Dejiny farnosti sv. Michala Archanjela v Karlovej Vsi sú úzko späté s dejinami minoritov v Bratislave. V nasledujúcom článku sa pozrieme na vývoj farnosti a jej významné udalosti.
Panoráma Karlovej Vsi
Počiatky minoritov v Bratislave
Novodobé dejiny bratov minoritov v Bratislave sa začínajú 21. septembra 1994 príchodom pátra Marka Tokarczyka z Poľska. Prvým miestom jeho pôsobenia bol kláštor sestier Tešiteliek Božského Srdca Ježišovho v Bratislave na Krajinskej ceste, kde býval do augusta 1995. Hneď na začiatku svojho pobytu v Bratislave začal hľadať miesto pre nový minoritský kláštor. 17. júla 1995 sa k nemu pridáva ďalší brat P. Kristián Žmuda. Od augusta 1995 sa ich kláštorom stáva bývalá materská škôlka v mestskej časti Bratislava - Karlova Ves. V tejto farnosti P. Marek a P. Kristián pôsobili ako kapláni.
Keď vznikla nová farnosť Dlhé Diely s novopostaveným kostolom, P. Marek Tokarczyk sa stal správcom farnosti sv. Michala Archanjela v Karlovej Vsi. 29. novembra 1996 bol v Bratislave - Karlovej Vsi kánonicky erigovaný kláštor sv. Michala Archanjela a začalo sa s hľadaním vhodného miesta na stavbu kostola a kláštora v tejto lokalite. Malý kostolík sv. Michala Archanjela a priestory materskej škôlky na Lackovej ulici 4, slúžiace ako kláštor a farský úrad, neboli dostatočné pre pastoráciu a život bratov.
Kostol sv. Michala Archanjela v Karlovej Vsi
Výstavba nového kostola a kláštora
24. septembra 1999 Mons. Ján Sokol, bratislavsko-trnavský arcibiskup, slávnostne posvätil pozemok pod nový kostol, kláštor a pastoračné centrum sv. Františka z Assisi. Autorom projektu bol švajčiarsky architekt Justus Dahinden, ktorý v projekte navrhol drevo a bielu farbu, aby zdôraznil františkánsku jednoduchosť chrámu. 7. júna 2000 sa začalo s výstavbou kostola. Nový kostol bol posvätený 9. marca 2002 Mons. Jánom Sokolom a nový kláštor 9. novembra 2003 generálnym asistentom rehole minoritov P. Jerzym Maculewiczom.
Kláštor v Bratislave je od júla 2003 aj sídlom slovenskej kustódie Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na území farnosti existuje aj Základná cirkevná škola sv. Františka z Assisi. Adresa kláštora minoritov je Nám. sv. Františka 1, 841 04 Bratislava - Karlova Ves.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého a jej prestavba
Koncom 18. storočia postavili v Karlovej Vsi neskorobarokovú murovanú Kaplnku sv. Jána Nepomuckého. Bol to menší sakrálny objekt s polkruhovou apsidou a vstavanou drevenou vežičkou. Na priečelí boli v nikách plastiky sv. Petra a Pavla. V 40. rokoch 20. storočia (uvádza sa i rok 1935) bola kaplnka prestavaná a zmodernizovaná. Vznikol jednoloďový kostol s polkruhovým uzáverom presbytéria a na západnej strane so vstavanou vežou.
Presbytérium je zaklenuté polkupolou postavenou na rímse a pilastroch so štylizovanými hlavicami. Pôvodná loď a prístavba novej veľkej lode majú železobetónový rovný strop. Veža je zastrešená ihlancom. V osi veže je hlavný vstup. V interiéri je na čelnej stene pred apsidou umiestnený keramický reliéf sv. Michala archanjela, ktorý vyhotovil v roku 1980 významný slovenský keramikár Ignác Bizmayer. Vnútorné zariadenie pochádza z čias modernizácie sakrálneho objektu.
Zvony vo veži kostola sv. Michala
Menší z dvoch zvonov je z roku 1796. Odlial ho Ioann Christelli príslušník významnej bratislavskej zvonolejárskej rodiny v 18.storočí. Väčší zvon je z roku 1860. Kostolu ho darovali Karlovešťania Mathias Lučanič a Františkek Müller.
