Úvahy o tom, kam sa človek po svojom fyzickom skone podeje, napádajú snáď každého z nás. Svetskú literatúru, ktorá sa zaoberá týmito úvahami, mnohí prelúskali takmer na počkanie. Tieto knihy a brožúry sa opierali o takzvané vedecké poznatky, výskumy lekárov a patológov. Iné sa zaoberali mystickými pohľadmi, pohľadmi rôznych náboženstiev, využívajúc okultné praktiky a tajomné sily.
Po obrátení sa človek prestane báť vecí, ktoré prídu „potom“, no hlad po vedení neutícha. Zavrhne všetky svetské teórie a začne hľadať a porovnávať s Písmami. Postupne sa mu do rúk dostáva materiál, ktorý sa viac či menej zaoberá aj otázkou života po smrti. Kompletný pohľad na budúcnosť, ktorá sa týka každého človeka, spaseného či zatrateného, je však ťažké nájsť.
Čo sa stane, keď zomrieme podľa Biblie? • Nebo a zem, 4. epizóda
Keď človek vypustí dušu, kdeže je? Táto otázka, ktorú vyslovil patriarcha Jób, nie je neobvyklá. Je v ústach a v srdciach nespočetných smrteľníkov. Ľudia sa vždy pozastavujú nad smrťou a majú tisíce otázok. Aká je budúcnosť človeka? Prestane existovať, keď zomrie, alebo skutočná osobnosť prežije smrť? Ak áno, kde je? Má vedomie? Za akých podmienok existuje? Je možné nejaké spojenie so živými? Znamená smrť večné rozlúčenie tých, ktorí sa milovali?
Odkedy jestvuje čas, otázky ohľadom smrti a stavu po nej znepokojujú ľudskú myseľ. Ozvali sa pri prvom pohrebe a od tých čias sú najbolestivejším výkrikom ľudských sŕdc. Veď kto by si neželal vedieť pravdu o tom, čo je po smrti? Ľudia hľadajú odpovede. Kde a kto im najdôveryhodnejšie môže odpovedať? Určite to nie je veda, ani filozofi. Pravdu nájdeme v Biblii. Biblia ako živé Božie Slovo dáva odpoveď všetkým hľadajúcim.
Milióny ľudí, ktorí chcú poznať Pravdu o živote po smrti, sa správne na ňu zamerali. Stvoriteľ v Písmach zjavuje (uvádza) nielen podstatu a pôvod človeka, ale aj jeho smerovanie po fyzickom skone. Keď budeme študovať Písmo a Jeho výpovede, nezostane v našich mysliach ani len tieň pochybností ohľadom zosnulých.
Tu by sme si mali položiť otázku, prečo práve v Biblii máme hľadať pravdu. Pre mnohých je to zbytočná otázka, napriek tomu uvediem zopár pádnych dôvodov:
- Biblia je Božie Slovo, skladá sa z 39 kníh Starého Zákona a 27 kníh Nového Zákona.
- Tieto knihy boli napísané ľudskou rukou autormi, ktorí boli vedení priamo Bohom.
- Pre overenie pravdivosti poslúži aj fakt, že Biblia obsahuje 6.408 veršov s prorockými údajmi, z ktorých sa 3.268 už naplnilo.
- Biblia je nezničiteľná kniha pod priamou ochranou Boha.
Písma zreteľne dokazujú, že človek má dve odlišné podstaty: hmotnú, teda fyzické telo, a duchovnú, teda dušu a ducha. Tak to rozoznáva Biblia. Možno to zaberie pár riadkov, ale je nevyhnutné sa na tieto dve duchovné podstaty pozrieť a porozmýšľať nad nimi.
Jób 32:8: Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.
Zachariáš 12:1: Bremä slova Hospodinovho na Izraela. Hovorí Hospodin, ktorý roztiahol nebesia a založil zem a utvoril ducha človeka v jeho vnútornosti.
Matúš 10:28: A nebojte sa tých, ktorí vraždia telo a ktorí nemôžu zavraždiť dušu; ale sa radšej bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zatratiť v pekle.
1 Korintským 6:20: Lebo ste kúpení za veľkú cenu. Nože tedy oslavujte Boha svojím telom a svojím duchom, čo je oboje Božie.
V poslednom verši je rozlíšenie ducha a tela tak presné, že nie je potrebné ďalšie vysvetľovanie. Rozdiel medzi telom a duchovnou podstatou je úplne jasný a iste neexistuje rozumný človek, ktorý sa nad týmto aspoň raz v živote nezamyslel. Zvlášť v uvedenom verši Matúša 10:28 je jasne zjavné, že duša nie je telo a telo nie je duša; preto ľudia, ktorí sú schopní zavraždiť jedno, nemôžu zavraždiť druhé.
Stvorenie človeka v Genesis 1 a 2 jasne dokazuje, že človek bol stvorený ako bytosť zložená z tela a duchovnej podstaty. Za prvé, Boh utvoril človeka z prachu zeme. To je tá hmotná podstata. Leží tu, dokonale hotová, fungujúca, ale chladná. Doposiaľ nemá svedomie, cit, vedomie, nemá život. Jeho centrálna jednotka nemá potrebné informácie. Nie je tu ani inteligencia, pretože chýba duša - život. Je to iba telo, sformované z prachu zeme. Telo dokonalé, kompletne pripravené k činnosti, prototyp bez života.
