Farnosť Kalinkovo: História, Kňazi a Dominikáni

Farnosť Dunajská Lužná sa rozprestiera v západnej časti Žitného Ostrova medzi Podunajskými Biskupicami a Šamorínom. Oddávna ju tvorilo viacero obcí. Terajšia obec Dunajská Lužná vznikla 1. V roku 1974 sa obec Dénešd (v tom čase už Jánošíkova) zlúčila z obcami Nová Lipnica a Nové Košariská a vznikla tak terajšia obec Dunajská Lužná.

Dunajská Lužná sa tak zároveň stala sídlom tunajšej farnosti. Do farnosti Dunajská Lužná patria okrem farského kostola Povýšenia sv. Kríža aj kostoly vo filiálkach Rovinka a Kalinkovo.

Na tomto mieste nájdete zoznam správcov farnosti Dunajská Lužná (resp. v minulosti farnosti Mišérd a Dénešd). V staršom období mali farári v tejto farnosti aj pomocníkov - kaplánov, ktorí im pomáhali pri vysluhovaní sviatostí, vyučovaní mládež i dospelých.

Farnosť Mišérd (teraz Dunajská Lužná) bola v minulosti významnou farnosťou, ktorú administrovali obyčajne aj významné kňazské osobnosti. Významné svojím vzdelaním, duchovným životom, rozsiahlou a všestrannou činnosťou a často aj spoločenským postavením. Niektorých z nich menovala cirkevná vrchnosť za zásluhy aj do vyšších funkcií v cirkevnej správe.

Počas náboženských nepokojov v Uhorsku územne farnosť Dénešd (Jánošíková) spravovalo Benediktínske opátstvo v Pannonhalme. Do tejto farnosti patrili vtedy aj filiálky Szemet (Kalinkovo) a Gútor (Hamuliakovo).

Filiálka Kalinkovo

Filiálka Kalinkovo bola však dňom 01.04.2007 odčlenená od farnosti Šamorín a pričlenená k pôvodnej farnosti Dunajská Lužná. Väčšina uvádzaných informácií pochádza z knihy PhDr. Jozefa Vozára, DrSc. Kostoly a Kňazi farnosti Dunajská Lužná a podliehajú autorským právam.

Rímskokatolícky kostol sv. Františka Serafínskeho stojí uprostred obce Kalinkovo, ktorá je filiálkou farnosti Dunajská Lužná. Bol postavený podľa návrhu staviteľa Elefántyho v rokoch 1927-1929. Kostol je postavený v historizujúcom slohu, s použitím neorománskych prvkov tak, aby sa v hrubých črtách podobal na starý kostolík, ktorý stál v tom čase v obci kalinkovo a neskôr v r. 1936 bol zbúraný.

Kostol sv. Františka Serafínskeho v Kalinkove

Kostol je tvorený jednoloďovým priestorom s polkruhovým uzáverom presbytéria. K boku lode je pristavená štíhla veža, zakončená ihlancovou strechou. Fasády kostola sú členené obdĺžnikovými oknami s polkruhovým zakončením a na presbytériu aj lizénami. Korunná rímsa je riešená na spôsob plytkého oblúčikového vlysu. Presbytérium je zaklenené valenou klembou s lunetami a loď je krytá rovným stropom.

Hlavný oltár pochádza z čias stavby kostola a sú na ňom sochy sv. Františka Serafínskeho, sv. Floriána a sv. Vendelína a po bokoch má dve plastiky cherubínov. Kazateľnica pochádza z toho istého obdobia no z nej sa zachoval iba parapet s reliéfom modliaceho sa Krista z r.1979. V kostole sú sochy sv. Terézie, Najsvätejšieho Božského Srdca Ježišovho, sv. Alojza a Máriinho Nepoškvrneného Srdca. Obrazy zastavení krížovej cesty sú dielom maliara Jozefa Nagya. Organ vyrobila v r.1930 firma Schänhoffer a syn v Bratislave v neogotickom štýle. Vo veži sú dva bronzové zvony. Oba boli odliate firmou Richard Herold v Chomutove v r.1930. Prvý dali zhotoviť a kostolu darovali Ladislav, Peter, Jozef a Alexander Nagyovci a je zasvätený Otcovi Nebeskému. Na zvone je reliéf Krista.

