Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Písomná história obce siaha do roku 1320, kedy sa villa Hermani po prvý raz spomína v súvislosti s deľbou majetkov medzi príslušníkmi rodu pánov zo Svinnej.
V stredoveku sa Hermanovce delili na dve časti, ktoré oddeľoval Hermanovský potok, každá časť mala vlastných zemepánov a pravdepodobne aj vlastného richtára. Do jednej obce sa pôvodné dediny zjednotili až vtedy, keď sa v 18. stor. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev.
V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772.
Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r.

Hľadanie v starších matrikách
Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.
Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti. Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“
Najjednoduchšou sa javí nasledujúca odpoveď: „Nie, nie je to možné. Farnosť vznikla v roku 1772, to znamená, že matrika sa tam pred rokom 1772 nemohla viesť. J. Text o starobylých matrikách zo Šariša by na tomto mieste mohol jednoduchou odpoveďou skončiť. Ako by však nejeden genealóg súhlasil, jednoduché odpovede bývajú zriedkakedy uspokojivé. Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola?
V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali. Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r.
Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“
Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750. Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.
Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.
Opäť však nasleduje otázka: Viedla sa v Jarovniciach evidencia krstov, sobášov alebo pohrebov aj pred rokom 1750? Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok. Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika.
Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Z tohto dôvodu bolo potrebné osloviť Rímskokatolícky farský úrad v Jarovniciach. Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. Titulný zápis v II. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.
Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.
V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme. Jednou možnosťou je, že nám chýba potrebný historický prameň, ktorý by dokázal na túto otázku odpovedať. Druhou možnosťou je, že sme sa v tejto chvíli uspokojili s jednoduchou odpoveďou.
V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností.
Ako nájsť oficiálne verejné záznamy online
Matriky v Štátnom archíve v Prešove
Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.
| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku: | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku: | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|---|---|---|---|---|
| Bajerov | PO | 1798 | 1798 | Z 1798-1880 | ÁNO |
| Bardejov | BJ | 1671 | 1671 | žiadne | NIE |
| Brestov | PO | 1749 | 1788 | N 1749-1787, S 1750-1811, Z 1750-1851 | NIE |
| Brezov | BJ | 1786 | 1840 | N, S, Z 1786-1839 | NIE |
| Brezovica nad Torysou | SB | 1713 | 1838 | N, S, Z 1713-1837 | ÁNO |
| Brezovička | SB | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Budkovce | MI | 1746 | 1850 | N, S, Z 1746-1849 | NIE |
| Červenica | PO | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Čičarovce | MI | 1781 | 1781 | existencia staršej matriky nie je známa | - |
| Dlhé nad Cirochou | SV | 1727 | 1805 | N, S, Z 1727-1804 | ÁNO |
| Dobra nad Ondavou | VT | 1734 | 1764 | N, S, Z 1734-1763 | ÁNO |
| Drienov | PO | 1743 | 1743 | žiadne | NIE |
| Dubovica | SB | 1717 | 1717 | žiadne | NIE |
| Duplín | SP | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Fričovce | PO | 1788 | 1788 | žiadne | NIE |
| Gaboltov | BJ | 1695 | 1801 | N,S,Z 1695-1800 | ÁNO |
| Hanušovce nad Topľou | VT | 1717 | 1783 | N, S, Z 1717-1851 | ÁNO |
| Hažlín | BJ | 1730 | 1750 | N 1730-1749, S 1731-1749, Z 1733-1749 | NIE |
| Hermanovce | PO | 1772 | 1772 | žiadne | NIE |
| Hertník | BJ | 1791 | 1856 | N 1791-1864, S 1792-1856, Z 1792-1859 | NIE |
| Hrabovec | BJ | 1789 | 1789 | žiadne | NIE |
| Hrubov | HE | 1792 | 1838 | N, S, Z 1792-1837 | ÁNO |
| Hubošovce | SB | 1729 | 1830 | N, S, Z 1729-1829 | NIE |
| Hubošovce | SB | 1690 | 1729 | N, S, Z 1690-1728 | ÁNO |
| Humenné | HE | 1721 | 1802 | N, S, Z 1721-1801 | ÁNO |
| Jankovce | HE | 1787 | 1793 | N 1787-1805, S 1787-1794, Z 1787-1792 | ÁNO |
| Jarovnice | SB | 1701 | 1750 | N, S, Z 1701-1749 | ÁNO |
| Jenkovce | SO | 1792 | 1877 | N, S, Z 1792-1876 | NIE |
Farnosť obce Hubošovce - oznamy, história, organizovanie sviatostí, svadieb, pohrebov a krstu. Kontaktné údaje: Hubošovce 105082 66 Hubošovce, web: www.farnosthubosovce.sk