Pre každého pravoslávneho kresťana je ikona neodmysliteľnou súčasťou bohoslužieb aj osobných domácich modlitieb. Je nádherným spojením našej prosby a Toho, ktorého oslovujeme - prosíme. Je reálnym mostom od pozemského k duchovnému, od zeme k nebu, od sveta do raja.
Ikony s tvárami svätých sú spojovacím článkom, sprievodcom medzi svetským životom a duchovným svetom. Pri zostavovaní domáceho ikonostasu je najlepšie zvoliť ikony v drevených rámcoch. Táto tradícia rámovania sa zachováva už od dávnych čias a je nielen ochranou svätosti, ale aj akýmsi znakom úcty k svätým tváram.
Krásne, pevné, intenzívne hnedé rámce z prírodného dreva sú ideálnym riešením pre rámovanie ikony. Poskytujú spoľahlivý základ, ochranu a dodávajú dielu ušľachtilý vzhľad. Harmonicky a elegantne vyzerá kontrast: ikona, ktorá je vykonaná na kovovom základe striebornej farby, so zlatistými vložkami a niekoľkými hnedými akcentmi v zobrazeniach, začne hrať jasnými odleskami v rámovaní hnedého rámu z dreva. Výborne zapadne do akéhokoľvek interiéru a skrášli ho. Svätosť môžete umiestniť na stenu - na tento účel má rám otvor, alebo ju postaviť na policu pomocou špeciálneho podstavca.
Pri dopĺňaní domáceho ikonostasu alebo pri rozhodovaní o kúpe prvej peknej ikony do domácnosti určite nájdete to, čo potrebujete, v našom obchode.
Základné Ikonografické Typy Zobrazovania Presvätej Bohorodičky
Základné ikonografické typy zobrazovania Presvätej Bohorodičky sú tri: Umilenije (Milujúca), Odigitria (Putevoditeľnica, Sprievodkyňa na cestách) a Oranta (Modliaca sa). Z týchto typov sa však vyvinuli desiatky podtypov a ich rôzne kombinácie. Tri základné typy zobrazenia nesú v sebe teologické posolstvo. Prvý typ symbolizuje Vtelenie Boha, druhý Cestu k spáse prostredníctvom Isusa Christa Spasiteľa a tretí modlitbu každého člena Cirkvi za spásu a privolanie do Cirkvi tých, ku ktorým sa Božie slovo ešte nedostalo.
Ikona Presvätej Bohorodičky "MLIEKOM KRMIACA" - Млекопитательница
O ikone Presvätej Bohorodičky zvanej "MLIEKOM KRMIACA" - Млекопитательница (pamiatka podľa juliánskeho kalendára 12.januára, podľa svetského 25.januára). Tak sa volá ikona Presvätej Bohorodičky, ktorú priviezol svätiteľ Sáva Srbský z monastiera ctihodného Sávu Posväteného neďaleko Jeruzalema. Svätiteľ Sáva túto ikonu priniesol na svätú horu Athos, kde ju uložil v ňom založenej postnici (malá kaplnka). Bolo totiž predovedané ctihodným, že raz príde nejký kňaz zo Srbska menom Sáva, ktorému majú bratia z monastiera túto ikonu odovzdať.
Tak sa i stalo a ikona Presvätej Bohorodičky je dnes uložená v postnici svätiteľa Sávu na hore Athos. Presvätá Bohorodička je na ikone zobrazená krmiac malého Isusa. Teologický význam ikony nesie hlboký odkaz: Tak, ako matka kŕmi Syna, tak aj Ona sýti nás a tak aj Boh nás zasycuje duchovným mliekom (porovnaj 1Pt, 2,2) a na svojej ceste duchovným rastom máme postupne prechádzať, ako keď prechádzame od mliečnej stravy k strave pevnej.
