Rímskokatolícka farnosť Klčov má bohatú históriu, ktorá siaha až do obdobia, keď bola filiálkou farnosti Spišská Kapitula. V roku 1998 sa Klčov, bývala filiálka farnosti Spišský Hrhov, stal samostatnou farnosťou a miestny kostol sa stal farským kostolom Narodenia Panny Márie. Stalo sa tak zriaďovacou listinou, ktorú dňa 22. júna 1998 vydal s platnosťou od 1. júla 1998 spišský diecézny biskup Mons. Prof. ThDr. V tomto článku sa pozrieme na jej vývoj, významné osobnosti a súčasný stav.
Poloha Klčova na mape Slovenska
Počiatky a filiálka Spišskej Kapituly
Do roku 1803 bol Klčov filiálkou farnosti Spišská Kapitula. Od roku 1804 sa matričné záznamy z filiálky Klčov objavujú v matrikách rímskokatolíckej fary Spišský Hrhov.
Podpora farnosti
Farský kostol spočiatku podporovali Gorgeyovci. Od konca 90-tych rokov 19. storočia to boli Csákyovci, najdlhšie Hilárius Csáky.
Významné osobnosti z Klčova
V Klčove sa narodili traja kanoníci.
- Ján Janečko bol spišským kanonikom v rokoch 1856 - 1895. V roku 1890 dal postaviť vežu kostola.
- Ďalšími významnými osobnosťami sú Jozef Marcinko a Ján Janečko, narodený 1. februára 1879 a zomrel 7. decembra 1975. Ján Janečko patrí medzi významné osobnosti kultúrno-spoločenského života v Kežmarku v prvej polovici 20. storočia. Za kňaza bol vysvätený 1. júla 1901. Pôsobil ako kaplán najprv v Podvlku na Orave, potom v Zázrivej, od roku 1903 v Bobrovci a od roku 1904 v Spišskej Belej. Do Kežmarku prišiel v roku 1906, kaplánom bol pri dekanovi Františkovi Laufi kovi. Od roku 1907 bol menovaný za administrátora v Slovenskej Vsi. V roku 1908 bol opäť kaplánom v Kežmarku, od roku 1909 sa stal tunajším administrátorom a v roku 1911 farárom. Okrem poslania duchovného pastiera sa staral aj o pozdvihnutie kultúrnej a náboženskej úrovne mládeže i veriacich. Ján Janečko patril k dlhoročným predsedom Katolíckeho čítacieho kruhu, ktorý vznikol v roku 1900 zásluhou Michaela Palenčára. Vďaka ich iniciatíve sa 8. novembra 1925 slávnostne otvorila rozšírená budova Katolíckeho kruhu na Starom trhu, kde pribudlo aj javisko a veľká sála. Spolok organizoval rôzne predstavenia i s náboženskou tematikou. Pri Katolíckom kruhu v tom čase účinkoval aj spevácky zbor a sláčikový orchester. Počas pôsobenia v Kežmarku inicioval opravu Kostola sv. Kríža. V r. 1911 dal zhotoviť oltár sv. Anny a oltár korunovania Panny Márie. V roku 1912 boli z jeho iniciatívy vyhotovené a inštalované farebné vitráže vo svätyni (vitráže za oltárom vyhotovili v dielni Gedeona Waltherra z Budapešti a bočné vitráže sú z dielne bratislavského vitrážistu Emila Woidiga). Jednu z vitráží kanonik sám financoval a daroval chrámu (je na nej uvedené jeho meno). Zakúpil tiež súbor mosadzných neogotických svietnikov. Snahy o „skrášlenie“ interiéru kostola vyvrcholili v roku 1933, keď bola svätyňa vymaľovaná neogotickou ornamentálnou a fi - gurálnou maľbou maliarom Júliusom Ádámom. To vyvolalo nesúhlas domácich aj zahraničných umeleckých