Obraz sv. Floriána
Pri príležitosti vysviacky prvej motorovej striekačky Dobrovoľníckeho hasičského zboru v Karlovej Vsi ho v roku 1936 namaľoval Karlovešťan Rudolf Haulík. Po jeho obvode, na medených plieškoch sú vyryté mená Karlovešťanov, spolkov a organizácií, ktoré v organizovanej zbierke dobrovoľne prispeli na jej zakúpenie. Je medzi nimi aj meno farára, politika a národovca Th.Dr. Ferdiša Jurigu v tom čase obyvateľa Karlovej Vsi . Obraz bol dlhodobo súčasťou výzdoby interiéru kostola. V súčasnosti už nie je.
Obrazy zastavení Krížovej cesty
Namaľoval ich Karlovešťan Rudolf Haulík v roku 1935. Boli súčasťou pôvodnej výzdoby karloveského kostola, ktorý vznikol v roku 1935 prestavbou dovtedajšej kaplnky sv. Jána Nepomuckého, postavenej koncom 18. storočia. Rovnako ako obraz sv.
Kostol Narodenia Panny Márie na Dlhých Dieloch
Kostol Narodenia Panny Márie na Dlhých Dieloch
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie bol prvým, ktorý bol po páde socializmu v Bratislave postavený. Vysvätený bol 8. septembra 1995. Dňa 1. januára 1996 sa kostol stal farským kostolom. V časoch prisťahovania obyvateľov na nové sídlisko Dlhé diely začiatkom 90-tych rokov, poskytoval pastoračné služby veriacim v celej Karlovej Vsi len jeden kostol Sv. Michala, ktorý na to už jednoducho nestačil. Preto bola po páde socializmu požiadavka na postavenie nového kostola a zriadenie farnosti.
Jedná sa o modernú stavbu šesťuholníkového pôdorysu s členitou strechou. Nachádza sa uprostred sídliska Dlhé diely v parku s detským ihriskom. Vo vnútri kostola je na zadnej stene umiestnený jednoduchý oltár s bohostánkom. Nad ním sa týči veľký drevený kríž. Po oboch stranách sa nachádzajú obrazy archanjelov Michala a Gabriela, ktorí sú spojení so životom Panny Márie.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Svätej Rodiny (Dlhé Diely)
Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Svätej Rodiny na Dlhých Dieloch, spolu s obdobím ich pôsobenia a ďalšími dôležitými informáciami:
| Meno a Priezvisko | Obdobie pôsobenia | Ďalšie informácie |
|---|---|---|
| Mgr. Jozef Karáč | 1.7.1995 - 30.6.2007 | Nar. 1953 v Bratislave, ord. 12.6.1977; kap. 1977 Šaštín-Stráže; adm.-dekan 1985 Unín; far.1.7.1995 Ba-Svätej Rodiny, 1.7.2007 Radošovce; výp. |
| ThLic. Daniel Dian | 1995 - 2005 | Nar. 1953 v Púchove, ord. 6.6.1976 (inkardinovaný v Nitrianskej diecéze); kap. 1976 Pruské, 1976 Nitra-Horné mesto, 1978 Považská Bystrica, 1979 Papradno; 1980 ZVS; kap. 1981 Púchov; adm. 1983 Ostratice; šéfredaktor časopisu Duchovný pastier; výp. 1993 Ba-Sv. |
| Mgr. Attila Bencze | 2000 - 2001 | Nar. 1977 v Nových Zámkoch, ord.9.6.2001 (od 14.2.2008 inkardinovaný v Trnavskej arcidiecéze);diakon 2000 Ba-Svätej Rodiny (DK Zrkadlový háj), 2001 Šaľa; kap. 1.10.2001 Dunajská Streda; adm. 1.7.2003 Tomášikovo; šk.dekan 1.8.2005 dekanát Galanta; adm. |
| Mgr. Peter Čižmár | 1.10.2002 - 1.6.2003 | Nar. 1979 v Partizánskom, ord. 12.6.2004; diakon 2002 Ba-Svätej Rodiny (DK Zrkadlový háj), 6.6.2003 Zlaté Moravce; kap. 12.6.2004 Levice, 1.7.2005 Banská Štiavnica, 10.11.2005 Preseľany, 1.11.2006 Skalica, 1.7.2008 Malacky, 1.7.2012 Ba-Dúbravka, 1.7.2013 Ba-Blumentál, 1.7.2014 Ba-Sedembolestnej Panny Márie; far. |