Ikona Bohorodičky Ostrihomskej
Ikona Bohorodičky Ostrihomskej je významný mariánsky obraz v slovenskej a maďarskej tradícii, spojený s historickým mestom Ostrihom (dnes v Maďarsku). Ikona Bohorodičky Ostrihomskej má významné miesto v histórii katolíckej Cirkvi a v kultúrnom dedičstve regiónu. Mesto Ostrihom, ktoré bolo historickým centrom kresťanstva v Maďarsku, je spojené so silným mariánskym kultom. Ikona Bohorodičky Ostrihomskej zobrazuje Pannu Máriu ako matku, ktorá drží Dieťa Ježiša na svojich rukách. Dieťa Kristus je znázornené v matkiných rukách, v niektorých verziách zobrazený s pozdravom alebo požehnaním. Okolité detaily ikony môžu zahŕňať kvetiny, hviezdy, alebo iné symboly, ktoré sú charakteristické pre regionálnu kultúru a náboženské tradície.
Ikona Bohorodičky Ostrihomskej nesie silný duchovný a náboženský význam pre veriacich, ktorí ju uctievajú. Ikona Bohorodičky Ostrihomskej je veľmi významná pre katolíkov v Maďarsku, ale aj pre slovenských veriacich, vzhľadom na historické väzby medzi týmito dvoma národmi. V Ostrihome sa nachádzal najstarší maďarský arcibiskupský stolec, a mesto bolo významným náboženským a kultúrnym centrom.
„Ó, Presvätá Bohorodička Ostrihomská, Matka milosrdenstva a ochrany, príhováraj za nás pred Tvojím Synom, naším Pánom Ježišom Kristom. Posilňuj našu vieru, naplň naše srdcia pokojom a ochraňuj nás pred každým nebezpečenstvom. V Tvojom náručí hľadáme útočisko a z Tvojej nebeskej pomoci si vzťahujeme nádej a silu.
Táto ikona je dôkazom mariánskeho kultu a hlbokej úcty k Bohorodičke, ktorá je v srdciach veriacich stále silnou ochrankyňou a matkou.
Ikona Ochrany Presvätej Bohorodičky
Traduje sa, že keď počas vlády byzantského cisára Leva Múdreho v roku 910 pohanskí kyjevskí Rusi obliehali Konštantínopol, hlavné mesto Byzantskej ríše, niektorí veriaci sa modlili v mariánskom chráme v mestskej časti Blacherny a uvideli Bohorodičku, ako sa modlí za mesto a drží nad ním ochranný plášť. A ako sa to v dejinách nezriedka stáva, lokálna udalosť, ohraničená lokálnymi okolnosťami, takpovediac prerástla samu seba, nabrala dimenzie celého sveta a nadobudla význam pre celé ľudstvo.
Podľa protojereja Schmemanna sa sviatok presvätej Bohorodičky Ochrankyne stal „základom vnímania Márie ako matky, ktorá pod krížom dostáva celé ľudstvo za svoje deti, ktorá ako matka prijíma do svojho srdca všetky naše trpkosti, utrpenia, ustavičnú bolesť nášho pozemského bytia. ‚A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc…‘ (Lk 2,35). Hlboko do duše veriacich prenikli tieto slová spravodlivého starca Simeona, vyslovené v deň, keď Mária priniesla dieťa do chrámu, aby ho zasvätila Bohu.
Oslava Bohorodičky „Ochrankyne“ (gr. Skepé) bola spočiatku iba miestnym sviatkom gréckej cirkvi. Po dobytí Konštantínopola osmanskými Turkami v roku 1453, čím padla Byzantská ríša, ho sklamaní Gréci dokonca prestali sláviť. Dnes to už neplatí. Svätý synod Gréckej pravoslávnej cirkvi však v roku 1952 presunul sviatok Ochrany Božej Matky z 1. na 28. októbra. Grécki pravoslávni hierarchovia ho spojili s poďakovaním za zahanbujúcu porážku Talianska, ktoré 28. októbra 1940 napadlo Grécko.
Nevieme, prečo bol sviatok Ochrany Božej Matky pôvodne ustanovený na 1. októbra. Možno to súvisí s tým, že práve tento deň je v byzantskom liturgickom kalendári venovaný spomienke na sv. Sviatok presvätej Bohorodičky Ochrankyne (csl. Pokrov) sa začal sláviť na Rusi na podnet Andreja Bogoľubského (†1174). Cirkevnoslovanský pojem Pokrov je doslovným prekladom gréckeho slova Skepé (ochrana, obrana, útočisko).
