokrstiť, sviatostnosť manželstva tým samým činom jej krstu oživne a už bude aj sviatostné!

Je učením Cirkvi, že manželstvo je pravou a vlastnou sviatosťou, ustanovenou Kristom. Manželstvo má teda božské ustanovenie, nie ľudské. Boh žehná manželskej dvojici a dáva príkaz k plodeniu: „Ploďte a množte sa a naplňte zem.“ (Gn 1, 28)

Božský pôvod manželstva sa v dejinách snažili mnohí podlomiť. Ich snahy boli skôr praktické, aby mohli manželskú zmluvu zrušiť a opakovať manželstvo. Apológia Cirkvi však jasne dokazuje, že manželstvo má božský pôvod, a preto nie je človeku možné doň zasahovať.

Nakoľko Kristus povýšil doterajšie prirodzené manželstvo, ktoré podstatne pozostávalo z manželskej zmluvy, k účinnému znameniu milosti, splýva sviatosť manželstva vecne s manželskou zmluvou. V dôsledku toho je každá platná manželská zmluva medzi pokrstenými platnou sviatosťou.

Keďže vonkajším znamením sviatosti manželstva je manželská zmluva, teda obojstranné vyjadrenie vôle snúbencov, nehovoríme pri sviatosti manželstva striktne o matérii a forme.

Medzi ne patrí v prvom rade manželský zväzok, ktorý vzniká prijatím sviatosti.

Už sme si povedali, že sviatosť manželstva si vysluhujú snúbenci navzájom tým, že si vymieňajú súhlas v manželskej zmluve. Tým, že ho dávajú a od druhého zase prijímajú sú si navzájom aj vysluhovateľom aj prijímateľom sviatosti.

Možno vám napadne otázka: Načo je tam potom potrebný kňaz, alebo diakon? Správna otázka. Jeho prítomnosť je potrebná k tomu, aby mohol vyslúžiť obrad (ktorý nikto iný vyslúžiť nemôže), v rámci ktorého si snúbenci vysluhujú sviatosť a bez ktorého si ju vyslúžiť nemôžu. Je to teda podmienka ku platnosti sviatosti manželstva.

V Kodexe kanonického práva (CIC) je sviatosť manželstva upravená v knihách 4 a 5, najmä v kanónoch 1055 až 1165.

Manželstvo je spolok jednej muža a jednej ženy, ktorý bol založený a je riadený Bohom. Tento spolok bol povýšený na sviatosť medzi pokrstenými.

Manželstvo je zmluvou, v ktorej si jeden muž a jedna žena vzájomne dávajú a prijímajú právo na manželský spolok. Súhlas, ktorý je podmienkou platnosti manželstva, musí byť slobodný, vedomý a vyslovený verejne.

Pred uzavretím manželstva je potrebné vykonať prípravu na sviatosť manželstva.

Manželstvo vyžaduje úctu a pomoc medzi manželmi, pričom sa zdôrazňuje otvorenosť k deťom.

V prípade miešaného manželstva (kde je jeden z manželov katolíkom a druhý nie), je potrebné získať špeciálnu licenciu od miestneho biskupa, aby bolo manželstvo platné.

Tieto kanóny zdôrazňujú, že manželstvo je sviatosťou, ktorá nie je len zmluvou medzi dvoma ľuďmi, ale aj medzi nimi a Bohom.

Príprava na sviatosť manželstva

Pred uzavretím manželstva je potrebné vykonať prípravu na sviatosť manželstva. Príprava snúbencov na sviatostné manželstvo v našej farnosti je určená snúbencom, ktorí už majú dohodnutý termín sobáša. Prebieha formou 10 stretnutí a trvá tri mesiace. Je vedená kňazom a skúsenými manželskými pármi z farnosti. Stretnutia prebiehajú raz v týždni (podľa dohody v skupine), vo večerných hodinách a trvajú 2 max. 3 hodiny. Ich obsahom budú stretnutia na témy: povolanie do manželstva, výber partnera, komunikácia v manželstve, výchova detí, prežívanie viery a kresťanskej morálky v manželstve a iné.

Pretože kurz je bezprostrednou prípravou pred veľmi dôležitým krokom v živote snúbencov a týka sa predovšetkým ich dvoch, je potrebné, aby na stretnutia prichádzali obaja zo snúbeneckého páru a aby absolvovali spoločne všetky stretnutia.

Súčasťou prípravy na sviatosť manželstva sú predmanželské náuky, ktoré môžete absolvovať po dohode na farskom úrade, alebo na inom mieste, odkiaľ je potrebné doniesť potvrdenie o absolvovaní predmanželskej náuky.

Cirkevné právo uvádza, že katolícki snúbenci, ktorí ešte neprijali sviatosť birmovania, ju majú pred prijatím manželstva prijať, ak je to možné bez veľkej ťažkosti (z toho vyplýva, že katolík žiadajúci o sobáš by mal mať birmovku).