historikov a tieto maľby mali byť preto odstránené, čo sa však nestalo. V rokoch 1921 - 1922 inicioval opravu kostola v Malom Slavkove, vtedy bol chrám vymaľovaný figurálnou maľbou maliarom Ádámom. V rokoch 1921 - 1923 zorganizoval zbierku na kúpu organu, ktorý postavil bratislavský organár Schónhoff er. Nástroj mal 47 registrov, ale bol nekvalitný, preto ho o 2 roky nahradil nový nástroj firmy Rieger Krnov opus 2213. Pri príležitosti 450. výročia rozšírenia Kostola sv. Kríža napísal v roku 1937 profesor teológie v Spišskej Kapitule Dr. Jozef Špirko (ktorý v rokoch 1920 - 1926 pôsobil ako Janečkov kaplán v Kežmarku) publikáciu s názvom Kostol sv. Kríža v Kežmarku, ktorú vydal Ján Janečko. V publikácii Špirko spomína aj Janečkov podiel na záchrane a oprave pamiatok tunajšieho chrámu. Zo spoločenského hľadiska Ján Janečko patril k členom Kresťansko-národnej strany, verejne však nepolitizoval. V novembri 1934 ho zvolili za člena kultúrnej komisie pri Obecnej rade mesta Kežmarok spolu s kežmarským rímskokatolíckom kňazom Júliusom Šuňavcom. Ako predseda pôsobil aj v Hospodárskom spolku (1921 - 1936), z vedúcej funkcie v roku 1936 odstúpil. Ján Janečko prežil štyri režimy a pôsobil v mnohonárodnostnom prostredí. Veľkou výhodou bolo, že ovládal slovenský, maďarský, nemecký i latin• 142 ský jazyk. Dňa 1. júla 1951 mal so svojimi veriacimi oslavovať jubileum - 50. výročie kňazskej vysviacky. Zlatý ornát, ktorý dostal ako dar, si však nikdy neobliekol. Príslušníci štátnej bezpečnosti vtrhli na faru a správcu miestnej rímskokatolíckej cirkvi odvliekli. Ján Janečko sa do Kežmarku nikdy viac nevrátil.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Medzi kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Spišský Hrhov a filiálke Klčov po roku 1803 dlhšie ako päť rokov, patria:
- Ján Csamra
- Jozef Dulovits
- Michal Koltsun
- František Ribiczey
- Adeodat Smretsanyi
- Ignác Mayerhoffer
- Roman Pukáč
- Martin Gallovič
- Ján Chrašč
- Ján Pataky
- Ján Fabián
- Ján Hudý
- Štefan Petrov
- Michal šefčík
- Blažej Arnold Matejovie
- Vladimír Fajkus
- Ondrej Palušák
- Ľubomír Štefaňák
- a od roku 1995 Prof.PhDr.ThDr.
Prof.PhDr.ThDr. Amantius Akimjak PhD. (OFS), dekan Pedagogickej fakulty KU Ružomberok, člen Medzinárodnej vedeckej rady katolíckych pedagógov a člen vedeckej rady Teologickej fakulty KU v Ružomberku Košice, pôsobil ako farár v Klčove v rokoch 2000 - 2007. Narodený 1. novembra 1961 v Levoči - Stará Ľubovňa, ordinovaný 15. júna 1985.
Okrem toho, v rokoch 2001 - 2003 bol učiteľom liturgiky, liturgického spevu a seminára z pastorálnej liturgiky na Teologickom inštitúte Spišská Kapitula. K roku 1994 bol predstaviteľom Mariánskeho kňazského hnutia na Slovensku a od 29. novembra 2006 členom Medzinárodnej vedeckej rady katolíckych pedagógov.
Súčasnosť
Rímskokatolícka farnosť Klčov naďalej plní svoju úlohu v duchovnom živote miestnej komunity. Jej história je svedectvom o viere, obetavosti a neustálom raste.