Klokočov, obec ležiaca na severnom okraji Michalovského okresu a na južnom úpätí pohoria Vihorlat, je najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Zemplíne a zároveň najstarším miestom púti všetkých slovenských gréckokatolíkov. Od okresného mesta Michalovce je vzdialená 12 kilometrov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1358.
Kostol v Klokočove.
História púte v Klokočove
Úcta tohto miesta sa viaže k ikone Bohorodičky v miestnom chráme. V 17. storočí to bola malá chudobná dedinka, kde žilo asi 150 obyvateľov. Patrili k nej filiálne obce Kaluža a Kusín. Obec bola vo vlastníctve zemepánov Stáraiovcou, Semerija, Draveckého a Nického.
Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme, kde na ikonostase bol obraz Presvätej Bohorodičky. Keď bolo rabujúce vojsko blízko, tvár Bohorodičky sa zatemnila a začala slziť. Veriaci na toto miesto prichádzajú už stovky rokov. Chýr o zázraku sa veľmi rýchlo rozšíril do celého Uhorska.
Časť udalostí nám prezrádza text zachovaný na kópii obrazu. Keď sa táto udalosť odohrala, bola pravdepodobne nedeľa, alebo sviatok, pretože v chráme bolo veľa ľudí. Zišli sa tu, pretože počuli o slzení ikony Bohorodičky na ikonostase pri cárskych dverách, namaľovanej na drevenej doske, ktoré trvalo niekoľko dní.
Ľudia v chráme ani nespozorovali, že do dediny vošlo maďarské kalvínske vojsko. Spamätali sa až vtedy, keď vojsko s krikom vbehlo do chrámu a začalo nožmi a bajonetmi rezať ikony. Keď zastali pred ikonou Bohorodičky, v očiach Bohorodičky uvideli slzy. Vojak zdvihol bajonet, aby prebodol ikonu a vtedy ľudia videli, že z očí ikony cícerkami tiekli slzy. Presvätá Bohorodička plakala.
Nevie sa, či vojak, vyľakaný, odstúpil od ikony, či prítomní ľudia mu zastali cestu k ikone, ktorú vytrhli z ikonostasu a utiekli s ňou do lesa. Pravdepodobne stalo sa to druhé, pretože vojaci podpálili chrám, ktorý zhorel. Tu sa začalo putovanie tejto ikony.
Najprv bola odnesená do Prešova, odtiaľ ju Žofia Báthoryová preniesla do Mukačeva. Odtiaľ sa dostala do Viedne, do Turecka a v roku 1705 opäť do Mukačeva. Po dobytí hradu v r. 1711 sa dostala zasa do Viedne. Pre mesto Prešov bola maliarom Krammerom namaľovaná kópia, ktorá bola umiestnená v biskupskej rezidencii. Ikona, ktorá sa teraz nachádza v Klokočove je druhou kópiou pôvodnej ikony a v r. 1948 bola biskupom Vasiľom Hopkom korunovaná.
Od vzniku apoštolského exarchátu v Košiciach (1997) i jeho povýšenia na eparchiu (2008) je Klokočov jej najvýznamnejším pútnickým miestom. Okrem tradičného "uspenského" odpustu sa tu pravidelne konajú slávenia fatimských sobôt.
Ikona Bohorodičky Klokočovskej.
Program odpustovej slávnosti
Obec Klokočov, v ktorej celoročne žije zhruba štyristodvadsať ľudí, v strede augusta pritiahne tisícky pútnikov, ktorí si prichádzajú uctiť ikonu klokočovskej Matky Božej a osláviť odpustovú slávnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky (v rímskokatolíckom prostredí Nanebovzatie Panny Márie). Aj tento rok čakal veriacich bohatý duchovný program, ktorý si v dňoch 10. - 12.
Najväčšia odpustová slávnosť Košickej eparchie v Klokočove, konaná uplynulý víkend mala dva tematické momenty: ochranu ľudského života a túžbu po nebeskej vlasti.