Kyjevské veľkoknieža sa o príslušnej udalosti dozvedelo zo životopisu svojho patróna sv. Andreja Jurodivého (blázna pre Krista). Tento svätec slovanského pôvodu sa zúčastnil aj so svojím učeníkom Epifánom na modlitbovom zhromaždení v blachernskom chráme, ktoré sa mohlo konať práve 1. Počas modlitby uprostred zástupu svätý Andrej Jurodivý „jasne videl na vlastné oči Paniu veľmi vysokej postavy, ako prichádza cez cárske dvere [ikonostasu], obklopená vznešeným sprievodom.
Sprava a zľava ju svojimi rukami podopierali ctihodný Predchodca [Ján Krstiteľ] a Syn hromu [evanjelista Ján]; sprevádzal ju nespočetný zástup svätých… Keď sa zástup dostal k ambónu [polkruhovitému vyvýšenému miestu pred ikonostasom], Andrej sa obrátil k svojmu učeníkovi Epifánovi a spýtal sa ho: ‚Vidíš Vládkyňu a Paniu?‘ On odpovedal: ‚Áno, vidím, môj duchovný otec.‘ A pred ich očami, keď nadlho sklonili kolená, sa Pani modlila, pričom jej stekali slzy z božskej a nepoškvrnenej tváre. Po skončení modlitby vstúpila do svätyne, kde sa znova začala modliť za ľud, ktorý ju obklopoval. Potom si zložila žiarivý plášť, s veľkou vznešenosťou ho rozprestrela a svojimi čistými rukami ním zakryla všetok ľud, ktorý pod ňou stál.
Veľký ruský mysliteľ a teológ 20. storočia Sergej Bulgakov (†1944) v homílii k sviatku hovorí, že „Bohorodička sa modlila v slzách nielen pred tisíc rokmi, ale modlí sa aj dnes, vždy a všade, až do konca vekov. A jej ochranný plášť prikrýva… nielen tých, ktorí tam vtedy boli prítomní, ale celý ľudský rod. Nad celým svetom a aj nad nami hriešnikmi sa skvie ochraňujúci a zachraňujúci ochranný plášť Božej Matky, aj keď nemáme oči, ktoré by boli hodné to vidieť. Božia Matka sprostredúva [kontakt] medzi zemou a nebom. Je obhajkyňou sveta, ktorá vynáša modlitby k trónu Božej slávy. Ona je láskavá a milosrdná, milostivá a súcitná, odpúšťajúca a pomáhajúca.
Nesúdi, ale trpí so všetkými. Nie je ani pravdou súdu, ani súdom pravdy, je materinskou príhovorkyňou. A otec Sergej Bulgakov vysvetľuje ďalej: „Hriech a bolesť sveta zraňujú Máriino milujúce srdce. Na zlobu a hriech odpovedá Božia Matka láskou a slzami; meč preniká jej srdce aj dnes. Božia Matka plače nad svetom. Čo znamená toto tajomstvo? Svet plače nad sebou prostredníctvom jej sĺz. Utrpenie a bolesť sveta sú aj jej zármutkom... Ona je matka!… Keby ľudské oči zbadali svetlo Božej Matky vo svete, spoznali by tajuplne sa uskutočňujúcu premenu sveta. Keby tvrdé srdcia zbadali jej slzy, rozochveli by sa a zmäkli. Neexistuje totiž skamenené srdce, ktoré by nezmäklo pred touto milosrdnou láskou.
A otec Sergej Bulgakov pokračuje: „Svet vo svojej bolesti nie je ponechaný sám na seba, človek nie je opustený vo svojom zármutku. Materinské srdce je zraňované a trhané, spolu s nami plače Božia Matka nad nami. My predsa vieme, čie srdce naše hriechy zraňujú, čie slzy obmývajú náš pád… Ruský ľud si zamiloval sviatok Máriinej ochrany, ktorý vznikol v ďalekom Konštantínopole. Avšak nie tam, ale v ďalekých severných krajoch začali s radosťou ospevovať a oslavovať ochranu sveta Božou Matkou. Prvý chrám zasvätený presvätej Bohorodičke Ochrankyni dal na Rusi postaviť Andrej Bogoľubský v blízkosti mesta Vladimir pri rieke Nerľ v roku 1165.
