Pastorácia farnosti je základným kameňom pre fungovanie a rozvoj duchovného života veriacich. Farár, ako vlastný pastier farnosti, zohráva kľúčovú úlohu v starostlivosti o spoločenstvo, ktoré mu je zverené.
Podľa Kódexu kánonického práva (KKP), farnosť je určité spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi.
Farár je povinný starať sa, aby sa Božie slovo celostne hlásalo tým, ktorí sa nachádzajú vo farnosti. Preto má dbať o to, aby laickí veriaci boli poučovaní o pravdách viery najmä homíliou, ktorú treba konať v nedele a prikázané sviatky, ako aj katechetickou výukou, a má rozvíjať diela, ktorými sa napomáha evanjeliový duch aj vo vzťahu k sociálnej spravodlivosti.
Osobitnú starostlivosť má venovať katolíckej výchove detí a mládeže. Má sa aj za spolupráce veriacich všemožne usilovať, aby sa evanjeliové posolstvo dostalo aj k tým, ktorí zanechali uplatňovanie náboženstva alebo nevyznávajú pravú vieru.
Farár sa má starať, aby sa najsvätejšia Eucharistia stala stredobodom farského zhromaždenia veriacich. Má sa vynasnažovať, aby sa veriaci sýtili nábožným slávením sviatostí a osobitne aby často pristupovali k sviatostiam najsvätejšej Eucharistie a pokánia. Takisto sa má usilovať, aby veriaci boli vedení k modlitbe konanej aj v rodinách a aby sa vedome a aktívne zúčastňovali na posvätnej liturgii, ktorú farár musí vo svojej farnosti riadiť pod autoritou diecézneho biskupa, a je viazaný dozerať, aby sa nevkradli zlozvyky.
Farár, aby horlivo vykonával úrad pastiera, sa má usilovať poznať veriacich, zverených do jeho starostlivosti; preto má navštevovať rodiny, mať účasť na starostiach, súženiach a najmä na žiaľoch veriacich a v Pánovi ich posilňovať, ako aj múdro naprávať, keď v niečom pochybili.
Chorým, predovšetkým umierajúcim má pomáhať súcitnou láskou, starostlivo ich posilňovať sviatosťami a odporúčať ich duše Bohu. S osobitnou pozornosťou sa má ujímať chudobných, utrápených, osamelých, vyhnaných z vlasti a tých, na ktorých doliehajú osobitné trápenia.
Má sa aj vynasnažovať, aby manželia a rodičia mali podporu pri plnení svojich povinností, a v rodine má podporovať vzrast kresťanského života.
Dôležité je, aby mal istotu, a preto má byť vymenovaný na neobmedzený čas; na určitý čas ho diecézny biskup môže vymenovať vtedy, keď to dekrétom pripustila Konferencia biskupov.
Funkcie, ktoré sú zverené zvlášť farárovi, sú tieto:
- vysluhovanie krstu
- vysluhovanie sviatosti birmovania tým, ktorí sa nachádzajú v nebezpečenstve smrti
- vysluhovanie viatika, ako aj pomazania chorých pri zachovaní predpisu kán. 1003, § 2 a 3, ako aj udeľovanie apoštolského požehnania
- asistovanie pri uzatváraní manželstiev a požehnanie sobáša
- pochovávanie
- požehnanie krstného prameňa vo veľkonočnom čase, vedenie procesií mimo kostola, ako aj slávnostné požehnania mimo kostola
- slávnostnejšie slávenie Eucharistie v nedele a prikázané sviatky
Služba kostolníka je posvätná, lebo kostolník je strážcom a správcom Božieho domu, ktorý má často aj umeleckú a pamiatkovú hodnotu. Jeho práca vychádza z úloh, ktoré sú zverené laikom ako členom Cirkvi. Do tejto služby ho menuje farár farnosti, lebo jedine jemu prináleží riadiaca úloha, ktorá mu bola zverená pri prevzatí úradu.
Úlohu kostolníka plní zodpovedná osoba, ktorá sa stará o kostol, stará sa o čistotu a údržbu chrámu a vykonáva rozličné drobné činnosti spojené s bohoslužbou. Taktiež udržiava v poriadku bohoslužobné predmety a sakristiu.
Medzi jeho dôležité vlastnosti patrí rozumnosť, bezúhonnosť, spravodlivosť, ochota a diskrétnosť.
