Krotký ako baránok: Biblický význam

Význam krotkosti a pokory v Biblii je hlboký a často spojený s postavami, ktoré zohrávali kľúčové úlohy v dejinách spásy. Tento článok sa zameriava na pochopenie biblického významu krotkosti, najmä v kontexte Nového zákona a života svätého Jozefa.

V "reči na hore" Ježiš radí: "Buďte opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice" (Mt 10,16). Nie je jednoduché nájsť správne výrazy pre preklad toho, čo hovorí grécka pôvodina. V súvislosti s hadmi používa prívlastok frónimoi, čo znamená múdri, inteligentní, majúci zdravý úsudok, bystrí. Pre holubice má grécky text evanjelia prívlastok akéraioi, čo môže znamenať celí, neporušení, nedotknutí, čistí, úprimní, čestní, cudní, nevinní, krotkí, jednoduchí, mierumilovní atď.

Zamyslime sa preto nad veľkosťou svätého Jozefa v duchu týchto slov. Vo svojich počinoch sa Jozef skutočne prejavoval múdro ako had a nevinne ako holub.

Zdá sa, že hada si takmer výlučne spájame s niečím zlým. Vedú nás k tomu už prvé stránky Biblie, kde čítame, že had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán Boh (Gn 3,1). A rovnako sa had ako symbol zla spomína aj na posledných stránkach Písma, kde sa hovorí, že anjel s kľúčom od priepasti a veľkou reťazou chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan, a sputnal ho na tisíc rokov (Zjv 20,2). V evanjeliu nám však Ježiš predstavuje hada ako múdreho tvora.

Odpoveď na túto otázku sa usilovali nájsť viacerí cirkevní otcovia. Sv. Bazil Veľký vidí múdrosť hada v spôsobe, akým sa zbavuje starej kože: „Keď potrebuje zo seba zhodiť starú kožu, nájde si nejaké tesné miesto, kde by bolo jeho telo zovreté z každej strany. Potom sa cez to miesto pretlačí, čím zo seba vyzlečie starú kožu.

Sv. Hieronym vidí múdre správanie sa hada v tom, ako si chráni holý život. Keď sa ocitne v nebezpečenstve života, stočí sa do klbka a za každú cenu sa snaží chrániť si predovšetkým hlavu. Celé jeho telo je ako hradba, ktorá chráni jeho hlavu ukrytú v strede. Hieronym, ale i ďalší otcovia vravia, že aj my si musíme chrániť predovšetkým hlavu, a tou je Kristus - hlava Cirkvi.

Sv. Augustín spomína, že had kvôli tomu, aby odolal hlasu lovca, ktorý ho chce vylákať z úkrytu, jedno ucho si pritláča o skalu, kým druhé si zakrýva chvostom.

Sv. Bazil Veľký: Korotši pravila, pytanňa 245 in: Asketični tvory sv. Vasilija Velikoho, Rím 1989, s.

Múdrosť nie je to isté čo vzdelanie. Dnes sú možnosti vzdelania obrovské. Počúvame dokonca debaty o prebytku univerzít a vysokých škôl. Ale možno povedať, že máme okolo seba prebytok múdrych?

Múdrosť je totiž schopnosť použiť nadobudnuté vedomosti správne. Múdrosť sa totiž vychvaľuje sama, aj u Boha je v úcte a má chválu aj u svojho ľudu (Sir 24,1). Netreba za ňu platiť. Tu máme vysvetlenie, prečo Jozef neurobil žiadny chybný krok. Túžil po múdrosti a chcel sa ňou riadiť tak veľmi, až sa jej napokon mohol doslova dotknúť a nosiť ju na rukách, tú Múdrosť, ktorá sa zaodela ľudským telom a prebývala medzi nami (porov. Jn 1,14).

Tak ako nás mohlo prekvapiť spájanie si hada s múdrosťou, rovnako nás môže zaskočiť aj slovné spojenie čistý holub. O holuboch sa rozpráva ako o škodcoch, ktorí špinia centrá historických miest, poškodzujú pamiatky, roznášajú choroby. Povedali sme však, že gréčtina používa výraz akéraioi, čím sa nemyslí fyzická čistota, ale čistota v zmysle celku, to jest dokonalá celistvosť, bezúhonnosť, jednoduchosť bez komplikácií, miernosť i bezbrannosť.

Vlastnosti pokoja a mierumilovnosti boli vyjadrené holubicou už pri potope sveta. To ona priniesla Noemovi v zobáku olivovú ratolesť na znak toho, že vody potopy ustúpili a Pánov hnev sa utíšil. Bol to znak, že nastáva nová éra, doba Božej priazne vyjadrená dúhou, keď Pán povedal: „Už nikdy pre človeka neprekľajem zem, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé.

Svätý Duch pri Pánovom krste v Jordáne tiež zostúpil v podobe holubice. Odvtedy Ježiš začal verejne ohlasovať Božie kráľovstvo, o ktorom neskôr Pavol povie, že ono nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom (porov. Rim 14,17).

