Obyvateľstvo obce Jaslovské Bohunice sa od nepamäti hlásilo k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. S osídľovaním okolia Bohuníc stále naliehavejšie vystupovala do popredia otázka stavby kostola v obci. Poďme sa ponoriť do bohatej histórie tejto farnosti, od jej prvých zmienok až po súčasnosť.
Prvé zmienky a výstavba kostola
Prvá zmienka o fare sa nachádza v Štatútoch Ostrihomskej kapituly z roku 1397. Farára v Bohuniciach potvrdzujú aj zlomky urbára a účtov dobrovodského panstva z roku 1401. Uvádza sa v nich, že kapecionálne obilie „v múke” privezie farár na hrad. Tieto pramene však nespomínajú nijaký kostol.
Prvým známym farárom v Bohuniciach bol významný cirkevný pracovník ANDREJ (Andreas), ktorý sem prišiel roku 1493 zo Stráží. Na jeho podnet sa roku 1494 začala výstavba malého gotického kamenného kostola. Jeho staviteľmi boli akísi Gottovia (Per Gottos). Farár Andrej v Bohuniciach aj zomrel v roku 1530 a je veľmi pravdepodobné, že bol pochovaný v krypte kostola.
Kostol sv. Michala Archanjela v Jaslovských Bohuniciach
Starý kostol a jeho osud
Obyvatelia dedín Bohunice, Jaslovce a Paderovce chodili na služby božie do bohunického kostola. Neni to onen kostol, ktorý prvý stál na pôde bohunickej. Ten stál v dnešnej farskej zahrade. Bol malý, stavaný v slohu gotickom. Staviteľmi boli akísi Gottovia („per Gottos”). V dnešnom novom kostole je pri hlavnom oltári kameň z tohoto starého kostola. Nápis na ňom hovorí o onom kostolíku, že bol vystavaný roku 1494. Kostol bol dlhý 8 orgias a široký 3 ½ orgias. Neviem zistiť rozmer tejto starej miery.
O kostolíku sa zachovala správa, že v jeho strede bol náhrobný kameň farára Bogdanoczyho. Nikde, ani na našej fare sa nenachádza (doteraz sa nezistil) prameň, ktorý by nám hodnoverne mohol svedčiť o počiatkoch onoho kostolíka, o prvom farárovi, ba snáď aj o pomeroch vtedajších časov. Okolo starého kostolíka bol cintorín. Zvláštne je, že doňho pochovávali i ľudí z filiálok. Pri kostolíku bola zriadená fara. Dnešný farský úrad uchováva matriky len od roku 1671. Nevieme, kde by sme mali hľadať matriky od týchto staršie.
Gotický kostolík, stavba úzka a posvätne tmavochmúrna, nebol nikdy nepriateľskou rukou, ba ani Turkami zrúcaný alebo poškvrnený. Aspoň jeho hodnotu odhadnem. Nad bránou skvie sa nápis, iste už renovovaný: „ SVB AVSTICIIS ADALBERTI BARTAKOVITS VICARII GENERALIS POSITA SVM ”( R.1835.) Ešte jeden kameň s nápisom, ktorého písmená sú skoro nečitateľné (mnohé z nich aj chýbajú) osudom stal sa bezvýznamným. Slúži za schod pri vchode do zákristia zvonku. Maľovka z vonku je z roku 1933. Strecha bola renovovaná v roku 1930, ako svedčia i písmená na streche. Vnútrajšia maľovka je z roku 1927. Roku 1933 bol opravovaný organ. O jeho veku svedčí i samotná klaviatúra typu Mozartovho, na ktorom sú poltóny biele a celé tóny čierne.
Na organe je nápis „1841”, čo je asi doba jeho „narodenia”. Jednomechový organ dodnes hrá ešte dobre. Len klaviatúra ťažko zapadá, čo však neni pri zručnosti prekážkou. Na chóre v mechovej komore je i knižnica, ktorú pred dvoma rokmi usporiadal pán Šimon Valovič, učiteľ v Bohuniciach, kronikár obce Jaslovce. Na veži sú teraz štyri zvony (jeden je umieráčik). Nápis hovorí o osude starých zvonov:„ Čo neúprosná vojna r.1916 nám vzala, to láska a obetavosť farníkov naspäť dala. V Bohuniciach r.1924 za farára Antona Turaza”.Zvony sú zasvätené: najmenší svätému Cyrilovi a Metodovi, od neho väčší Panne Márii, tretí Božskému Srdcu, štvrtý je zasvätený patrónovi kostola, sv. Michalovi Archanjelovi!