| Mgr. Štefan Legény | 1.10.2003 - 1.6.2004 | Nar. 1979 v Banskej Štiavnici, ord. 12.6.2004 (od 14.2.2008 inkardinovaný v Banskobystrickej diecéze); diakon 2003 Ba-Svätej Rodiny; kap. 12.6.2004 Trnava-sv. Mikuláš, 1.7.2006 Topoľčany, 1.7.2007 Banská Štiavnica; adm. |
| ThDr. Marián Gavenda | 2005 - 2013 | Nar. 1963 v Trenčíne, ord. 9.4.1994 (do 1995 v Nitrianskej diecéze); kap. 1994 Topoľčany; štúdiá 1994 Rím; kap. 1.7.1995 Ba-Najsv. Trojice, 1.7.1996 Levice; 20.9.1996 prefekt kňazského seminára Ba; správca kostola 15.4.1997 Ba-Milosrdní bratia, šéfredaktor KN; výp. 1.3.2000 kňazský seminár Ba; konzultor 2000; pápežský prelát; výp. 2005 Ba-Svätej Rodiny, 7.8.2008 Ba-Najsv.Trojice; far. |
| ThDr. Alexander Knorr, PhD. | 1.7.2006 - 31.8.2007 | Nar. 1975 v Bratislave, ord. 1.7.2001; výp. 2001 Topoľčany; štúdiá 2001 Rím; výp. 2003 Ba-Sedemb. P. Márie; kap. 1.7.2004 Ba-Vrakuňa (do 31.8.2004); adm. 1.7.2005 Piešťany-CM; výp. 15.9. |
| Jozef Dúc | 1.7.2007 - 30.6.2015 | Nar. 1969 v Bratislave, ord. 14.6.1997; kap. 15.6.1997 Senec, 1.8.1999 Komárno, 1.7.2000 Ba-Vrakuňa, 1.2.2001 Zlaté Moravce; adm. 1.7.2001 Nemčiňany; šk.dekan 1.9.2004 dekanát Zlaté Moravce;šk.inšpektor 10.3.2005; far. 1.7.2007 Ba-Svätej Rodiny; šk.dekan 12.9.2007 pre Ba-Petržalku, od 8.4.2008 dekanát Ba-juh; 2013 člen presbyterskej rady; far. |
| ICLic. Ján Sitár | 1.7.2008 - 30.6.2009 | Nar. 1983 v Bratislave, ord. 14.6.2008; kap. 1.7.2008 Ba-Svätej Rodiny, 1.7.2009 Malacky, 1.7.2011 Ba-Blumentál; 13.3.2012 cirkevný sudca; far. |
| Mgr. Vladimír Uhrin | 1.10.2009 - 11.6.2010 | Nar. Nová Ves nad Žitavou, ord. 12.6.2010 (inkardinovaný v Nitrianskej diecéze); diakon 1.10.2009 Ba-Svätej Rodiny; kaplán 1.7.2010 Nové Zámky, 1.7.2012 Topoľčany, 1.7.2015 Trenčín-Orechové, 2017 Trenčín; adm. |
| Mgr. Lukáš Uváčik | 1.10.2010 - 10.6.2011 | Nar. v Piešťanoch; ord. 11.6.2011; diakon 1.10.2010 Ba-Svätej Rodiny; kaplán 1.7.2011 Skalica; menovaný za sudcu na obdobie jedného roka 13.3.2012; sekretár arcibiskupa 1.7.2012 Ba; far. |
| Mgr. Stanislav Čúzy | 1.10.2011 - 15.6.2012 | Nar. 1980 v Trnave; ord. |
| Ing. Vladimír Mikulec, PhD. | 1.10.2012 - 1.6.2013 | Nar. 1978 v Bratislave; ord. 15.6.2013; diakon 1.10.2012 Ba-Svätej Rodiny, kap. 1.7.2013 Ba-Vrakuňa, 1.7.2014 Ba-Devínska Nová Ves, 1.7.2017 Ba-Blumentál, adm. |
| Mgr. Zdenko Tkáčik | 1.7.2013 - 30.6.2014 | Nar. 1977 v Čadci, ord. 17.6.2007; kap. 17.6.2007 Ba-Dúbravka, 1.7.2010 Ba-Blumentál, 1.7.2013 Ba-Svätej Rodiny; far. |
| Mgr. Peter Solár | 1.7.2014 - 30.8.2015 | Nar. |
| Mgr. Radovan Rajčák | 1.7.2014 - 30.6.2015 | Nar. 1988 v Skalici, ord. 15.6.2013; kap. |
| PhDr. Juraj VITTEK, PhD. | 1.7.2015 - | Nar. 1975 vo Zvolene, ord. 1.7.2000; kap. 1.7.2001 Galanta, 1.9.2002 Šaľa; adm. 1.7.2003 Kostolná pri Dunaji, 15.7.2005 Ba-Podunajské Biskupice; výp. 1.7.2008 Ba-Sv. Alžbety; duchovný správca SKM v Ríme 15.8.2008; far.-moderátor 1.7.2011 Senec, od 2013 člen presbyterskej rady, 1.7.2015 BA - Svätej rodiny, 2010 moderátor projektu založenia Kongregácie Oratória sv. |