Potrebné dokumenty

Pred uzavretím manželstva je potrebné predložiť určité dokumenty:

• Krstné listy snúbencov: ak ste boli pokrstení v inej farnosti, vyžiadajte si krstné listy na danom farskom úrade.
• Údaje o svedkoch (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu).
• Zápisnicu (oznámenie) o uzavretí manželstva zo sobášnej matriky Miestneho úradu Bratislava II. Ružinov (Mierová ul. 21).
• Potvrdenie o absolvovaní prípravy: pred samotným sobášom je potrebné absolvovať prípravný kurz pred manželstvom.
• Ak ide o snúbencov bývajúcich mimo Bratislavy, treba priniesť tzv. „licenciu na sobáš“ od farára farnosti svojho bydliska.
• Ak ide o vdovcov, treba priniesť úmrtný list predchádzajúceho partnera.

Okrem spísania zápisnice na farskom úrade je potrebné spísať aj štátnu sobášnu zápisnicu na Mestskom úrade v Ružomberku, ku ktorej budete potrebovať rodné listy a platné občianske preukazy. Táto požiadavka sa netýka tých, ktorí boli predtým civilne sobášení.

O ďalších potrebných dokumentoch k sobášu vás bude informovať Matričný úrad na Mestskom úrade vo Zvolene.

Žiadosti o dišpenz alebo licenciu sa píšu vo farskej kancelárii a na biskupský úrad ju posiela farskú úrad.

Dôležité upozornenia:

• Rátajte s tým, prosím! že kostol je verejná budova, slúžiaca všetkým.
• Kvety na výzdobu kostola musíme objednať v dostatočnom časovom predstihu.

Manželské prekážky

Cirkevné zákony, obsiahnuté v Kódexe cirkevného práva, stanovujú, že existujú určité situácie alebo okolnosti, ktoré spôsobujú, že katolík nemôže uzavrieť sviatosť manželstva.

Medzi manželské prekážky patria:

1. Vek (muž - 16 rokov, žena - 14 rokov; podľa civilného práva obaja: 18 rokov).
2. Impotencia (predchádzajúcej a trvalej neschopnosti - impotencie. neschopnosť pohlavného styku pre telesnú vadu zo strany muža, alebo zo strany ženy).
3. Platný manželský zväzok (kto už je ženatý/vydatá - nemôže ísť na sobáš s iným/inou).
4. Disparitas cultus (katolík a nepokrstený) - (neplatné manželstvo je uzatvorené medzi katolíckou stránkou a stránkou nepokrstenou, alebo stránkou iného vierovyznania.
5. Votum (sľub - napr. rehoľný) - (sľubu čistoty. ve­rejným večným sľubom čistoty v rehoľnom inštitúte).
6. Ordo (keď je muž kňaz) - (posvätných rádov. biskupi, ktorí sú viazaní celibátom).
7. Únos (jedna stránka unesie druhú, aby vynútila sobáš).
8. Zločin (jedna stránka je v manželskom stave a zavraždí partnera, aby mohla sobáš uzavrieť s iným).
9. Pokrvenstvo (príbuzní sa nemôžu brať) - (nemôže platne uzavrieť manželstvo - napr. brat so sestrou, otec s dcérou, matka so synom).
10. Švagrovstvo (v priamej línii sa nemôže).
11. Prekážka verejnej mravopočestnosti: (pri konkubináte, alebo neplatnom manželstve si jedna stránka nemôže vziať príbuznehodruhej).
12. Rozdielnosť vierovyznania medzi manželmi nie je pre manželstvo neprekonateľnou prekážkou, ak sa im podarí dať dovedna to, čo každý z nich dostal vo svojom spoločenstve, a naučiť sa jeden od druhého spôsob, ako každý z nich žije svoju vernosť Kristovi.

Podľa práva platného v Latinskej cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti.V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky. Toto povolenie alebo tento dišpenz predpokladá, že:

1. obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva,
2. že katolícka stránka potvrdí záväzky - s ktorými treba oboznámiť aj nekatolícku stránku - zachovať svoju vieru a zabezpečiť krst a výchovu detí v Katolíckej cirkvi.

V latinskom obrade sa sviatosť manželstva medzi dvoma veriacimi katolíkmi normálne slávi počas svätej omše vzhľadom na to, že všetky sviatosti sú späté s Kristovým veľkonočným tajomstvom. Je vhodné, aby manželia spečatili svoj súhlas dať sa jeden druhému obetou svojich životov tým, že ju spoja s obetou Krista za svoju Cirkev, sprítomnenou v eucharistickej obete, a prijmú Eucharistiu, aby účasťou na tom istom Kristovom tele a na tej istej Kristovej krvi boli „jedno telo“ v Kristovi.

Dišpenz

Väčšina týchto prekážok sa môže „odstrániť“ dišpenzom, čiže individuálnym povolením pápeža alebo biskupa.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje najčastejšie manželské prekážky a možnosti dišpenzu:

Je dôležité si uvedomiť, že manželstvo nie je len súkromná vec, ale aj verejný záväzok voči spoločnosti a cirkvi.

tags: #prijmeme #sviatost #manzelstva