V sobotu podvečer sa po veľkej večierni ku sviatku Zosnutia Bohorodičky veriaci zapojili do archijerejskej sv. liturgie, ktorú slávil vladyka Milan Chautur, košický eparcha. V homílii vladyka rozobral tri dôvody, pre ktoré bola naša nebeská Matka vzatá s telom i dušou do neba. „Sú to jej víťazstvá: nad hriechom, nad žiadostivosťou a nad smrťou.“ Vladyka varoval pred ľahostajnosťou voči otupenému svedomiu, ktoré už nevníma zlo a vyhovára sa na celkovú kultúrnu atmosféru dnešného života. Takto sa nedá zvíťaziť nad hriechom. Naopak pri pohľade na duchovnú krásu Márie je potrebné odvážne vzdorovať hriechu a využiť opravdivé pokánie na jeho odstránenie.
Taktiež je potrebné vzdorovať žiadostivosti očí a tela, lebo neskrotená žiadostivosť vedie k nerešpektovaniu Božieho zákona a je akoby vyliatím rieky z koryta. Nakoniec vladyka otváral nádej na nebo pre všetkých životom po vzore našej nebeskej Matky.
Nočný program vyplnil svojou prednáškou o. Marek Iskra. V komentovanej videoprojekcii poukázal na korene, realitu a najmä nebezpečenstvo dnes presadzovanej ideológie rodovej rovnosti. Rodičov vystríhal pred tlakom lobistických skupín a pozval ich k tlmočeniu pravdy svojim deťom o vzniku ľudského života z lásky i rozdielneho poslania muža a ženy pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti.
Krížová cesta s mladými bola príležitosťou modlitby, rozjímania, ako aj odovzdania rodinných problémov pod Kristov kríž. Na prelome nového dňa slávil sv. liturgiu s panychídou za všetkých zosnulých pútnikov michalovský protopresbyter o.
V nedeľu ráno bola sviatočná utiereň a po nej archijerejská liturgia, ktorú slávil vladyka Milan Lach z Prešova. V homílii poukázal na prednosť biblickej Márie, ktorá si vybrala lepší podiel ako jej sestra Marta, keď pozorne počúvala Pána a dala sa ním viesť.
Hlavnú archijerejskú liturgiu slávil vladyka Peter Rusnák z Bratislavy. Homíliu predniesol košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober. V nej predstavil život ako púť do domu Otca, na ktorej nás sprevádza svojou duchovnou asistenciou presvätá Bohorodička. Jej príklad krásneho záveru života - uspenia nás utvrdzuje vo viere vo vzkriesenie a život večný.
O. arcibiskup spomenul aj dejiny klokočovskej ikony, ktorej kópia neustále priťahuje pútnikov k Matke. V praktickej časti sa zameral na ohrozenia súčasnej rodiny a vyzval prítomných, aby cez úctu k Panne Márii upevňovali svoje zväzky. Taktiež vyzval k odvahe hlásiť sa k svojej cirkvi a postaviť sa na obranu ľudského života v každej situácii.
Sv. liturgiu spevom sprevádzal košický katedrálny zbor pod vedením Lucie Lovášovej. Množstvo ľudí, zohriatych letných slnkom, sa „zohrialo“ aj vnímaním Máriinej ochrannej ruky. Záverečné myrovanie umocnilo krásu cirkevného spoločenstva, jeho jednotu a odhodlanie žiť svoju vieru rýdzejším spôsobom v nádeji na stretnutie s Máriou v nebi.
Tisíce pútnikov, mladých aj starších na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky už viac ako tristo rokov prichádzajú k tejto ikone uctiť si ju, ale najmä obnoviť a prehĺbiť svoju vieru. Načerpať tu nové sily do každodenného života a vyprosiť si od Božej Matky veľa milostí.
Pútnici v Klokočove.