Hodiny sú od roku 1933. Predtým neboly žiadne hodiny. V predsieni, ktorú tu volajú „žobráčňa“ sú dvere napravo do kaplnky, posvätenej Panne Márii. Býva v nej upravovaný „Hrobček“. Sv. omša v nej nebýva, ačkoľvek by tam mohla byť. Zasklenené dvere oddeľujú žobráčňu od kostola. Na obe strany sú lavice, na ktorých sedávajú chlapi. Mládenci bývajú na chóre, alebo za - buď vedľa lavíc.
Chlapi si zo zvyku vyhradili miesto i vonku, pred kostolom pod stromami, kde debatujú o aktuálnych otázkach posledných dní. V laviciach na pravo sedávajú obyčajne chlapi, na ľavo ženy. Medzi lavicami stávajú mladé vydaté ženy, tu zvané „nevesty“. Prvé predné lavice v oboch radoch sú vyhradené pre zvláštnych obyvateľov obcí, napríklad v prvej lavici radu chlapského sedáva cez služby božie , najviac cez robotný deň inteligencia obojeho pohlavia, v prvej lavici ženského radu sedávajú zvláštne osoby - ženy, napríklad „popánštené“ , „prezlečené“, buď staré dievky. Pred oltárom stojí školská mládež postupne podľa veku, najmladší pri samom stupni oltárnom. Má však svoje miesto i po boku lavíc a to podľa pohlavia. Pri vchode do zákristia je lavica pre kostolníkov. Na ľavom boku apsidy je kaplnka pre inteligentov a študujúcu mládež. Tá býva navštevovaná výlučne len v nedeľu, je veľmi často preplnená. Dnes však presný rozdiel sa tu nezachováva a „preoblečení“ a „preoblečené“ sú v nej tiež.
Samotný oltár skrýva v sebe starú monštranciu s nápisom: „ Ecclesiae oppidi Devén fierifecit Georg Miskovicz parochus 1674“,čo znamená toto: „ Cirkvi mesta Devín dal spraviť Juraj Miškovič, farár 1674“. Starý je aj kalich, zaopatrený Štefanom Raukaym, farárom bohunickým. Než by sme začali o škole, zajdime na cintorín. Nájdeme tu ešte 5-6 exemplárov starých náhrobných kameňov- pomníkov. Tri sú vedľa seba a pochádzajú zo samotného počiatku minulého storočia. Naproti vchodu je z polovice zničený pomník ex voto positus ešte v roku 1771. To znamená, že onen prvší cintorín už okolo roku 1750 asi nevystačoval, preto bol zriadený tento nový. Hrobka na cintoríne je z r. 1825. Nápis: „Matri optimae glati filϋs 1825”(Je nad ním erb šlachtický s deväťcípou korunou) hlása venovanie a venovateľa.
Osud malého a prvého kostolíka v Bohuniciach bol spečatený 23. apríla 1832, kedy Bohuničania zažili jeden z najkrutejších požiarov, pri ktorom zhorelo veľa domov, stodôl a hospodárskych budov, pretože boli ešte v tej dobe pokryté slamenými strechami. Požiar neobišiel ani v tej dobe už taký biedny kostolík.
Nový kostol svätého Michala Archanjela
Rímskokatolícky kostol svätého Michala Archanjela, bol postavený v roku 1832 - 1836 v klasicistickom slohu, neskôr rozšírený bočnou kaplnkou. Ide o pozdĺžny jednoloďový priestor s oválnym uzáverom presbytéria s polygonálnym vonkajším plášťom. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, uzáver presbytéria konchou. Hladké fasády členia iba okná s polkruhovým zakončením. Predstavanú vežu, zakončenú cibuľovou strechou, členia lizénové rámy a zvukové okná.
Hlavný oltár je pseudogotický, ústredná olejomaľba sv. Michala od maliara Weszelého pochádza z r.1871. Po stranách sú sochy sv. Vendelína a sv. Floriána. Na bočných oltároch sa nachádzajú olejomaľby Ružencovej Panny Márie a Božského srdca. 14 zastavení Krížovej cesty je z roku 1993. Na chóre je umiestnený drevený klasicistický organ z roku 1841, ktorý má klaviatúru Mozartovho typu. V bočnej kaplnke je pôvodný oltár, s plastikou Panny Márie s dieťaťom. K severnej stene presbytéria je pristavaná sakristia, k južnej stene kaplnka rodiny Dezasse.