Pre cirkevno-politické ciele tohto kyjevského veľkokniežaťa, ktoré však sídlilo vo Vladimiri, bola príznačná skutočnosť, že nový sviatok propagoval aj na úkor starších patronátov (napríklad svätých mučeníkov Borisa a Gleba), preto sa rýchlo rozšíril po celej Rusi. V obľube zostal aj medzi gréckokatolíkmi. Na oficiálnej večernej bohoslužbe (tzv. večierni), ktorou sa 30. septembra večer po západe slnka vstupuje do slávenia sviatku Ochrany presvätej Bohorodičky (1. Na radosti Zvestovania má účasť nebo, zem a celé stvorenie.
Ikona Presvätej Bohorodičky zvanej "Trojeručica"
Pôvod tejto ikony siaha až k začiatku 8. storočia, času rozmachu ikonoboreckej herézy (nesprávneho učenia o ikonách). V Konštantínopole vtedy panoval cisár Lev III. Izaurijský (717-741), ktorý prispel k rýchlemu šíreniu tejto strašnej herézy. Spočiatku prikázal vešať čestné ikony v chrámoch aj domoch tak vysoko, aby sa k nim nikto nemohol dostať a pobozkať ich. Neskôr dal príkaz, aby všetky ikony boli zničené a začal aj prenasledovanie tých kresťanov, ktorí si sväté ikony ctili.
V týchto pre Cirkev ťažkých časoch sa horlivým obhajcom ikon stal prepodobný Ján Damaský, poradca sýrskeho kalifa a správca mesta Damask. V roku 726 vydal cisár Lev III. dekrét zakazujúci úctu k svätým ikonám. Týmto aktom chcel cisár manifestovať svoju posvätnú úlohu ako dozorcu pravej viery. Avšak vôbec si nepripustil, že sa tým hrubo zamiešal do vnútorných záležitostí Cirkvi.
Je potrebné spomenúť, že snaha ikonoborcov o očistenie duchovnosti odstránením ikon mala niekedy aj svoje opodstatnenie. Medzi pravoslávnymi kresťanmi boli totiž aj takí, ktorí úctu k ikonám nedali na správne miesto. Stávalo sa, že mnohí vzdávali úctu nie osobe znázornenej na ikone, ale samotnej matérii - drevu, zlatu či farbám. Iní si brali ikony namiesto krstných rodičov ku svätej tajine krstu. Boli kňazi, ktorí slúžili Božskú liturgiu nie na prestole a antiminse v chráme, ale na ikone v súkromných priestoroch. Dokonca zoškrabovali farbu z ikon a sypali ju do čaše a dávali prijímať spolu so svätou Eucharistiou. Preto bolo veľmi potrebné, aby sa úcte k ikonám dalo v Cirkvi to správne miesto. A práve v tom je jedinečnosť a veľkosť diela svätého Jána Damaského.
Ján terminologicky rozlíšil slúženie Bohu (grécky: latría) a klaňanie sa ikonám (grécky: proskýnesis). Tiež hovoril, že ikony môžeme písať preto, lebo sa vtelil Boží Syn a stal sa tak pre nás viditeľným.
Heretický cisár Lev III. chcel umlčať prepodobného Jána. No nemohol ho ani uväzniť, ani potrestať, pretože Ján sa nachádzal v službách iného panovníka a za hranicami jeho impéria. Cisár všetko vyriešil falošným listom k saracénskemu kalifovi. Oklamaný vladár nechal odťať Jánovu pravú ruku. No modlitbami prepodobného Jána pred ikonou Božej Matky sa jeho ruka uzdravila. To bol prvý zázrak spôsobený touto ikonou Presvätej Bohorodičky.
V sne k blaženému Jánovi prehovorila Bohorodička z ikony a povedala mu, že jeho ruka bude opäť zdravá. No on nech nezabudne na svoj sľub, ktorým sa zaviazal, že uzdravenou rukou bude písať na obranu pravej viery. A stalo sa tak. Jánova ruka bola ráno úplne zdravá. Z vďačnosti za zázračné uzdravenie Ján urobil striebornú ruku a priložil ju k ikone Presvätej Bohorodičky, ku ktorej sa celú noc vrúcne modlil. Od tých čias sa táto ikona začala nazývať "Trojeručica". Bohorodička má na nej akoby tri ruky. Podľa iných prameňov prepodobný Ján na ikonu tretiu ruku osobne dopísal.
