Sedem Sviatostí Katolíckej Cirkvi: Duch Svätý, Krv, Voda, Olej a Ich Symbolika

Katolícka cirkev má sedem sviatostí, ktoré ustanovil Kristus. Tieto sviatosti sú dôležitými rituálmi, ktoré sprevádzajú život kresťana od narodenia až po smrť.

Sviatosti uvádzania do kresťanského života

Krst a birmovanie sú sviatosti uvádzania do kresťanského života. Krst, birmovanie a posvätná vysviacka dávajú človeku nezmazateľný znak.

Krst

Krst je vstupom do kresťanského života a jeho základom. Človek sa začlení do spoločenstva cirkvi. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom.

U dospelých si prijatie tejto sviatosti vyžaduje katechumenát, teda prípravu na krst. Krst sa udeľuje raz a navždy, a preto sa nemôže opakovať. Prijať sviatosť krstu môže každý nepokrstený človek. Krstiť môže biskup alebo kňaz a v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti - napríklad ohrozenie života, môže krstiť každý človek, aj keď sám nie je pokrstený.

Pokrstí liatím vody na hlavu, pričom musí dodržať formu (povedať meno krsteného a vyriecť slová "Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého."). K tomu je potrebný aj úmysel, že chce robiť to, čo koná aj Cirkev. Často sa vyskytuje otázka, ako to je s deťmi, ktoré zomreli skôr, ako boli pokrstené.

Každému krstu predchádza modlitba exorcizmu, teda oslobodenia od zla (Zriekate sa zlého ducha? Zriekam. atď.). Číta sa Sväté Písmo, maže sa olejom, leje sa voda na hlavu a vyslovuje sa "Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.". Pomazanie svätou krizmou (olej posvätený biskupom) prináša novopokrstenému dar Ducha Svätého.

Birmovanie

Birmovanie je tiež podobne ako krst sviatosťou uvádzajúcou do kresťanského života a bez birmovania by bolo neúplné. Riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup. Katechizmus katolíckej cirkvi (1314) hovorí, že ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie môže udeliť kňaz. Kňaz je mimoriadnym vysluhovateľom. Sviatosť birmovania môže prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný.

Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: "Prijmi znak daru Ducha Svätého.". Birmovanému sa vtláča duchovná pečať - pečať Ducha Svätého. Pomazanie je tu znakom posvätenia.

Sviatosti uzdravujúce

Sviatosť pokánia a pomazania chorých sú sviatosti uzdravovacie.

Sviatosť pokánia

Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich.

Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné.

Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním. Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 "Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.".

Pomazanie chorých

Pomazáva sa posväteným olejom na rukách a na čele. Hovorí sa pritom: "Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen." Táto sviatosť nie je poslednou sviatosťou v živote človeka. Sviatosť vysluhujú biskupi a kňazi. Podľa KKC 1514 sviatosť môže prijať veriaci, keď začína byť v smrteľnom nebezpečenstve po fyzickom zoslabnutí v starobe alebo chorobe.

Ostatné sviatosti

Ďalšie sviatosti sú manželstvo, pomazanie chorých, sviatosť pokánia a eucharistia. Iba raz sa prijíma krst, birmovanie, manželstvo, posvätná vysviacka. Sviatosť pomazania chorých, eucharistia a sviatosť pokánia sa prijímajú opakovane.

Eucharistia

Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obety Cirkvi.

Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého.

Posvätná vysviacka

Ordináciou (vysviackou) je prijímateľ tejto sviatosti začlenený medzi kňazov a biskupov, ňou sa udeľuje dar Ducha Svätého. Sviatosť môže udeľovať biskup. Biskup ju udeľuje vkladaním rúk a modlitbou. Poznáme diakonskú a kňazskú vysviacku. Diakonská vysviacka je stav služby (nie kňazstvo) medzi Kristom a ľuďmi. Je to stavovská sviatosť pre dobro spoločnosti.

Manželstvo

K manželstvu je človek povolaný vo svojej prirodzenosti. Je obrazom spojenia Cirkvi a Krista. V latinskej Cirkvi si udeľujú sviatosť manželstva manželia navzájom pred tvárou Cirkvi, vo východnej Cirkvi ju vysluhuje kňaz. Pokrstený a slobodný muž a žena. Slobodný znamená bez donútenia, ale zo slobodného rozhodnutia a bez prekážok, ktoré sú uvedené v cirkevnom práve. Súhlas s manželstvom musí byť obojstranný.

Symbolika Ducha Svätého

V Starom zákone sa ľudia ešte nepoznali Ducha Svätého, avšak už tu si môžeme všimnúť akési obrazy alebo znamenia, v akých sa Duch Svätý zjavoval. Prvým je oblak alebo oblačný stĺp. Tento stĺp v noci svietil a Izraelitom osvetľoval noc a počas dňa sa javil ako oblak, ktorý ich po vyvedení z Egypta viedol po púšti až do zasľúbenej zeme. Takisto sa tento stĺp zjavoval aj nad stánkom zjavenia, kde bola uložená archa zmluvy ako znamenie Božej prítomnosti. Izraeliti tento jav videli na vlastné oči, mohli si tak byť istý o tom, že Boh je neustále s nimi. Symbolika Ducha Svätého spočíva v tom, že tento oblak osvetľoval temnú noc, viedol Izraelitov cez púšť, zjavoval Božiu prítomnosť a zahaľoval Boží majestát pred človekom.