Hrobka rodiny Dezasse
Filiálny kostol svätého Martina biskupa
Kaplnka sv. Martina biskupa pred Paderovcami, bola postavená v roku 1762 Krištofom Erdodym. Bola to murovaná jednopriestorová stavba s drevenou zvonicou v štítovej hlavnej fasáde. Táto kaplnka bola prestavaná na dnešný filiálny kostol sv. Martina biskupa nachádzajúci sa v miestnej časti Paderovce. Postavený bol v roku 1848 v klasicistickom slohu. Je to jednoloďový priestor s oválnym uzáverom presbytéria a s vežou, vstavanou zo štítového priečelia. K severnej strane presbytéria je pristavaná sakristia. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami na vtiahnutých pilieroch. Klenby je zdobená ornamentálnou freskovou výzdobou z roku 1968. Hlavný oltár je novogotický s ústrednou olejomaľbou sv. Martina, pretínajúceho plášť nahému žobrákovi.
Farské budovy
Budova starej fary je prestavovaná a upravovaná zo staršej fary z konca 16.storočia a má znaky klasicistického slohu. K starej fare bola v r. 1993 - 1995 pristavená pôsobivá budova novej fary.
Sakrálne pamiatky v obci
Na území celej farnosti sa zachovalo množstvo prícestných sôch a krížov.
- V miestnej časti Jaslovce sa nachádzajú tieto objekty:
- kamenná polychrómovaná socha Piety (1773)
- kamenná polychrómovaná socha sv. Vendelína (1798)
- prícestný kríž s plastikou Ukrižovaného (1806)
- socha sv. Jána Nepomuckého (1808)
- kamenné polychrómované súsošie sv. Rodiny (1860)
- kamenný kríž s plastikou Ukrižovaného (1863)
- Miestnu časť Bohunice zdobia:
- kamenná polychrómovaná socha sedembolestnej Panny Márie (I.pol.19.stor.)
- kamenná polychrómovaná socha sv. Floriána (1841)
- súsošie Najsvätejšej Trojice (1945)
- V Paderovciach sa nachádzajú:
- súsošie sv. Anny a Panny Márie s dieťaťom (1791)
- kamenná polychrómovaná socha Panny Márie s dieťaťom (1794)
- pomník obetiam I. svetovej vojny (1914 - 1918)
- prícestný kríž s plastikou Ukrižovaného (1941)
Zoznam farárov farnosti Bohunice
Bohunická farnosť mala mnoho farárov, ktorí sa starali o veriacich a zveľaďovali cirkevný život v obci. Tu je ich zoznam:
- ANDREJ (Andreas), 1493
- MARTIN (Martinus)
- JURAJ BECKOVSKÝ (Georgius Beczkovsky,1580)
- TOMÁŠ URMINSKÝ (Thomass Urminsiensis,1586)
- LADISLAV BECKOVSKÝ (Ladislaus Beckowiensis,1593)
- VOJTECH BOHDANOVSKÝ (Adalbertus Bogdanóczy), † 1617
- ŠTEFAN SMUTKO ( Stephanus Smutkó ), 1630
- JURAJ MANIGAYA-PUŠKÁŠ (Georgius Manigay-Puskás ), 1634
- ŠTEFAN RAUKAY (Stephanus Raukay), 1675 -1676
- JÁN JEVLASOVSKÝ (Joannes Jewlasowsky), 1676 - 1677
- VOJTECH VINCENTI (Adalbertus Vincenti), 1677 - 1679
- SEBASTIÁN KUPEC (Csupeti skôr Sebastianus Cupetius), 1679 - 1680
- MICHAL MAROVIČ (Michael Marovits), 1680 - 1681
- JURAJ PALUGYAY (Georgius Palugyay), 1681 - 1684
- JÁN VÁCLAV POLONY (Joannes Vencelaus Polony), 1684 - 1686
- ANDREJ DUBOVSKÝ (Andreas Dubovszky), 1686 - 1689
- ANTON MICHAL LINGOVIČ (Antonius Michael Lingovics), 1689 - 1693
- JÁN KUŠNICKÝ, resp. Kušinský (Joannes Kusnitzky, resp. Kusinszky), 1693 - 1969
- JURAJ LIESKOVSKÝ, resp. Ličovský, Liskovský (Georgius Lieszkovszky, Licsovszky, Liszkovszky), 1696 - 1797
- JÁN VALENT KRAJČIROVIČ (Joannes Valentinus Krajcsirovics), 1697 - 1705
- MICHAL ŠIŠMOVIČ (Michael Sissmovics), 1705 - 1707
- MARTIN NÉMETHY (Martinus Némethy), 1707 - 1712
- JÁN HRÍBOVSKÝ (Joannes Hribovszky), 1712 - 1721
- PAVOL BAJAN (Paulus Bajan), 1721 - 1722
- IMRICH KMOŠKO (Emericus Kmosko), 1722 - 1723