Dedina Kalinkovo (Szemet) patrila pôvodne ako kráľovský majetok k Bratislavskému hradu. Leží 7 km na severozápad od Šamorína. V 15. storočí patrila k panstvu grófov zo Sv. Jura a Pezinka. Podľa urbára pezinsko-svätojurského panstva z roku 1617 patrila polovica dediny svätojurskému a polovica eberhardskému (malinovskému) panstvu, neskôr patrila celá dedina eberhardskému panstvu. Rozrastala sa len pomaly. Roku 1600 mala 28 domov. Ani počet obyvateľov nebol veľký, a tak pre nich postačoval malý románsky kostolík z konca 13. storočia, hoci všetci obyvatelia Kalinkova patrili k rímskokatolíckemu náboženstvu.

Preto sa aj roku 1647 pridali k panonhalmskému opátovi pri zakladaní novej farnosti v Dénešde. Kalinkovo sa tak ako katolícka obec stalo filiálkou novej farnosti Dénešd, ktorú založil opát na území farnosti Mišérd v roku 1647, pretože tam sa nasťahovalo evanjelické obyvateľstvo. Úzke vzťahy medzi obcami Szemet, Gútor a Dénešd sa preniesli i na farnosť Mišérd, keď sa znova stala jedinou farnosťou v tomto regióne. Kalinkovo tak patrilo do tunajšej fanosti až do prvej polovice 20.

V roku 1929 bol v obci postavený nový rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Františkovi z Assisi (Serafínskemu). Obce Hamuliakovo (Gútor) a Kalinkovo (Szemet) boli neskôr pričlenené z cirkevnosprávnej stránky k farnosti Šamorín.

Zaujímavý je vývoj počtu obyvateľov obce. Kým r. 1869 tu žilo 434 obyvateľov, ich počet sa do r. 1900 znížil na 419, ale v nasledujúcom období sa neustále zvyšoval. Tak r. 1921 tu bolo spísaných 465 obyvateľov, r. 1940 ich tu žilo už 547. V roku 1948 tu bývalo len 480 občanov, možno to pripísať vojnovým udalostiam a nepokojnému povojnovému obdobiu.

Dominikáni v Dunajskej Lužnej

Prví bratia dominikáni prichádzali do Dunajskej Lužnej viac-menej ilegálne, nakoľko v danom čase nebolo kvôli komunistickej totalite možné viesť riadny komunitný život v kláštore. No napriek tomu sa na území farnosti v časti Nová Lipnica uchytila neveľká skupina Kongregačných sestier dominikánok bl. Imeldy, ktoré pracovali v miestnom Dojčeneckom ústave. Obyvatelia obce samozrejme vedeli, že o deti sa starajú rehoľné sestry v ilegalite a tak ich prítomnosť roznecovala nádej na obnovu duchovných hodnôt a náboženského života.

Často sa k nim chodievali hrávať, ale aj učiť z Katechizmu náboženstvo deti a školská mládež. Už v roku 1957 sa náš brat P. Rafael Gregor Lexmann OP (na fotografii) uchádzal o verejný štátny súhlas pre duchovnú činnosť pre túto komunitu sestier v Novej Lipnici.

P. Rafael Gregor Lexmann OP

Keď sa koncom 70-tych rokov 20. storočia podarilo svojpomocne na bývalej farskej záhrade postaviť moderný Charitný dom pre staré a nevládne rehoľné sestry dominikánky P. Rafael neváhal a opäť poslal na KNV v Bratislave svoju žiadosť, aby mohol pôsobiť v Dunajskej Lužnej ako spirituál a duchovný správca Kongregačných sestier dominikánok bl. Imeldy.

P. Rafael OP často organizoval u sestier pravidelné stretnutia mladej generácie dominikánov, ktorým sa podarilo tajne vyštudovať teológiu aby mohli byť vysvätení za rehoľných kňazov - dominikánov. V neposlednom rade treba spomenúť vtedajšieho vikára pre naše územie P. Aquinasa Juraja Gaburu OP ktorý bol „spiritus movens“ hoci tiež niekoľko rokov ilegálne pôsobiaci a bez štátneho súhlasu k vykonávaniu pastoračnej služby.