V knihe Exodus sa píše, že keď po vyjdení z Egypta Izraeliti dorazili k Červenému moru, Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a vysušil. Vďaka tomu mohli Izraeliti prejsť cez Červené more a uniknúť Egypťanom, ktorí im striehli na život. V Novom zákone taktiež čítame, že keď Duch Svätý prišiel k apoštolom, bol to hukot, ako keď sa ženie prudký vietor. Symbolika Ducha Svätého vo vetre spočíva v tom, že nám pripomína vietor, ktorý poháňa veci vpred (napr. lode, plachetnice,...), ako vietor, ktorý sa nedá chytiť a spútať, ale je slobodný a robí si čo sám chce.

V Starom zákone sa Božie pôsobenie spájalo aj s pomazaním kráľov a kňazov. Práve s liatím oleja na hlavu sa spájala právoplatnosť intronizácia kráľa alebo vovedenie kňaza do úradu. Sv. písmo výslovne hovorí, že keď Dávida pomazali olejom, od toho momentu na ňom začal pôsobiť Boží duch. Práve táto forma pomazania bola prevzatá aj do Nového zákona, napr. sv. Jakub píše vo svojom liste, že ak je niekto chorý, nech k nemu prídu starší, nech ho mažú olejom Symbolika Ducha Svätého v oleji spočíva v tom, že ako olej vzpružuje telo a osviežuje, uzdravuje rany, vydáva zo seba príjemnú vôňu.

Keď sa Boh prvýkrát zjavil Mojžišovi, zjavil sa mu v podobe horiaceho tŕňového kríka, ktorý horel, ale nezháral. Neskôr, v Novom zákone, keď Duch Svätý zostúpil na apoštolov, zjavil sa v podobe ohnivých jazykov. Duch Svätý je ako oheň, ktorým sa očisťuje zlato nášho srdca od každej nečistoty; ako oheň, ktorý zahrieva a prináša svetlo; ako oheň, ktorý stravuje všetko, čo mu bráni v ceste; ako Láska, ktorá horí a nezhára.

V Knihe starozákonného proroka Ezechiela čítame o tom, že prídu dni spásy, keď na nás Boh vyleje čistú vodu a obmyje nás od všetkých našich hriechov. V Novom zákone čítame, ako Ježiš počas sviatkov stánkov, keď všetci izraelskí muži prichádzali do Jeruzalema, zvolal, že ak je niekto smädní a verí v neho, nech príde a nech pije. Hovoril o tejto vode, ktorá mala predstavovať Ducha Svätého. Duch Svätý je ako voda, ktorá nás očisťuje od špiny, ktorá nám prináša život, hasí smäd nášho srdca, osviežuje nás a svojím milosrdenstvom nás nadnáša nad priepasťou temnoty a hriechu.

Na začiatku Ježišovho verejného účinkovania sa stalo niečo veľmi zaujímavé. Keď bol Ježiš pokrstený v rieke Jordán, zostúpil na neho Duch Svätý v podobe holubice. Práve tento symbol Ducha Svätého sa stal pre ľudí asi najznámejším. Holubica nám pripomína ešte jeden príbeh zo Starého zákona. Keď skončila potopa sveta, pustil Noe práve holubicu, aby sa dozvedel, či je už niekde suchá zem. Holubica sa na druhýkrát vrátila s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku. Mnohí biblisti to komentujú ako znak toho, že skončila vojna ľudskej vzbury a nepriateľstvo medzi človekom a Bohom. Práve z tohto príbehu vznikol symbol holubice ako symbol mieru. Duch Svätý je ako holubica, prinášajúca pokoj a mier do duše človeka. Zároveň je to veľmi plaché zviera, ktoré môžeme ľahko vystrašiť. Aj Duch Svätý je veľmi plachý a citlivý na náš hriech a veľmi ľahko ho ním môžeme zarmútiť.

Doposiaľ sme hovorili o symbolike a biblických (pred)obrazoch Ducha Svätého. Povedali sme, že Duch Svätý je akoby oblak, vietor, voda, oheň, olej, holubica,...Avšak teraz si povedzme, kto Duch Svätý v skutočnosti je - v prvom rade OSOBA. Nie je len nejakou abstraktnou silou, nie je nejakým živlom, je osobou, ktorá má nesmiernu moc, neuveriteľnú inteligenciu, schopnosť tvoriť veci z ničoho, autoritu nad všetkými anjelmi - je jednoducho tretia božská OSOBOA.

tags: #duch #svaty #krv #voda #olej