Keď sa usmievavej pani Márie pýtame, prečo prišla tak skoro, oduševnene vysvetľuje: „Klokočov je moja srdcová záležitosť. Celý čas som sa sem tešila. Dokonca som si program prepísala do zošita, nech viem, kedy sa čo deje. K rozhovoru sa o chvíľu pripája aj jej rovesník Juraj, ktorý nám tvrdí: „Televízor už nesledujem, nič mi to nedáva. Radšej sa modlím, to má zmysel. Cítim sa tu veľmi dobre, vždy tu pookrejem. Cez rok sem chodím na modlitby oslobodenia, ktoré trvajú aj niekoľko hodín. Rád počúvam svedectvá ľudí, ktorí sa tu zmenili.
Postupne sa neveľký, no otvorený priestor v okolí kostolíka zapĺňa veriacimi. Stovky ľudí nadšene počúvajú kazateľa Ivana Barusa, ktorý osobne poznal mnohých talianskych exorcistov vrátane pátra Gabriela Amortha a teraz pútnikom prezentuje najčastejšie diabolské pasce aj spôsoby prevencie pred zlom. Na tému homílie nadväzujú modlitby za oslobodenie, ktoré takmer do pol jedenástej v noci vedie Matúš Marcin.
V sobotu sa na michalovskej stanici dozvieme, že celý víkend budú posilnené spoje do Klokočova. Aj v tom vidieť istú symboliku - Kaluža a blízky Kamenec sú známe ako miesta bujarých zábav, stačí však vystúpiť o zastávku ďalej a človek akoby sa ocitol v inom svete. Svete pokoja, ticha a zbožnosti.
Napriek pokročilej nočnej hodine sa všade mrvia ľudia, ktorí odchádzajú zo svätej liturgie spojenej s diakonskou vysviackou, potom tí, ktorí prišli až teraz na ďalší program, ďalšie skupinky veriacich obchádzajú stánky s duchovnou literatúrou a náboženskými predmetmi. Na ďalší nočný program ostávajú len tí najvytrvalejší. Ostatní nocujú v stanoch pri Šírave alebo len tak na karimatkách v areáli kostola. Niekoľkí pútnici dokonca prespia priamo v chráme na chóruse.
Odpust vrcholí v nedeľu archijerejskou svätou liturgiou. Zúčastňujú sa na nej desiatky kňazov a tisíce veriacich. Keď sa s niektorými pred bohoslužbou rozprávame, zisťujeme, že sem chodia naozaj rozmanití pútnici. Hlavným celebrantom slávnostnej liturgie je vladyka Milan Chautur CSsR, kazateľom Marián Kuffa.
Práve rodina by sa dala považovať za jeden zo symbolov tohtoročnej púte - niektorí kazatelia varovali pred útokmi diabla na ňu, ďalší vyzdvihli jej krásu a dôležitosť, a aj mnohí pútnici sem prišli práve v spoločnosti vlastných rodín.
Aj po záverečnom myrovaní ostáva veľa ľudí v areáli kostola. Rozprávajú sa, stretávajú so starými známymi a zoznamujú s novými „spolupútnikmi“, nakupujú duchovnú literatúru... Akoby sa im ani nechcelo odísť.
Kostolík, ktorý stojí len niekoľko metrov od Zemplínskej šíravy, má za sebou bohatú históriu, podobne ako obraz Panny Márie, ktorý slzil pred 350 rokmi. Vojaci na druhý deň chrám podpálili, ale ikona nebola poškodená. Previezli ju do Prešova a umiestnili v mestskej klenotnici. Tematicky je odpust zameraný na mládež.
Okrem bežnej pastorácie sa vo farnosti pravidelne vykonávajú modlitby uzdravenia a oslobodenia. pomáhame rodinám i jednotlivcom v životných situáciách, kedy je nevyhnutná duchovna podpora a podpora iných. Naša farnosť Klokočov je najvýznamnejším gréckokatolíckym pútnickým miestom na Zemplíne a zároveň najväčším v Košickej eparchii.