| Mgr. Andrej Šottník | 1.7.2015 - 30.9.2019 | Nar. 1969 v Trnave, ord. 24.9.1994; kap. 1994 Senec; adm. 1.7.1997 Nitra-Janíkovce; šk. dekan 18.1.2000 Nitra; far. 15.7.2000 Šaľa; dekan 1.9.2000 tamtiež; far. 1.7.2011 Senec (šk. dekan), 1.7.2015 Ba-Svätej Rodiny (šk. |
| Juraj DROBNÝ | 1.7.2018-30.8.2021 | Nar. v Dubnici nad Váhom, ord. 17.6.1989; výp. 2008 Ba-Kráľovnej rodiny, 15.10.2010 Ba-Lamač, 1.1.2013 Ba-Rača, 1.10.2016 Ba-Najsv. |
| Mgr. Marián LUKÁČ | 1.10.2019 -30.6.2023 | Ord. ord.1. 7. 202311.6.2016; kap. 1.7.2016 Skalica, 1.9.2018 Stupava, 1.7.2019 Pezinok, 1.7.2020 Ba-Podun.Biskupice, 1. 7. |
Archeologický výskum zaniknutého kostola sv. Michala na Patkôši
Na jar 1991 sa vykonal záchranný archeologický výskum, ktorý doložil a rozšíril poznanie o zaniknutom kostole sv. Archeologický výskum odkryl sakrálnu stavbu, ktorej jednotlivé časti boli datované do 12., 14., 15. a 17. storočia. Najstaršia stavebná etapa je charakterizovaná ako typ jednoduchého kostola s pozdĺžnym priestorovým usporiadaním, s klasickou orientáciou, t. j. Celková dĺžka kostola bola 11,4 m, šírka 7,0 m, hĺbka apsidy 3,1 m.
Druhá stavebná etapa - stavba veže kostola a zväčšenie svätyne na pravouhlé presbytérium je rámcovo datovaná do obdobia vrcholnej gotiky na koniec 13. až do 1. polovice 14. storočia. Vonkajšie rozmery presbytéria sú 5 x 6 m, JV nárožie bolo zabezpečené oporným pilierom. Súčasťou druhej stavby je i západná prístavba, najpravdepodobnejšie s vežou.
Tretiu stavebnú etapu, pravdepodobne z 15. storočia, tvorí sakristia, pristavaná zo severnej strany ku gotickému presbytériu a SV nárožiu románskej lode kostola. Vonkajšie rozmery základov sakristie sú 4,5 x 6 m. Štvrtú, najmladšiu stavebnú etapu dostavby kostola predstavuje pristavaná pozdĺžna sieň kameru (kostnice) popri celej severnej dĺžke lode a veže kostola. Vonkajšie rozmery kostnice sú 4,4 x 12,7 m. Obdobím výstavby je pravdepodobne 17. storočie.
K tejto najmladšej stavebnej etape inklinuje i stavba barokovej hrobky v interiéri najstaršej časti kostola, v jeho JV časti. Bola vybudovaná 155 cm pod úrovňou základovej škáry, na obdĺžnikovom základe s rozmermi 5,8 x 2 m. V SZ nároží interiéru neskorogotickej sakristie kostola bol nájdený ojedinelý nález. Ide o klasickú bronzovú sakrálnu plastiku - Ukrižovaného (Corpus Christi). Plastika bola odliata do formy, jej maximálna hrúbka je 1,6 cm, výška 15,9 cm a maximálna šírka 6,6 cm. Nález predstavuje už iba torzo, dolná časť rúk bola odlomená. Plastika je datovaná do 1. polovice 13. storočia.
Situovanie mnohých románskych sakrálnych stavieb na európsky dôležitej komunikácii Via magna, na jej neveľkom úseku Šahy - Zvolen nie je náhodná. Kostol sv. Michala na Patkôši zanikol pravdepodobne na konci 17. storočia. Ďalej potom spolu s najbližším exteriérom plnil funkciu radového cintorína až do 2. polovice 19. Rímskokatolícky kostol bol postavený v 14. storočí v gotickom štýle. V 18. storočí ho barokovo upravili a dnes je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka. Zariadenie v jeho interiéri pochádza z 19. a 20. storočia.
