Obec Kláštor pod Znievom sa nachádza v okrese Martin v Žilinskom kraji. Presná lokalita má orientačnú zemepisnú šírku 48.976193 (48° 58´ 34.29“) a orientačnú zemepisnú dĺžku 18.802636 (18° 48´ 9.49“). Nadmorská výška je 494 m a najbližšia meteostanica sa nachádza v Martine (12.65 km).
Panoráma Kláštora pod Znievom
Aktuálne počasie v Kláštore pod Znievom
Aktuálne počasie v Kláštore pod Znievom je nasledovné:
- Stav počasia: Tornádo
- Teplota: 0 °C
- Tlak: 0 hPa
- Vlhkosť vzduchu: 0 %
- Rýchlosť vetra: 0 km/h (0 m/s)
- Smer vetra: S (azimut: 0°)
- Sila vetra podľa Beaufortovej stupnice: Výpadok meracej stanice (nedostupné)
- Viditeľnosť: 0 km
- Pocitová teplota: 0.000 °C (bez zmeny)
Atmosferický tlak má stabilnú tendenciu a momentálne je na úrovni 0.000 hektopascalov (hPa). Vodorovná vzdialenosť (viditeľnosť) na ktorú je možné vidieť objekty, je aktuálne na úrovni 0 kilometrov.
Upozornenie: Občas sa stáva, že dôjde k technickému výpadku na systéme pre zber dát. Z tohto dôvodu sa ospravedlňujeme za prípadné chyby.
Pocitová teplota a vlhkosť vzduchu
Nameraná teplota vzduchu a pocitová teplota vnímaná človekom sa môže líšiť. V zimnom období je inak vnímaná teplota, keď nefúka a inak je vnímaná teplota, keď vietor dosahuje veľké rýchlosti. Podobne je to aj v teplých obdobiach, avšak v tomto prípade záleží od vzťahu vlhkosti a teploty. Preto pri návrhu základného modelu vplyvu počasia na ľudský organizmus je potrebné brať do úvahy aj pocitové hodnoty.
Pocitovú teplotu v zimných mesiacov vypočítavame vtedy, ak je aktuálna nameraná teplota nižšia ako 10 °C a rýchlosť vetra vyššia ako 4.8 km/h, v letných obdobiach zas je potrebná minimálna teplota 26.5 °C a minimálna vlhkosť vzduchu 39%. Hodnoty teplotného indexu boli vytvorené pre tienisté miesta, kde je len slabý vietor. Vystavenie sa plnému slnečnému žiareniu môže zvýšiť pocitové hodnoty až o 10 stupňov! Taktiež silný vietor, kombinovaný s veľmi horúcim a suchým vzduchom môže mať nepriaznivé účinky na ľudský organizmus.
Absolútna vlhkosť vzduchu udáva hmotnosť vodnej pary, ktorá je obsiahnutá v danom objeme vzduchu. V oblasti meteorologických meraniach a výpočtoch sa vyjadruje v gramoch na jeden meter štvorcový. Teplota rosného bodu, alebo tiež skrátený názov rosný bod je to teplota, pri ktorej sa vzduch maximálne nasýtený vodnými parami (relatívna vlhkosť dosahuje hodnotu 100%) začne pri ďalšom znížení teploty skvapalňovať.
Zjednodušene sa dá povedať, že rosný bod je teplota, pri ktorej sa vzdušná vlhkosť začne zmení na vodu, ak bola dosiahnutá maximálna vlhkosť vzduchu.
Geografické a klimatické charakteristiky okolia
Z hľadiska zaradenia územia v krajinnej štruktúre v súvislosti s ochranou prírody a krajiny kataster obce Stránske nespadá do veľkoplošných chránených území. Riešené územie - k.ú. Stránske - je evidovaná ako rozvojové sídlo. Najbližšie administratívne nadradené sídlo je pre Stránske okresné mesto Žilina, z hľadiska centier osídlenia centrum celoštátneho až medzinárodného významu.