Sv. Ján Zlatoústy hovorí, že hnev sa nevyháňa hnevom, ale miernosťou. Nestačí zlo iba trpieť, je dôležité aj neznepokojovať sa, ako je to vlastné holubom.

Mierny ako holub je podľa sv. K tomu dodáva sv. Hieronym, že holubica nie je schopná nikomu ublížiť, pretože nemá v sebe žlč. Ukážkovým príkladom krotkosti je Dávid, ktorý sa nikdy neodplatil zlom kráľovi Šaulovi, a to napriek tomu, že ten mu neraz siahal na život. Dávid sa vždy nad ním zľutoval a nedovolil si siahnuť na Pánovho pomazaného, hoci ho na to mnohí nabádali. Práve naopak, horko oplakával Šaula, roztrhol si rúcho a postil sa, keď sa dozvedel o jeho smrti (porov.

Sv. Jozef, ktorý pochádzal z Dávidovho rodu, istotne nechcel poškvrniť meno svojho vzácneho predka - veď bolo dôležité kráčať v šľapajach otcov -, ale snažil sa konať podľa jeho vzoru. Nepočujeme, žeby sa snažil ublížiť Márii, na ktorú padol tieň podozrenia z nevery. Nepočujeme ho ani preklínať Herodesa, ktorý chce siahnuť na život dieťaťa. A nepočujeme ho, žeby si želal, aby zlo postihlo kráľa Archelaa, ktorý sa ujal vlády po svojom otcovi Herodesovi a kvôli ktorému sa Jozef radšej uchýlil a usadil v Nazarete.

Ak Ježiš v reči na hore vyriekol slová: Buďte múdri ako hady a krotkí ako holubice, povedal to nepochybne preto, lebo tieto vlastnosti sa potrebujú dopĺňať, potrebujú jednoducho kráčať spolu. Múdry človek - zvlášť, ak je takto vnímaný aj v spoločnosti a je si toho aj sám patrične vedomý - by totiž bez krotkosti mohol ľahko upadnúť do pýchy. História pozná viacero samozvaných „vodcov“, ktorým slová miernosť či krotkosť boli cudzie, a keď zomreli, svet si vydýchol a ľuďom sa uľavilo.

Ale aj krotkosť bez múdrosti je ohrozená. Bez múdrosti sa krotkosť ľahko môže zmeniť na akúsi naivitu, nerozumnosť a potom od nej chýba už len málo k... Nerozumná jednoduchosť či naivita je stav, ktorý môže byť vlastný ľudskej prirodzenosti, a teda nemá v sebe žiadnu zásluhu. Vedomá krotkosť je však cnosť vypestovaná, je to niečo ušľachtilé až hrdinské. Je to devíza kráľovská, dávidovská.

Len vďaka kombinácii miernosti s múdrosťou bol Jozef schopný Márii neublížiť a po napomenutí vo sne ju aj prijať. Múdrosť bez miernosti by ho pobádala vyplniť zákon a Máriu vydať na kameňovanie. Miernosť bez múdrosti by zasa postavila spoločnosť proti nemu samému.

Apokryfné evanjeliá dramaticky opisujú hnev predstaviteľov židovskej spoločnosti, ktorým zahoreli proti Jozefovi, keď sa dozvedeli o Máriinom tehotenstve. „Jozef, čo to má znamenať? Prijal si pannu, aby si ju chránil vo svojom dome a tu, hľa, vidíme, že je tehotná skôr, než stanovuje zákon.“ Prvý z kňazov sa na Jozefa osopil: „Vráť nám Máriu ako pannu, tak ako si ju bol prijal z chrámu Pána, svojho Boha!“

Počujúc tieto slová, Jozef nechcel prezradiť tajomstvo, ktoré vedel o Márii prostredníctvom archanjela Gabriela. Ostal ticho, uprel zrak k nebu a v srdci ďakoval Bohu za všetky jeho veľké skutky. Potom vyhlásil pred všetkými: „Ako žije Pán, Boh Izraela, vo vzťahu k Márii som nevinný.“ Nato kňaz povedal: „Nevzývaj meno Pána, svojho Boha, keď klameš, lebo on jediný je pravdivý.

Spravodlivosť ako spoločný menovateľ

Spojenie múdrosti s krotkosťou, ba aj s ďalšími cnosťami sv. Ján Zlatoústy nazýva spoločným menovateľom, a tým je spravodlivosť. Tá, ktorou je Jozef v evanjeliu označený ako spravodlivý muž. „Písmo hovorí: Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý. Spravodlivým je tu označený ten, kto má všetky cnosti. Aj keď byť spravodlivý znamená neprivlastňovať si, čo mi nepatrí, jednako spravodlivosťou sa nazýva súhrn (všetkých) cností, keď sa hovorí napríklad, že ten človek bol bezúhonný, spravodlivý (Jób 1,1) alebo že obaja boli spravodliví (Lk 1,6).

Jozef bol teda spravodlivý, to jest dobrý a krotký, preto chcel Máriu potajomky prepustiť. Napriek tomu, že žena s podozrením mohla byť nielen vystavená potupe, ale zákon ju prikazoval aj potrestať, Jozef ju jednako zachránil pred väčším i menším zlom, čiže pred hanbou. Nielenže ju nechcel potrestať, ale nechcel ju ani potupiť. Akože v ňom nevidieť muža múdreho a slobodného od trýznivej vášne?