Rímskokatolícky kostol
Rímskokatolícky kostol pôvodne vznikol ako malá kaplnka bez veže a bez múrovej ohrady. Kým, a kedy presne stavaná, nie je známe. Je však pravdepodobné, že svätyňa bola kamenná a zachovala sa do dnešnej podoby. Gotické fresky, ktoré určite zdobili vnútornú časť svätyne, ako v tom období bolo samozrejmé, sa nezachovali. Rebrová klenba svätyne je pôvodná. Neskôr bola kaplnka prestavaná na kostol. Dôležitými historickými prameňmi sú kanonické vizitácie.
Z kanonickej vizitácie z roku 1753 sa dozvedáme, že kostol bol kamenný, pričom svätyňa a sakristia boli zaklenuté klenbou, nie však chrámová loď, lebo tá bola pokrytá dreveným stropom. V kostole boli tri oltáre. Väčší z nich - hlavný - bol nový so sochami svätého Michala, Petra, Pavla, Barbory a Kataríny, ktoré boli pozlátené. Dva menšie - bočné - boli zdobené rôznymi obrazmi. V kostole bol tiež drevený chór, na ktorom bol umiestnený organ. Okolo kostola sa nachádzal cintorín ohradený múrom, ktorý bol postavený v husitskom období (15. storočie), kedy Husiti stavali takého múrové ohrady okolo kostolov, aby z bezpečnostného hľadiska mohli v kostole nerušene čítať Božie slovo.
Kostol bol bez murovanej veže. Túto nahrádzala drevená zvonica s tromi zvonmi. Vo vnútri kostola sa nachádzala kamenná krstiteľnica s medenou nádobou. Inventár kostola tvorili tiež strieborný kalich pozlátený s paténou a niekoľko kňazských rúch. V roku 1782 mal kostol nad svätyňou jeden zvon, upevnený pravdepodobne v drevenej vežičke nad svätyňou. Približne z tohto obdobia pochádza aj kamenná veža pristavená ku kostolu a v nej boli upevnené dva zvony. Väčšie opravy kostola boli urobené v roku 1950. Bola položená dlažba, mramorový obklad, bol zreštaurovaný oltár z mramoru a tiež prislúchajúce doplnky, pribudla nová krstiteľnica a drevená kazateľnica bola nahradená murovanou, zvonku obloženou mramoro
Fara
Najstaršia správa o budove fary sa zachovala z roku 1753. V tomto čase fara bola drevená v zachovalom stave spolu s príslušnými budovami (maštaľ, stodola). Až v roku 1814 sa dozvedáme, že fara bola postavená z kameňa dobrej kvality. Starostlivosť o farskú budovu bola zverená patrónovi )v tom čase rod. Koháriovcov) a veriacim. Kamenná fara bola nahradená v rokoch 1938 - 1940 murovanou farou, ktorá sa zachovala až do dnešnej podoby.
V roku 1753 žilo v Muránskej Dlhej Lúke 106 katolíkov a 245 evanjelikov. Hovorili čisto po slovensky, všetci boli jednoduchí ľudia, neurodzení. Patrili do nižších vrstiev. Počúvaním Božieho slova v kostole, tak ako aj v iných formách zbožnosti, ľud bal na náboženské povinnosti, zachovával pôsty, zasväcoval sviatky a dodržiaval cirkevné príkazy. Je veľmi zaujímavé, že do roku 1797 patrili pod farnosť Muránska Dlhá Lúka aj nasledovné filiálky: Muránska Lehota, Muránska Huta, Muráň a Muránsky hrad.
V Muránskej Lehote nebol kostol do roku 1810. V Muráni bol malý kamenný kostol s klenbami, zasvätenými svätému Jurajovi. V roku 1754 farár z Muránskej Dlhej Lúky spravoval Muránsky hrad, čo sa týka duchovnej starostlivosti. K majetkom Rímskokatolíckej Cirkvi v Muránskej Dlhej Lúke patrí aj budova škôlky. Táto budova pochádza z 19. storočia. V roku 1819 bol v obci postavený rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela. Po rekonštrukcii v roku 1934 a v roku 1965 dostal podobu, v ktorej s malými úpravami slúžil až do roku 2006. Išlo o pozdĺžnu jednoloďovú stavbu s oblým presbytériom, zaklenutým plytkou konchou. Kostol mal hladkú fasádu, v strede štítového priečelia vstavanú vežu a nad portálom termálne okno.