Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici je významnou historickou a kultúrnou pamiatkou Spiša. Obec Veľká Lomnica leží cca 8 kilometrov severovýchodne od Popradu, hneď pri hlavnej ceste na Kežmarok a Starú Ľubovňu. Kostol je aj vďaka vysokej veži zďaleka viditeľný. Areál kostola je prístupný a fara je hneď vedľa chrámu. Kostol stojí v centre miestnej časti v ohradenom areáli ako výrazná dominanta.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici
Založenie a stredoveký rozmach
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici bol postavený okolo roku 1280. Je nezvykle situovaný na dolnom konci obce, kde ho dali postaviť majitelia blízkeho kaštieľa. Už vtedy mal predstavanú neskorománsku vežu a zaklenuté ranogotické presbytérium. Strop v lodi bol rovný, drevený. Kostol (z lat. castelum - pevnosť) bol priestorom pre liturgiu a modlitbu, ale pre svoju stavebnú bezpečnosť poskytoval obyvateľom obce aj útočisko v čase nepokojov.
Obec ako sídlo významného šľachtického rodu Berzeviczy (predtým pomenovaného ako Páni z Lomnice) zaznamenala v stredoveku veľký hospodársky a kultúrny rozmach, čoho odrazom sú aj bohaté umelecko - výtvarné aktivity v kostole.
Kostol v podobe typického jednolodia s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a západnou predstavanou vežou postavili niekedy v rokoch 1270 až 1280. Tunajší farár patril už v roku 1268 do Bratstva 24 spišských kráľovských farárov. Krátko po dokončení bol interiér kostola vyzdobený nástennými maľbami ešte neskororománskeho štýlu.
Architektonické detaily a prestavby
Románsky štýl sa prejavuje najviac na veži kostola v podobe združených okien a oblúčikového vlysu nad nimi. Dnes už nepoužívaný portál na južnej strane lode spája v sebe románsky i gotický sloh. Jeho riešenie s ústupkami je ešte románske, zakončuje ho však už gotický lomený oblúk.
Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku. Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. V roku 1412 bola loď zaklenutá na dva stredové piliere, čím sa zmenila na dvojlodie. V rámci tejto prestavby dostala asi aj novú freskovú výzdobu v presbytériu, ktorá sa sčasti dochovala.
Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. Východná časť ohradného múra pochádza už z 13. storočia.V 18. storočí bol postavený hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v štýle rokoka z konca 18. storočia má na oltárnom obraze výjav Umučenia sv. Kataríny.
Gotické fresky a umelecké poklady
Kostol sa preslávil vzácnou gotickou freskou súboja sv. Ladislava s Kumánom, súčasti tzv. Ladislavskej legendy. Maľbu monumentálnych rozmerov v sakristii vytvoril vynikajúci umelec zrejme talianskeho pôvodu už niekedy v prvej štvrtine 14. storočia a predstavuje zrejme najstarší a najhodnotnejší príklad stvárnenia v tej dobe populárnej legendy o Ladislavovi - kráľovi a svätcovi (vládol v rokoch 1077 - 1095, vyhlásený za svätého roku 1192).
Rekonštrukcia Kostola a kláštora sv. Kataríny
Doteraz nejasný je dôvod, prečo tak kvalitnú maľbu namaľoval umelec v sakristii, priestore prístupnom len obmedzenému okruhu ľudí. Objavili sa názory, že mohlo ísť o ukážku schopností daného majstra alebo núdzové riešenie vzhľadom na fakt, že všetky vhodnejšie plochy v kostolíku už boli pokryté staršími maľbami.
Ďalšia z hypotéz hovorí o sakristii ako mieste stretnutí pána z Lomnice s ďalšími šľachticmi, pre ktoré by potom zobrazenie legendy o rytierovi - svätcovi bolo vhodným doplnkom. V roku 1972 bola vydaná poštová známka v hodnote 1,20 Kčs s motívom fresky zápasu sv. Ladislava s Kumánom.
Prvú freskovú výzdobu dostal kostol už krátko po dostavbe. Z tohto obdobia pochádza obraz sv. Mikuláša na južnej stene lode, ktorý nesie ešte znaky neskororománskeho štýlu. Súčasťou maľby je aj nezvyčajný výjav svätca so skupinou štyroch mladých mužov, identifikovaných ako synov komesa Rikolfa z Lomnice, patrónov chrámu a podľa všetkého objednávateľov maliarskej výzdoby. Autorom maľby zo života sv. Mikuláša by mohol byť Majster tabule z Dębna.
Presbytérium bolo vyzdobené nástennými maľbami v polovici 14. storočia, ktoré odkryli až na začiatku 21. storočia. Nachádzame tu jedinečné motívy i nezvyčajné podania známejších scén, ktoré zrejme navrhol tunajší, určite vzdelaný kňaz. Na východnej stene svätyne smerujúcej do lode nachádzame výjavy Spásy zavŕšené tvárou Krista. Zobrazená je tu napríklad aj starozákonná scéna Mojžiša so zdvihnutými rukami, vďaka ktorým Židia víťazili v boji.
Interiér a umelecké diela
V interiéri kostola sú ďalej dva neskorogotické krídlové oltáre z r. okolo 1500. Oltár sv. Mikuláša s výjavmi z jeho života a oltár Panny Márie datovaný rokom 1494 so svätými pannami mučenicami z prvých kresťanských storočí. Na tomto mariánskom oltári na čestnom mieste (vľavo hore) je aj patrónka kostola sv. Katarína.
V kostole nájdeme zaujímavú kamennú krstiteľnicu zdobenú reliéfmi ľudských tvárí. Na jej datovaní sa odborníci nevedeli zhodnúť, radili ju najprv do čias renesancie, neskôr až do neskororománskeho obdobia. Najnovšie jej vznik kladú na začiatok 15. storočia. Jeden zo svorníkov klenby lode je zdobený reliéfom hlavy s troma tvárami - vyobrazenie sv. Trojice.
Farnosť a duchovný život
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.
Zoznam správcov farnosti
| Meno | Obdobie pôsobenia | Poznámky |
|---|---|---|
| Ján Grech | 15. augusta 1935 do 15. februára 1939 1. apríla 1968, ale do farnosti prišiel až 11. apríla | 23.4.1951 zaistený ŠtB, vo vykonštruovanom procese pred senátom Štátneho súdu v Bratislave 5.10.1951 odsúdený na 11 rokov väzenia, uväznený, 10.5.1960 prepustený na všeobecnú amnestiu. |
Použité zdroje
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Buran, D. a kol.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku.
- Endrödi, J.: Mikulášska legenda na maľbách v Chráme sv. Kataríny vo Veľkej Lomnici. In: Annales Historici Presoviensis vol. 8/2008, PU v Prešove, str. 39 - 50.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek.
upravené 25. 9. 2014 a 7. 9. 2023
tags: #farnost #katariny #alexandrijskej