Za druhé, Boh vdýchol do jeho nozdier dych života. Človek sa takto stal „živou dušou“. A tak dal Boh človeku duchovnú podstatu. Pred tým to bolo telo, a teraz sa stal človekom so živou dušou. Všetko sa uviedlo do pohybu, všetko začalo dokonale fungovať. V neposlednom rade aj zvieratá majú živú dušu (Gen 1:20,24; 9:12;15-16). Duch však u nich chýba.
Dva nasledujúce citáty nielenže rozlišujú duchovnú podstatu človeka od jeho tela, ale uvádzajú fakt, že človek je trojjediná bytosť.
1 Tesalonickým 5:23: A on sám, Bôh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonne, keď prijde náš Pán Ježiš Kristus.
V týchto veršoch je duch a duša jednoznačne uvedená. Preto má človek všetky tri atribúty: telo, dušu a ducha. Ďalším dôležitým dôkazom je, že Boh stvoril človeka na svoj obraz, a všetci vieme, že Boh je Trojjediný.
Funkcie „duše“ a „ducha“ sú tak úzko spojené, že je veľmi ťažko ich presne vymedziť v konkrétnych veršoch. Pravdou je, že slová „duch“ a “duša“ nie sú vždy rovnako preložené v Písmach, a často sa zamieňajú. Duch, grécky „pneuma“, a duša, grécky „psyché“, sú dva rozdielne pojmy vzťahujúce sa na duchovnú podstatu človeka.
Zjavenie Ducha Podľa Garuda Purany
Garuda Purana 2.49.11 hovorí, že duchovia môžu vstúpiť do neživých predmetov, hmyzu, vtákov, zvierat a ľudí. Znamená to, že sa duch prichytí k subtílnemu telu bytosti a žije z jej energie (zvanej prána) ako parazit. Živí sa tiež nečistými substanciami (odpadky všetkého druhu). Trpí, pretože bez fyzického tela nemôže uspokojiť svoje materiálne túžby ako hlad, smäd alebo túžbu po sexe.
Mnohí duchovia, ktorí „strašia“ na rôznych miestach, ku ktorým sú emocionálne pripútaní, ani nevedia, že sú po smrti. Ak sa niekomu zjavia, väčšinou na seba chcú upozorniť a tak zvýšiť svoju šancu, že im niekto z ich situácie pomôže. Sami sa z nej hneď tak nedostanú, pretože zostať uviaznutý v podobe ducha je forma negatívnej karmy, ktorá často trvá veľmi dlho.
Bežní duchovia nebývajú bezprostredne životu nebezpeční, ale mať ich v tele či žiť v ich prítomnosti, zvlášť dlhodobo, má na nás škodlivý účinok. Mali by odísť na iné úrovne.
Príznaky Prítomnosti Ducha
- Zvuky znejúce ako dýchanie, hlasy, kroky, presúvanie ťažkých vecí atď.
- Spánková paralýza je známy jav. Z hľadiska náuk ako sú jóga a Ayurveda ide o útok agresívneho ducha, ktorý sa snaží dostať do tela spiacej osoby.
Ako Sa Zbaviť Ducha?
- Povedať mu nahlas, že je po smrti (väčšinou si to duch neuvedomuje) a na danom mieste už nemá čo robiť.
- Podporiť to treba výzvou, aby sa pozrel do vedľajšej miestnosti (za zatvorenými dverami).
- Najprv je potreba byt alebo dom dôkladne vyčistiť. V Indii sa pre očistu používa voda s primiešaným sušeným rozdrobeným kravským trusom, ktorý má na fyzickej úrovni antiseptické účinky a na jemnohmotnej úrovni očisťuje priestor.
- Odstráňte predmety, obzvlášť už používané (napr. z bazáru) a darované v dobe, keď sa prejavili problémy.
- Do postele vložiť nejaký ostrý železný predmet, napríklad nožnice (na vlastnú zodpovednosť).
- Vykurovať ich santalovými tyčinkami, šalviou alebo borievkou.
- Na dvere a steny umiestniť preferované ochranné symboly.
- V miestnosti ponechať Bhagavad-gítu alebo Bhágavata Puránu (Šrímad Bhágavatam).
- Trúbiť na lastúru, zvoniť na väčší zvon, hlasno lúskať prstami. Tieto vibrácie odpudzujú negatívne entity.
- Vyslovovať, spievať alebo inak reprodukovať Védske mantry, obzvlášť Mahá-mantru, a mantru určenú pre Śrí Nrisimhadévu.
Čo Hovorí Biblia o Smrti a Zosnulých?
Keď človek zomrie, jeho telo sa stáva „prachom“ a „duch“ (dych života) sa vracia k Bohu, odkiaľ prišiel. Duša zomiera! Vzorec, podľa ktorého bol stvorený človek, ktorý je zaznamenaný v Genesis, to dokazuje.
