Kráľová pri Senci, ležiaca v Podunajskom regióne, je obec s viac ako 2.000 obyvateľmi a nachádza sa v širšom okruhu Bratislavy s dobrým dopravným spojením.
Obec v dnešnej podobe vznikla spojením dvoch obcí Krmeš a Kráľová v roku 1945. Obec sa nachádza približne 25 km východne od Bratislavy a je rozložená na oboch brehoch rieky Čierna voda.
Už na prahu 1. tisícročia osídľovali chotár obce starí Germáni a archeológovia tu lokalizujú centrum Marobudovej ríše. Najstaršie záznamy a archeologický výskum potvrdzuje starodávny pôvod uvedenej lokality.
Slovanské osídlenie je tu preukázateľne doložené najmä z obdobia Veľkomoravskej ríše, keď povedľa obce Kráľová tiahla významná stredoveká cesta z Bratislavy do Nitry.
Obec Kráľová, v stredoveku nazývaná „Villa regia“, teda kráľovská obec, bola majetkom uhorských kráľov a obec Krmeš bola už od raného stredoveku hospodárskym cirkevným majetkom bratislavskej Kapituly.
V 17. storočí sa obce Krmeš a Kráľová stali postupne majetkom šľachtického rodu Pálffyovcov, ktorí tu v priebehu dvoch storočí vybudovali vzorový hospodársko - poľnohospodársky podnik.
Po smrti posledného majiteľa kráľovského panstva a tunajšieho kaštieľa, Jána Pálffyho v roku 1908, majetok kráľovského panstva postupne devastoval až nakoniec v rokoch 1940 - 45 bol úplne zničený. Ostala iba kaštieľna kaplnka, ktorú odkúpili od štátu občania Kraľovej a barokový most, ktorý je v súčasnosti v rekonštrukcii.
V obci sa nachádza niekoľko historicky cenných sôch (Sv. Ján Nepomucký, Sv. Florián, Sv. Ján Krstiteľ).
Historické osídlenie Krmeša siaha hlboko do prehistorickej doby (obdobie do objavenia sa prvých písomných dokumentov) a archeologicky máme doložené aj osídlenie slovanskej a veľkomoravskej epochy.
V listine z roku 1245 sa zachovalo najstaršie pomenovanie obce Krmeš ako majetok bratislavskej kapituly Diaki (Dijaki, Dyaki) alias Kermesd.
Názvoslovie Kráľovej sa nám začína v písomných prameňoch objavovať v 14. storočí. V blízkosti obcí Kráľová a Krmeš sa nachádzali aj dnes už zaniknuté osady villa Leopoldi (osada Leopolda) a Bothszegh (Botseg, Bosek).
Od 3. decembra 1595 teda novozaložená obec Krmeš už patrila svetským zemepánom z rodiny Pálffyovcov (až do roku 1918). Mikuláš Pálffy ju kupil od bratislavskej kapituly, ktorú pomenoval ako bývalý cirkevný majetok Pap Kermesd (Opátsky Krmeš).
Povereníctvo SNR pre veci vnútorné v Bratislave prípisom zo dňa 31. októbra 1945 potvrdilo zlúčenie obcí Kráľová a Krmeš do jedinej obci Kráľová pri Senci.
Unikátny tehlový dom Kráľová pri Senci
Významné sakrálne stavby v obci
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Kostol sv. Jána Krstiteľa bol pôvodne kaplnkou Pálffyovcov a v rámci kaštieľa tvoril jeho južné krídlo. Kaplnku začali stavať v roku 1736 a jej slávnostné vysvätenie sa konalo dňa 30. novembra 1738 zástupcom ostrihomského arcibiskupa, biskupom Františkom Klobušickým.
V lodi kostola možno na pilastroch vidieť dva basreliéfy, znázorňujúce grófa Jána Pálffyho. Jeden je zhotovený v roku 1738 sochárom R. Donnerom a druhý neznámym sochárom v roku 1852.
