Katedrála v Hniezdne je úzko spojená s postavou svätého Vojtecha, ktorý zohral kľúčovú úlohu v spájaní krajín českých, poľských a uhorských zväzkom svätej viery. Tieto krajiny si ho ctia a pripomínajú práve pre jeho prínos k šíreniu kresťanstva a vzájomnej spolupráci.
Katedrála v Hniezdne
Život Svätého Vojtecha
Sv. Vojtech (Adalbert) sa narodil v Čechách roku 956. Jeho otcom bol Slavník, knieža libický, a matka Strezislava. Už starodávny spisovateľ o nich napísal: «Dobrý bol otec; lepšia bola matka a najlepší bol syn, ktorý sa im narodil.» Pôvodne mal byť Vojtech vojakom, no stal sa kňazom a apoštolom Pána. Jeho rodičia sľúbili, že ak vyzdravie z ťažkej choroby, zasvätia ho Pánovej službe.
Vojtecha najskôr vychovávala matka a neskôr kňaz Radla, ktorý sa stal jeho pomocníkom v apoštolskej práci. Bol vyslaný na štúdiá do Magdeburgu, kde si ho arcibiskup Adalbert zamiloval a dal mu pri birmovke svoje meno. Po štúdiách sa vrátil domov a bol vysvätený za kňaza. Po smrti biskupa Dětmara bol zvolený za biskupa pražského.
Mladý biskup oplýval šľachetnosťou, učenosťou, dobrotou a láskou. Z biskupských dôchodkov si ponechal len štvrtinu a zvyšok venoval chrámom a chudobným. Horlivo kázal, modlieval sa a vykupoval zajatcov od pohanov.
Pôsobenie Svätého Vojtecha v Uhorsku a Poľsku
Už na druhý rok svojho biskupského úradu (984) konal cesty po rozsiahlom pražskom biskupstve, ktoré vtedy zahŕňalo aj Moravu, Sliezsko a horné Uhorsko. Svätý Vojtech krstil budúceho kráľa Uhorska, svätého Štefana. Na cestách ho sprevádzal jeho vychovávateľ Radla, s ktorým navštívil v Ostrihome uhorského vojvodu Gejzu, ktorý už bol kresťanom. S Radlovou pomocou obrátil na kresťanskú vieru mnoho magnátov a obyvateľov uhorských a pokrstil aj Gejzovho syna Štefana.
Sv. Vojtech krstí sv. Štefana
Z Ostrihomu šiel Vojtech do Krakova, kde hlásal učenie Krista Pána. V Prahe sa stretával s nehanebnosťami, panstvo sa nechcelo zriecť mnohoženstva, kňazi manželstva a ľud nechcel svätiť nedele a sviatky. Rozhodol sa ísť do Ríma a vzdať sa biskupského úradu, čo sa aj stalo v roku 989.
Po piatich rokoch sa vrátil do Čiech, ale čoskoro sa opäť uchýlil do kláštora v Ríme. Pápež Ján XV. mu prikázal vrátiť sa do vlasti a hlásať evanjelium pohanom. Medzitým Vršovci pozabíjali jeho rodinu na Libici. Vojtech sa odišiel do Poľska a neskôr k litovským Prusom, kde zomrel mučeníckou smrťou 23. apríla 997.
Radim sa stal prvým arcibiskupom v Hniezdne a Radla arcibiskupom v Ostrihome.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Narodenie sv. Vojtecha | 956 |
| Vysvätenie za kňaza | Po smrti biskupa Dětmara |
| Odchod do Ríma a vzdanie sa úradu | 989 |
| Mučenícka smrť | 23. apríla 997 |
Cirkevné Dejiny a Ich Význam
Cirkevné dejiny nás vnášajú do širšieho a hlbšieho riečišťa než národné dejiny. Cirkevné dejiny sú dejinami kresťanského náboženstva a kresťanstvo žije a vyžíva sa v Cirkvi. Kresťanstvo vidí v dejinách uskutočňovať plán jedného Boha, Stvoriteľa a Spasiteľa sveta.
Dôležitosť cirkevných dejín vyplýva z dôležitosti samej Cirkvi ako mystického tela Kristovho. Cirkevné dejiny nás učia, že nemáme Cirkev chápať len spirituálne, alebo len reálne. Ona je len jedna, a to i božská i ľudská súčasne.
Štúdium cirkevných dejín vypestuje z nás oduševnených, ale pri tom vážnych ochrancov Cirkvi. Len ten môže úspešne obhajovať svoju Cirkev, kto dobre pozná heroickú prácu, ktorú Cirkev behom stáročí vykonala.
Svätý Vojtech
Spolok svätého Vojtecha a Katolícke noviny pozývajú na svätovojtešskú púť do Gaboltova, kde sa svätý Vojtech zastavil pri prameni počas svojej cesty z Uhorska do Poľska.
Farský Kostol sv. Vojtecha v Gaboltove má počiatky v období pôsobenia tamojšieho križiackeho rádu z 13. storočia. Bol postavený v gotickom štýle a neskôr prestavaný.
Katolícke noviny začali vychádzať v novembri 1849 v Pešti a ponúkajú témy, ktoré pomáhajú orientovať sa v otázkach kresťanského života.