Smrť je ukončenie života. Telo sa obráti na prach a „duch“ (dych života) sa vracia k Bohu. Disponujeme živou dušou len počas života, ale v okamihu smrti zostáva len mŕtvola, mŕtva osoba. Mŕtvi nemajú vedomie. Vtedy, keď sa dych života vracia k Bohu, naša duša umiera.
Po smrti je ľudský mozog zničený: stráca všetky svoje funkcie a postupne sa rozkladá. Mŕtvi nemajú vedomie, preto nemôžu nič vedieť. Smrť je, obrazne povedané, podobná spánku, v ktorom však nie sú žiadne sny a preto Biblia 54-krát nazýva smrť spánkom. Ježiš tiež učil, že smrť je spánok.
Svojim učeníkom ohľadom smrti Lazára povedal: „11 Lazár, náš priateľ, zaspal; ale idem ho zobudiť. Jeho učeníci na to povedali: Pane, keď zaspal, ozdravie. 13 Ale Ježiš hovoril o jeho smrti, oni si však mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku.“ Lazár bol už štyri dni bol v hrobke, keď prišiel Ježiš.
Je pre nás veľkou útechou, že naši mŕtvi príbuzní a priatelia „spia“, pokojne odpočívajú v Kristovi. Pri hrobe Ježiš povedal Marte, sestre Lazára: „Ja som vzkriesenie a život. Tí, ktorí zomreli „v Kristovi“, spia v hroboch, ale majú pripravenú krásnu budúcnosť.
V deň zmŕtvychvstania sa smrť sa bude zdať len krátkym odpočinkom. Tí, ktorí milujú Boha, by sa nemali báť smrti. Po smrti človeka čaká večnosť, dokonalý spoločný život s Bohom. Pán drží vo Svojich rukách „kľúče smrti a podsvetia“ (Zjavenie 1,18).
Varovanie Pred Špiritizmom
Niektorí ľudia tak ťažko prežívajú rozlúčenie so svojimi blízkymi, že sa snažia nadviazať s nimi kontakt pomocou špiritistických seáns. Biblia nás varuje pred podobnými pokusmi, ktoré používame na zmiernenie bolesti duše v súvislosti so smrťou príbuzných a blízkych.
Biblia nám jasne ukazuje, že mŕtvi nemajú vedomie. Horkosť zo straty blízkych môže zmierniť len Kristus. Snažte sa tráviť čas v spoločenstve s Ježišom a dostanete naozajstnú útechu počas smutných dní svojho života. Smrť nám odoberá takmer všetko, jediné, čo nám nie je schopná vziať - je Ježiš Kristus. Kristus je schopný vrátiť nám všetko znova.
Špiritizmus je snaha priamo komunikovať s duchmi alebo s dušami zosnulých. Zvyčajne ľudia hovoria, že komunikujú s anjelmi, s nejakými božstvami, s kozmickými bytosťami, s nejakými astrálnymi bytosťami, ale v skutočnosti sa za tým vždy skrývajú zlí duchovia, nikdy nie dobrí duchovia.
K najznámejším praktikám patrí vyvolávanie duchov cez nejaké médium. Najčastejšie tým médiom, prostriedkom môže byť človek. Médiom môže byť aj nejaký predmet (doska, na ktorej býva vyobrazená celá abeceda a základné číslice).
Biblické Odkazy
- Lv 19, 31: „Neobracajte sa na vyvolávačov duchov a na veštcov! Nevypytujte sa ich, poškvrnili by ste sa tým. Ja som Pán, váš Boh!“
- Dt 18, 11n: „Nech niet medzi vami nikoho ... kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu.“
- Iz 8, 19n: „Keď vám povedia: "Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?" K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania.“
- 1 Jána 4, 1-3: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte podľa tohoto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele je Z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je Z Boha.“
Cirkev veľmi jasne hovorí, že uchyľovanie sa k zlým duchom a vyvolávanie mŕtvych je hriechom (porov. Katechizmus Katolíckej Cirkvi, 2116 a 2117). Teologická komisia vo Vatikáne na otázku, kto sa objavuje pri špiritistických seansách, odpovedala, že to nie sú ani nijakí dobrí duchovia, ani svätí, pretože Boh nebude podporovať márnivosť a zbytočnú zvedavosť človeka; pri takýchto seansách sa vždy objavujú len zlí duchovia.
Namiesto vyvolávania duchov nás Cirkev učí, že naša komunikácia má spočívať v modlitbe za nich. Takisto za nich, za ich spásu môžeme obetovať svätú omšu a sväté prijímanie. Cirkev nám dokonca ponúka odpustky - v dušičkovej oktáve máme možnosť každý deň získať plnomocné odpustky za duše v očistci. Tiež môžeme za zosnulých obetovať almužny, ktoré dávame. Podobne môžeme konať rôzne kajúce skutky s tým úmyslom, že ich obetujeme za zosnulých. Toto všetko sú korektné spôsoby komunikácie s našimi zosnulými.