Zábradlie oddeľujúce sanktuárium od lode zhotovila v roku 1891 firma umeleckého zámočníctva Ľudovíta Mártona v Bratislave. Kaplnka slúžila ako rodinná kaplnka Pálffyovcov a pre občanov Kráľovej začala slúžiť až od roku 1931.
1. februára 1948 bola v Kráľovej pri Senci erigovaná samostatná fara s farským kostolom sv. Jána Krstiteľa. Prvým kňazom novovzniknutej fary sa stal páter Henrik Raček.
Kaplnka Božského Srdca
Kaplnka Božského Srdca je najstaršou stavbou Krmeša. Postavená bola v roku 1898 za richtárstva Františka Takáča z finančných prostriedkov občanov Krmeša, pretože gróf Ján Pálffy na jej stavbu odmietol poskytnúť akékoľvek financie.
Kaplnka predstavuje secesnú stavbu s priliehavou vstavanou vežou, ktorá siaha do výšky 24 metrov. Stavbu realizoval M. Lešanský zo Senca.
Jednoloďová stavba kaplnky má jeden drevený oltár na ktorom je socha Božského srdca Ježišovho. Drevený je aj chórus na ktorom je umiestnené harmónium.
V roku 1913 postavili pri kaplnke kamenný kríž. Významné rody z Krmeša prispeli k zušľachteniu kaplnky maľbami i k jej rekonštrukcii.
Sväté omše sa tu konali a konajú v podstate raz za rok, na krmešské hody.
Zvonica v Kráľovej
Zvonica v Kráľovej sa v písomnostiach spomína už v 18. storočí. Išlo o drevenú stavbu, umiestnenú na brehu Čiernej vody. Zvonica mala dva zvony, ktoré boli počas prvej svetovej vojny zrekvírované uhorskou vládou s cieľom použiť ich ako materiál na liatie delových gúľ.
Okrem cirkevných stavieb sa v obci nachádzajú aj ďalšie historické pamiatky, ako napríklad socha sv. Jána Nepomuckého.
Socha sv. Jána Nepomuckého
Socha bola postavená v súvislosti s prestavbou a obnovou kráľovského pálfiovského kaštieľa v stavebnom štýle baroka na začiatku 18. storočia.
Sv. Ján Nepomucký je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a ako patrón Čiech, patrón spovedníkov, kňazov, námorníkov, pltníkov, mlynárov; patrón pred potopou, chorobami jazyka.
Socha je vyobrazená ako kňaz v rochete s biretou na hlave a piatimi hviezdami okolo nej, v ruke drží kríž.
Kamenný most
Kamenný most, ktorý sa vypína nad Čiernou vodou od svojho vzniku plnil funkciu parkového mosta, ktorý v období pálffyovského domínia spájal ozdobnú francúzsku záhradu plnú kvetov, fontán a sôch s tzv. anglickým parkom.
Most pripomína barokovú stavbu z 18. storočia, no bol postavený až v roku 1904, hoci v Ústrednom zozname pamiatkového fondu je most evidovaný ako baroková pamiatka.
Terajší trojklembový most vznikol na návrh Ing. Jána Nagymihálya z roku 1903 a o rok neskôr ho postavili talianski stavitelia a kamenári. Most, ktorý v sebe zahŕňa prvky secesného slohu má betónový skelet a po bokoch je vyplnený červenou tehlou. Je dlhý 42 metrov a klenutá vozovka má šírku 4,80 m. Kamenári osadili nad obvodovou rímsou kamennú balustrádu.
Dostal most novú dlažbu a prešiel rozsiahlou rekonštrukciou.
V Krmeši je malý kostolík, v ktorom bývali sväté omše len na prvý piatok v mesiaci, preto sa s rodinou zúčastňoval svätých omší v susednej obci Kráľová pri Senci, v kostole, ktorý bol je súčasťou kaštieľa.
Počas Akcie Kláštory z 13. na 14. apríla 1950 bol don Jozef Tóth prevezený do centralizačného kláštora v Šaštíne a odtiaľ do centralizačného kláštora v Podolínci.
V kostole v Kráľovej pri Senci pôsobil niekoľko rokov ako organista. Popritom denne tajne slúžil sv. omšu pri domácom oltári.