Spolu s P. Rafaelom OP pracovali v Stavokombináte Bratislava už počas 60-tych rokov 20. storočia. P. Aquinas OP sa počas mnohých rokov venoval intenzívnemu apoštolátu v byte na Zvolenskej ul. v Bratislave, neskôr aj po celom Slovensku keď zakladal Laické bratstvá sv. Dominika čím podnecoval modlitby za nové rehoľné povolania, aby charizma a duch Zakladateľa rehole ale aj príklady mnohých blahoslavených a svätých oduševnili mladých chlapcov a dievčatá k nasledovaniu Ježiša Krista.

Často a rád prichádzal do Dunajskej Lužnej aj po revolúcii v 89´keď bratom a sestrám prednášal state z Kresťanskej asketiky, Svätého Písma a Dominikánskej spirituality v duchu sv. Tomáša i obľúbenej sv. Kataríny Sienskej, ktorej zveril pod zvláštnu ochranu a patronát aj miestne Laické bratstvo v Dun. Lužnej. Dodnes je pre všetkých bratov, ale aj sestry a celú Dominikánsku rodinu silným a nasledovania hodným príkladom zasväteného života. Aj napriek vysokému veku jeho pokojné, múdre slová a nadčasové myšlienky hovoria o mystickej hĺbke prežívaného Kristovho kňazstva.

Počas rokov tzn. normalizácie pôsobil na západnom Slovensku aj P. Ľudovít Alexander Melo OP - farár vo Veľkom Bieli, kde sa často hoci tiež ilegálne a s veľkým rizikom prezradenia a možného väznenia stretávali dominikáni na rozličných prednáškach (filozofia-teológia), duchovných obnovách či rekolekciách a exercíciách, ktoré sa konali tajne na fare vo Veľkom Bieli.

Po roku 1989 svitlo aj v Dunajskej Lužnej na lepšie časy pre pre celú ilegálnu Dominikánsku rodinu - mnohé ženy, ktoré pracovali v Dojčeneckom ústave si opäť mohli obliecť biely habit s koženým opaskom a ružencom i majestátnu čiernu kapu sv. Dominika. Tajní kňazi - dominikáni - zanechali civilné zamestnanie a mohli sa konečne venovať apoštolátu a kontemplácii i keď sa prvé mesiace a roky učili žiť spolu ako komunita pod jednou strechou v kláštore (Košice, Bratislava-Kalvária, Žilina).

Dobrý BOH veru nezabudol na mnohé skryté obety a početné modlitby bratov a sestier sv. Netrvalo dlho a z rozhodnutia Provinčnej kapituly a vtedajšieho provinciála (P. Dominik Jaroslav Duka OP) a jeho Rady v ktorej boli v tom čase zastúpení aj niekoľkí bratia dominikáni zo Slovenska, dňa 30. júna 1996 dominikáni oficiálne prevzali duchovnú správu celej farnosti, kedy bol v novej Farskej budove (časť Jánošíková) zriadený - Filiálny dom Bratislavského konventu svätého Dominika.

V tomto čase bol na fare dočasný noviciát pokým sa nedokončila novostavba kláštora sv. Dominika vo Zvolene - 31. októbra 1998. A tak od 1. decembra 1998 bol Filiálny dom Krista Kráľa osamostatnený od Konventu sv. P. Hilár Jozef Štefurik OP prevzal správu farnosti po dp.

Viac než dvadsať rokov požehnaného pôsobenia bratov dominikánov prinieslo nielen pre obec, ale aj široké okolie hojné duchovné ovocie, ktoré sa azda najviac prejavilo v obnovení starobylých pútí k Madone Žitného ostrova z príležitosti 250. výročia posviacky kostola (1997) o čo sa pričinil najmä P. Hilár Jozef Štefurik OP, ktorý tu pôsobil ako administrátor od 01.07.1996 - 30.08.2003. Po ňom prevzal farnosť P. Alfonz Vladimír Sabo OP od 01.09.2003 - 09.11.2007.

Pomerne krátke no náročné obdobie od 10.11.2007 - 31.12.2009 kedy prebiehala rekonštrukcia Farského kostola, revitalizácia budov a zriadenie pastoračného centra (Klub OSTROV) niesol bremeno správcu P. Bartolomej Vladimír Hurňanský OP. Len pol roka 01.01.2010 - 30.06.2010 bol administrátorom P. V súčasnosti je správcom farnosti P. Stanislav Peter Vavrek OP (od 01.07.2010 - ), ktorý nemalé úsilie venuje obnove nielen sakrálnych pamiatok, ale aj pastoračnému a katechizačnému poslaniu v ktorom mu aktívnym spôsobom napomáhajú aj spolubratia kapláni, niekoľkí katechéti na Základných školách a rehoľné sestry či zasvätení laici.