- JURAJ GEMMA (Georgius Gemma), 1723 - 1734
- FRANTIŠEK MIŠKAY (Franciscus Miskay), 1734 - 1735
- JÁN ŠULGAN (Joannes Sulgan), 1735 - 1737
- FLORIÁN PAULUS (Florianius Paulus), 1737 - 1741
- JÁN PLANICKÝ (Joannes Planiczky), 1741 - 1746
- JÁN ŠILHÁČEK (Joannes Silhacsek), 1746 - 1747
- JURAJ NEDECKÝ (Georgius Nedeczky), 1747 - 1750
- JÁN JAROŠ (Joannes Apollinaris Jaross), 1750 - 1757
- MATEJ KRATOCHVÍLA TRENČIANSKY (Matias Kratochvila Trenciensis), 1757 - 1763
- JÁN ZRUBEC (Joannes Zrubecz Csejthensis), 1764 - 1788
- LADISLAV ŠPECIAR (Ladislaus Specziar), 1788 - 1828
- ŠTEFAN MARCIŠ (Stephanus Marcziss), 1828 - 1834
- FRANTIŠEK URBÁNEK (Franciscus Urbanek), 1835 - 1836
- IGNÁC ALKUS (Ignatius Alkusz), 1836 - 1865
- KAROL HYROŠ (Carolus Hyross), 1865 - 1867
- FRANTIŠEK WEISZ (Franciscus Weisz), 1867 - 1879
- FERDINAND WAGNER (Ferdinandus Wagner), 1879 - 1888
- FERDINAND ČIZMAZIA (Ferdinandus Csizmazia), 1888 - 1895
- MICHAL MARKOVIČ, 1895 - 1898
- JÁN OSVALD, do roku 1902
- ERNEST JAKUBEC-KATONA, do roku 1923
- ANTON TURAZ, do roku 1934
- MARTIN BENEŠ, do roku 1938
- JÁN ČERMÁK, do roku 1963
- JÁN ČEPČEK, do roku 1988
- DANIEL SILVESTER ŠPANKOVIČ, od 1990
- Mgr. FRANTIŠEK BAČÍK, od 2008
- Mgr. RÓBERT ONDRÍK, od 2012
- Mgr. Štefan Novanský, od 2014
- Mgr. Marián Vivodík, od 2015
Významné osobnosti farnosti
- VDP. Biskup: Narodil sa pravdepodobne v Jaslovciach, zomrel v roku 1708 vo Veszpréme. Študoval na Trnavskej univerzite, kde dostal hodnosť bakalára a roku 1658 hodnosť magistra filozofie.
- VDP. ERNEST FANČOVIČ: Narodil sa 19.11.1908 v Jaslovciach, v mnohopočetnej roľníckej rodine 14 detí (7 dievčat a 7 chlapcov). Počas vojnových rokov preukázal statočnosť ako pravý duchovný pastier svojich veriacich.
- VDP. VILIAM JABLONICKÝ: Narodil sa v Jaslovciach 20.10.1920. Od roku 1941-1943 pôsobil ako výchovný asistent v komunite saleziánov v ústave Spoločnosti Don Boska v Trnave na Kopánke.
Nová pečať obce Jaslovské Bohunice
Útulok sv. Martina
Katolícke noviny navštívili Útulok sv. Martina v Jaslovských Bohuniciach, kde majú muži príležitosť reštartovať vlastný život, a to aj s Božou pomocou. Iniciátorom vzniku útulku je farár farnosti Jaslovské Bohunice Marián Vivodík. Aktuálna kapacita dovoľuje poskytnúť sociálnu a duchovnú službu iba desiatim. Pobyt v útulku je podmienený. V útulku im vysvetľujú: „Nie je to len o vás, že si poviete - nebudem piť a hotovo, ale potrebujete Božiu silu, aby ste to zvládli. Boh pomôže, len ho musíte o to prosiť.“
Službou pre druhých chcú odbúrať predsudky. Ďalej pokračuje: „Aj dnes ráno naša pracovníčka išla po mlieko. Ľudia si ho u nás objednajú a na druhý deň vyzdvihnú. Ďalšia služba je manuálna pomoc. Napríklad pre starších ľudí, manželov, či už v záhrade, alebo okolo domu, pokosiť trávu, pokopať, upratať niečo na dvore. Radi pomôžeme. Nepožadujeme finančnú odplatu. Tiež ponúkame možnosť odvozu k lekárovi. Spolupracujeme so Slovenskou katolíckou charitou a raz do týždňa prichádzame do Trnavy, aby sme vydávali obedy pre ľudí bez domova v meste.
Marián Vivodík nás sprevádza po celom areáli útulku a ukazuje, čo všetko sa vybudovalo počas existencie zariadenia. „Prial by som si väčšie priestory. Poskytnúť pomocnú ruku môžeme len desiatim a vidíme, že najmä v zimných mesiacoch narastá počet tých, ktorí zostávajú na ulici a sú vystavení riziku ohrozenia života.