Vy sami dobre viete, čo je to žiarlivosť. Preto aj ten, ktorý dôkladne poznal túto vášeň, povedal: „Žiarlivosť rozzúri muža, nedá sa uprosiť v deň odplaty“ (Prís 6,34), je krutá ako podsvetie (Pies 8,6). Aj my poznáme mnohých, ktorí sú schopní obetovať radšej svoj život, než by sa mali stať obeťou podozrenia a žiarlivosti. A tu už nebolo iba podozrenie. Máriu prezrádzali jasné príznaky tehotenstva, ale Jozefovi bola žiarlivosť natoľko cudzia, že nechcel spôsobiť Panne ani len najmenšie zlo.

Ponechať si ju u seba by znamenalo protiviť sa zákonu, kým odhaliť skutok a predniesť ho na súd by znamenalo vydať Máriu na smrť. On nerobí ani jedno, ani druhé, ale svojím postojom ide ešte ďalej, ponad zákon. Jozef prejavil veľkú múdrosť tým, že Pannu neobviňoval a nič jej nevyčítal, iba ju chcel tajne prepustiť.

Apoštolská penitenciária pri príležitosti mimoriadneho Roka sv. Jozefa vydala dekrét s veľmi širokou škálou možností, keď veriaci môžu získať úplné odpustky pri splnení stanovených podmienok. Veriacim byzantskej tradície sa ponúka možnosť získania odpustkov, ak sa nábožne pomodlia akatist k sv. Tento akatist v staroslovienčine sa objavil v roku 1871, teda v období, keď bol sv. Jozef slávnostne vyhlásený za patróna Katolíckej cirkvi. Po 150 rokoch, keď sa slávi jubileum spojené práve s týmto titulom, akatist vyšiel aj v slovenčine.

Veľmi by sa mýlil, kto by si krotkosť zamieňal s nejakou flegmatickou pasivitou. Flegmatický postoj voči tomu, čo sa okolo nás deje, môže byť súčasťou ľudského charakteru, je to skrátka v povahe. Ale krotkosť či miernosť je cnosť a cnosti potrebujú byť v nás pestované. Nepredstavujme si Jozefa ako flegmatika.

Hoci nám evanjeliá nezanechali žiadne Jozefove slová, byzantská liturgia rada opisuje vnútornú búrku, ktorá buráca v Jozefovom vnútri pri pohľade na Máriu v požehnanom stave, kde chýba akékoľvek vysvetlenie. V predvečer sviatku Pánovho narodenia sa gréckokatolíci modlia tzv. Kráľovské hodinky (Carsky časy), na ktorých spievajú texty dramaticky opisujúce vnútorné rozpoloženie sv.

„Toto hovorí Jozef Panne: Mária, aké to dielo vidím v tebe? Nechápem a čudujem sa, môj rozum žasne. Čím skôr odo mňa potajomky odíď! Mária, aké to dielo vidím v tebe? Miesto cti hanba, miesto veselosti zármutok, namiesto chvály si mi priniesla potupu. Nestrpím už ľudské urážky.

Keď Jozef kráčal do Betlehema a trápil sa, volala si naňho, Panna: Prečo sa rmútiš a znepokojuješ, keď ma vidíš tehotnú a vôbec nepoznáš bázeň vzbudzujúce tajomstvo, ktoré je vo mne?! Spoznaj neuveriteľné a už odlož všetok strach, veď ten, kto teraz pre milosrdenstvo zostupuje v mojom lone na zem, je Boh, hoci prijal telo. Uvidíš ho narodiť sa tak, ako sa blahosklonne rozhodol. Naplní ťa radosť a pokloníš sa mu ako svojmu Tvorcovi.

Múdry a krotký Jozef dokázal svojím vlastným príkladom vychovať Ježiša, ktorý je vtelená Božia Múdrosť a ktorý bude chcieť túto krotkosť, miernosť či tichosť odovzdať ďalej aj svojim nasledovníkom. Ako krotký bude stáť pred Annášom, Kajfášom i Pilátom a krotko vystúpi aj na Golgotu ako baránok vedený na zabitie a ako ovca, čo onemie pred svojím strihačom a neotvorí ústa (porov. Iz 53,7).

Starý zákon nám ukazuje jednu zaujímavú situáciu, keď je staručký a slepý patriarcha Izák blízko smrti. Jeho manželka Rebeka využije chvíľu neprítomnosti syna Ezaua a rýchlo pripraví Izákovi kozľa tak, ako ho má rád. Kozľa zanesie otcovi mladší syn Jakub, s kožkami omotanými okolo hladkých rúk. Izák je zmätený. Nechápe, čo znamená toto divadlo.

Dovolím si použiť a aplikovať tento príklad na malé osobné ohodnotenie Ježiša.

Tabuľka: Porovnanie vlastností hada a holubice

Svätý Jozef s Ježiškom

tags: #krotky #ako #baranok #nevydal #hlaska #biblia