P. Magister rehole P. Bruno Cadoré OP a jeho socius pre strednú a východnú Európu P. Krzysztof Popławski OP počas Generálnej vizitácie Slovenskej provincie (2015) navštívili aj komunitu bratov v Dunajskej Lužnej. Významným a historickým dňom sa stal 1. október 2015 keď práve z podnetu Generálnej vizitácie Magistra rehole P. Bruna Cadoré OP, bol na zasadnutí Provinčnej rady vystavený Dekrét, ktorým sa Dominikánsky dom Krista Kráľa v Dunajskej Lužnej stal riadnym konventom so všetkými právami a povinnosťami podľa LCO.

K danému dňu boli v komunite asignovaní šiesti kňazi: (FFr. Bohuslav Tomáš Jančiar - superior domu, Stanislav Peter Vavrek - administrátor farnosti a kapláni: Antonín Ján Husovský, Svorad Ján Duda, Bruno Branislav Donoval a Matej Juraj Šulik; oficiálne boli afiliovaní aj dvaja bratia, ktorí pastoračne pôsobia mimo územia Slovenska: FFr. František Štefan Pistrák - Ilanz (Švajčiarsko) a Egýd Peter Tavel - Retz (Rakúsko). A tak ku 01.

Kedysi malá dedinka na Žitnom Ostrove sa v súčasnosti stala veľkou a progresívnou obcou v blízkosti Hlavného mesta Slovenskej republiky. A tak sa naši bratia venujú najmä pastorácii v samotnej Dunajskej Lužnej ale aj v priľahlých obciach Rovinka, Miloslavov a Kalinkovo, ktoré tiež patria pod duchovnú správu miestnej farnosti.

Správcovia farnosti Dunajská Lužná

Na tomto mieste nájdete zoznam správcov farnosti Dunajská Lužná (resp. v minulosti farnosti Mišérd a Dénešd).

P. Kňaz dôstojný pán Štefan Dragúň dostal prvé kaplánske miesto v Štúrove. Od roku 1971 bol kaplánom v Galante a roku 1973 bol menovaný za farára v Dunajskej Lužnej. Bol výraznou osobnosťou vo farnosti, mnohí farníci si ho doteraz dobre pamätajú. Po odchode z farnosti Dunajská Lužná 1.9.2003 pôsobil sedem rokov vo farnosti Zvolen - Západ - a zastával ofícium administrátora farnosti. V rokoch 2010 - 2017 pôsobil v Košiciach, kde pôsobil ako rektor kostola a venoval sa vo veľkej miere spovednej službe v dominikánskom kostole, mal na starosti niekoľko spoločenstiev LBSD / terciári / a vykonával v diecéze duchovné obnovy. V roku 2017 bol od 1. júna znova asignovaný do farnosti Dunajská Lužná. Zhodou okolností si ako hlavný kazateľ v Miloslavove na 10. výročie patrocínia Božieho milosrdenstva, ktoré sa konalo 30. 3. 2008, pred záverečným požehnaním zaprorokoval: „Bratia a sestry, dovidenia o 10 rokov“.

P. Páter dominikán Alfonz Vladimír Sabo OP pôsobil vo farnosti Dunajská Lužná od 1.9.1996 do 9.11.2007. Svoje duchovné povolanie začal vstupom do noviciátu dominikánov v Košiciach dňa 28.8.1992. Po teologickom štúdiu na Cyrilo-metodejskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci bol dňa 27.6.1998 vysvätený za kňaza. Pôsobil v Košiciach, v Bratislave a ako farár vo Zvolene. Od roku 1996 bol menovaný za farára v Dunajskej Lužnej.

P. Páter dominikán Bartolomej Vladimír Hurňanský OP, pôsobil vo farnosti Dunajská Lužná ako administrátor od 10. novembra 2007 do 31. decembra 2010. Narodil sa 29.09.1968 v Levoči. Dňa 28.08. 1992 obliečkou vstúpil do Rehole dominikánov. Študov...

Významné udalosti a správcovia farnosti Dunajská Lužná:

tags: #farnost #kalinkovo #knazi