Po tejto udalosti Ján odišiel od kalifa a vybral sa do Palestíny, do monastiera svätého Sávu pri Jeruzaleme. Zobral so sebou aj čudotvornú ikonu Božej Matky. Tu sa ikona nachádzala asi päť storočí. Na začiatku 13. storočia darovali ikonu prvému srbskému svätiteľovi Sávovi, ktorý ju zobral do svojej vlasti. V 14. storočí za panovania srbského kráľa Uroša V., v časoch vnútorných nepokojov a útokov Turkov na Srbsko, kresťania si želali zachrániť túto vzácnu ikonu. Preto ju odovzdali do rúk samotnej Presvätej Bohorodičky. Položili ikonu na osla, ktorý s ňou z Božej vôle došiel až na Svätú horu Athos a zastavil sa až pri bráne Chilandarského monastiera.
Mnísi so zbožnosťou a slávnostne prijali túto ikonu Vládkyne sveta ako Boží dar a umiestnili ju v oltárnej časti monastierskeho chrámu. Na mieste, kde zviera zastalo, mnísi vybudovali pamätník, ku ktorému sa každoročne koná procesia (modlitebný pochod s ikonou).
Stalo sa, že v tomto monastieri zomrel igumen. Voľba nového predstaveného však priviedla bratov k veľkým sporom. Ich spor došiel až k Nebeskej Vládkyni, ktorá sa sama rozhodla vybrať nového igumena. Keď sa mnísi podľa zvyku zhromaždili v chráme na ranné bohoslužby, s udivením zistili, že ikona "Trojeručica" sa nenachádza v oltári, ale visí nad miestom pre igumena uprostred chrámu. Najprv si mysleli, že je to dielo niektorej zo strán sporu a ikonu jednoducho vrátili späť do oltára. Na druhý deň sa zopakovalo to isté. Ikonu vrátili na miesto a večer svoj chrám na noc zamkli. No aj na ďalšie ráno našli ikonu Bohorodičky na mieste pre igumena.
V tom istom čase sa Božia Matka zjavila jednému skúsenému askétovi a povedala mu, aby jej ikonu neodnášali z igumenského miesta, pretože odteraz bude ona sama spravovať ich monastier. Od tých čias je Chilandarský monastier jediný na svätej hore Athos, ktorý nemá igumena, pretože je ním Prečistá Bohorodička. Mnísi si volia iba zástupcu.
O nejaký čas začali Chilandar napádať Turci. No Božia Matka im nedovolila obsadiť jej monastier. V priebehu deviatich rokov Turci mnohokrát videli neznámu Ženu, ktorá obchádzala múry monastiera a chránila v ňom žijúcich mníchov. Táto ikona "Trojeručica" sa v Chilandarskom monastieri teší veľkej úcte, a práve jej pripisujú mnísi to, že do dnešných čias monastier existuje a dosahuje v ňom spásu mnoho zbožných mníchov.
V roku 1661 bola kópia tejto ikony prenesená do Moskvy, odkiaľ sa dostala do mnohých miest celého Ruska. Jedna z mnohých uctievaných kópií sa teraz nachádza v Uspenskom chráme bulharského podvoria v Moskve. Spomienku na ikonu Presvätej Bohorodičky zvanej "Trojeručica" konáme 28. júna a 12.
Ikona Narodenia Presvätej Bohorodičky
Ikona Narodenie Presvätej Bohorodičky je dôležitou súčasťou pravoslávnej a východnej kresťanskej ikonografie, ktorá zobrazuje udalosť narodenia Panny Márie, matky Ježiša Krista. Tento sviatok sa slávi 8. septembra (podľa gregoriánskeho kalendára) alebo 21. Svätá Anna, matka Bohorodičky, je zobrazená na lôžku, odpočívajúc po pôrode. Novonarodená Panna Mária je zobrazená ako malé dieťa, ktoré často drží služobnica alebo pôrodná asistentka. V spodnej časti ikony bývajú zobrazené služobnice pripravujúce kúpeľ pre novorodenca. Panna Mária je oslavovaná ako čistá a pokorná žena, ktorá sa stala matkou Boha.
Ikona Usnutia Theotokos
tags: #ikona #presvatej #bohorodicky