Obec zo severu a severovýchodu susedí s k.ú. mesta Rajecké Teplice, zo severovýchodu s k.ú. Stránkou a Turie, z východu s k.ú. mesta Martin, z juhu s k.ú.obce Kunerad a zo západu susedí s k.ú.obce Konská. Rozloha katastrálneho územia obce je 1875,2 ha. V území prevládajú lesné pozemoky 1231,8 ha (65,69%).
ÚPN-O Stránske je spracovaný pre celé katastrálne územie v mierke 1 : 10 000. zo severozápadu s k.ú. zo severovýchodu s k.ú. Stránkou a k.ú. z východu s k.ú. z juhu s k.ú. zo západu s k.ú. obce Konská.
Záujmové územie sa rozprestiera takmer uprostred Rajeckej kotliny. Geomorfologické jednotky v k.ú. údolí sa nachádza obec Konská. Povrch Rajeckej kotliny má rovinatý až pahorkatinný ráz, mäkko modelovaný pahorkatinný reliéf v súvrstviach vnútrokarpatského paleogénu.
Riešené územie patrí do oblasti Centrálnokarpatského paleogénu, konkrétne do Súľovského paleogénu. Flyšoidné územia sú charakteristické striedaním ílovcov a prachovcov, alebo slieňovcov s pieskovcami, zlepencami a karbonátmi vo vrstvách o hrúbke niekoľko cm až dm. Kvôli striedaniu priepustných a slabo priepustných až nepriepustných hornín je tu možnosť výskytu napätých podzemných vôd. Výdatnosť prameňov len do 1 l.s-1, ojedinele aj viac. Z geodynamických javov sa prejavujú plytké povrchové zosuvy, ale aj hlbšie založené konsekventné a asekventné zosuvy.
Obec netvorí jeden kompaktný celok. Urbanizované územie a rozvojové plochy reprezentujú zastavané plochy s prevládajúcou obytnou funkciou. Poľnohospodárska krajina je tvorená prevažne plochami TTP a ornej pôdy, s menšími enklávami a líniami nelesných porastov.
Vodné toky a podzemné vody
Stránsky potok s číslom hydrologického poradia 4-21-06-115, ktorá predstavuje ľavostranný prítok Váhu. Pramení v Strážovských vrchoch pod Javorinkou v nadmorskej výške asi 780 m n.m. m.) " Skalkou" (1 308,4 m n. m.), v nadmorskej výške okolo 1 237 m n. m.. Stránsky potok má priemerným prietokom 3,95 m3/s, s akumuláciou v mesiacoch december až február, najvyššou vodnosťou v marci a najnižšou v septembri.
Tok IV. rádu s číslom hydrologického poradia 4-21-06-141 pramení pod vrchom Veľká Lúka. V minulosti boli na toku vybudované krátke úpravy, ktoré odolali náporu povodňovej vody.
Potok s číslom hydrologického poradia 4-21-06-142 sa nachádza taktiež v katastrálnom území obce Stránske. Pramení pod vrchom Žiar a vteká do Stránskeho potoka ako jeho pravostranný prítok. Samotný tok je zaštrkovaný, brehy sú po povodni v roku 2010 podomleté a poškodené bez krovinnej a stromovej vegetácie.
Podzemná voda je definovaná ako voda vyplňujúca dutiny zvodnených hornín. Vzhľadom na flyšovú výplň Rajeckej kotliny (izolátor) vyplýva, že podzemné vody sú v riešenom území v prevažnej miere dopĺňané infiltráciou zrážok. V tomto útvare podzemných vôd sa nachádzajú pramene v Kamennej Porube s výdatnosťou 43 l.s-1, využívané pre hromadné zásobovanie pitnou vodou.
V sledovanom území sú zastúpené dve klimatické oblasti: mierne teplá (M) a chladná (C).
V oblasti prevládajú J, JV a V vetry. Zimný polrok je oveľa veternejší ako letný.