Kostolník však nie je ten, kto zo sakristie iba niečo vynesie a po svätej omši to tam zasa odnesie, ale plní viacero úloh:
- otvára a zatvára kostol, a to nie len na svätú omšu, ale aj na rozličné aktivity, ktoré sa v kostole konajú (pobožnosti, koncerty a podobne) a na ktorých je prítomný, ak sa nedohodne s farárom iná osoba
- pripravuje veci potrebné na slávenie svätej omše - rúcha, obetné dary, oltár, sviece, liturgické knihy a ďalšie
- zabezpečuje čistotu chrámu, bohoslužobných predmetov, omšových rúch a iných paramentov
- stará sa o výzdobu v kostole, ak tým nie je poverená iná osoba
- dbá o dobré ozvučenie kostola počas bohoslužieb, ako aj o osvetlenie sakrálneho priestoru
- asistuje v kostole, ak chýbajú miništranti
- má na starosti zvonenie podľa zaužívaných zvyklostí vo farnosti
- zabezpečuje úpravu okolia chrámu, prípadne iných sakrálnych objektov
- je nápomocný kňazovi vo farnosti v záležitostiach, o ktoré ho kňaz požiada
Z uvedených činností vyplýva, že kostolník by ich mal vykonávať aj za pomoci ostatných veriacich.
V niektorých diecézach liturgická komisia v určitých intervaloch ponúka formačné stretnutia pre kostolníkov, respektíve jednotlivé farnosti ponúkajú duchovné cvičenia alebo obnovy pre veriacich, ktorí vykonávajú určité služby vo farnosti. Vhodné je, aby aj kostolník tieto možnosti využil a duchovne rástol.
Kostol má byť pre kostolníka nie len pracoviskom, ale najmä miestom modlitby. Jeho prvé kroky v chráme by mali smerovať k svätostánku, kde sa má „hlásiť" do služby svojho Pána, budovať si k nemu osobný vzťah a posilňovať motiváciu svojej služby, ktorá nie je možná bez duchovného a sviatostného života.
Kostolník je v istom slova zmysle reprezentantom Cirkvi, a preto by mal žiť usporiadaným životom, mať v úcte kňazov i veriacich a požívať úctu.
Ilustračný obrázok kostolníka pri práci.
Okrem farára a kostolníka, v spoločenstve veriacich pôsobia aj ďalší spolupracovníci kňaza:
- Lektor: Číta čítania zo Starého zákona a z apoštolských listov.
- Miništranti: Posluhujú pri Pánovom oltári a pri slávení eucharistickej obety.
- Organista: Sprevádza liturgické spevy hrou na organe.
- Žalmista: Prednáša Žalmy.
- Kantor: Vedie a začína spevy liturgického zhromaždenia.
Zmätená hierarchia katolíckej cirkvi
Títo všetci svojou službou prispievajú k dôstojnému sláveniu liturgie a k duchovnému rastu veriacich.
Zverenie farnosti administrátorovi je dočasným riešením. Pre náležité plnenie pastoračnej starostlivosti môže byť farárovi pridelený jeden alebo viacerí kapláni, ktorí svoju službu vykonávajú pod jeho autoritou. Kňaz vo farnosti má účasť na starostiach a radostiach veriacich, vedie ich k modlitbe, uznáva a podporuje služby laikov a úzko s nimi spolupracuje. Je v službe spoločenstvu, ale je ním aj podporovaný.
Vytváranie opravdivého farského spoločenstva si vyžaduje zo strany kňaza každodenné úsilie o pokoj, jednotu, spravodlivosť, lásku, pozitívny prístup k veriacim a citlivé poznávanie a riešenie ich problémov a potrieb. Kňazi si majú vážiť prítomnosť rehoľných komunít a hnutí vo farnosti.
Prejav Svätého Otca k účastníkom plenárneho zasadania Kongregácie pre klérus, piatok 23. 1.: Predložená inštrukcia, ktorou sa prostredníctvom biskupov obraciame na farárov a na ich spolupracovníkov v cura animarum, plynulo nadväzuje na súbor úvah, ktoré začali vychádzať už pred niekoľkými rokmi. Tento dokument sa nesie v duchu veľkého misijného prúdu duc in altum, ktorým je poznačené nepostrádateľné dielo novej evanjelizácie tretieho kresťanského tisícročia.
Zámerom tejto inštrukcie je venovať osobitnú a citlivú pozornosť kňazom, ktorí zastávajú dôležitý úrad farára a ktorí neustále žijú medzi ľuďmi a často sa boria s mnohými problémami.