Krivá, malebná obec na Orave, má bohatú a zaujímavú históriu, ktorá sa úzko spája s náboženským životom jej obyvateľov. Tento článok sa zameriava na históriu farnosti Krivá, od jej počiatkov až po súčasnosť, s dôrazom na vývoj kostolov a duchovný život obce.
Kostol sv. Jozefa v Krivej
Prvé zmienky a cirkevná príslušnosť
Tak ako i iné oravské obce nemá obec Krivá pevný jednotný dátum vzniku, pretože vznikala postupne, ale pre zjednodušenie bol prijatý dátum prvej písomnej zbierky - v tomto prípade je to rok 1550 a potom následne rok 1575. Niektorí miestni znalci dejín Krivej sa domnievajú, že počiatky obce sú spojené s majerom - panským poľovným strediskom na Poľane medzi vrchmi vzdialené od obce 6 km.
V polovici 13. storočia susedné územia, Orava, Liptov a Turiec, boli už pomerne husto osídlené. Z útekov synov jobbagionov (zviazaných s pánom sľubom vernosti) z Liptova a Turca a následného právneho riešenia Belom IV. sa dozvedáme, že sa tu javil už prebytok obyvateľstva a tlak presídľovania smeroval na Oravu predovšetkým z Liptova a Turca. Turiec hral dôležitú úlohu v kolonizácii aj z cirkevného hľadiska, keďže územie Oravy bolo podriadené turčianskemu vicearchidiakonovi.
Farský obvod hradnej fary v Sedliackej Dubovej zaberal pomerne veľké územie a do tohto obvodu patrila i obec Krivá. Historici nevylučujú aj malú kaplnku v hradnej citadele, ktorá slúžila bohoslužobným účelom hradným úradníkom, posádke a služobníctvu, zdržiavajúcemu sa len na hrade. Písomne sa Sedliacka Dubová, ako „possesio“ - dedina Oravského hradu, spomína dosť neskoro, jednoducho preto, že sa nám nezachovali staršie písomné doklady. Tak je to i so susednou obcou Dlhá. Ani Krivá sa v tomto období nespomína, lebo valasi, ktorí užívali časť krivského chotára v doline Krivského potoka, neboli uvedení v daňovom súpise, neplatili portálnu daň, iba daň od oviec. Ostatná úrodná časť chotára slúžila ako hradný majer pre zámockú kuchyňu. Od toho je i pomenovanie časti chotára „Illes,” vo voľnom preklade, kuchynská živnosť.
Šírenie protestantizmu a náboženské nepokoje
V polovici 16. storočia sa protestantizmus (luteranizmus), ako nové reformačné hnutie katolíckej cirkvi, dostal i na Oravu. Počiatok luteranizmu na Orave je často neprávom spájaný s Thurzovským rodom. Zdá sa, že to nie je pravda, lebo ten sa začal na Orave šíriť už od 30-tych rokov 16. storočia a Thurzovci sa stali užívateľmi zemského panstva Oravy až o dvadsať rokov neskôr. Pravdou však je, že oni sa stali hlavnými šíriteľmi týchto náboženských novôt. Stali sa predstaviteľmi reformácie a podľa zásady „čia zem, toho náboženstvo“, tento proces na Orave i násilným spôsobom urýchľovali.
Pri kanonickej vizitácii dubovskej fary r. 1559 je zapísané, že je tu dobre udržiavaný kostol zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi, ale farár je značne zanedbaný, málo vzdelaný, ženatý, že mu hradní páni odobrali desiatok z dubovského kostola, ale tento dostáva z kostola Panny Márie pod hradom, kde vysluhuje. Z tohto zápisu vidieť, že farár podľahol reformačným vplyvom. V tomto období časť farských zemí zaujali zemania z Hornej Lehoty, ktorí sa tiež pridávali k novému reformačnému hnutiu.
Podrobnejšie informácie o fare a farárovi v Sedliackej Dubovej máme zo zápisu superintendenta Eliáša Lániho (1570 - 1618), ktorý vizitoval túto faru r. 1611. Podľa vizitácie tohto trenčianskeho seniora a dvorného kazateľa Juraja Thurzu, Krivá po náboženskej stránke patrila do farnosti Sedliacka Dubová a táto zase do nitrianskeho archidiakonátu ostrihomskej arcidiecézy. Do farnosti patrili: Sedliacka Dubová, Dlhá, Krivá, Chlebnice a Horná Lehota. Pucov, Pribiš a Malatiná boli pripojené k hradnej fare v Podhradí.
Kostol na Hradišti v Sedliackej Dubovej sa r. 1559 podľa dobových záznamov nachádzal v dobrom stave, veža bola kamenná, hranatá, loď kostola bola z dreva, avšak pre zanedbanie údržby, už na konci 16. storočia bol kostol v havarijnom stave. Bolo to obdobie značného duchovného rozvratu v samotnej cirkvi a malého záujmu farníkov o cirkevné dianie a kostol. Reformácia so sebou v prvých rokoch prinášala nedôveru voči novotám aj voči jej protagonistom, kňazom, ktorí začali tieto novoty šíriť. Stav sa zmenil po žilinskej synode r. 1610, kedy sa protestanti definitívne odtrhli od katolíckej cirkvi a zriadili si superintendencie. Orava podliehala pod superintendenciu v Bytči, kde mal sídlo i zemepán Oravy, palatín, Juraj Thurzo, ktorý sa stal hlavným obhajcom týchto novôt. Na svojich panstvách tvrdo zavádzal nové cirkevné poriadky, zriaďoval nové fary, zároveň pri farách zriaďoval i školy.
Roku 1658 došlo k obnoveniu katolíckych obradov s malým pochopením farníkov. V roku 1672 musel Námestovo opustiť, lebo cisár Leopold I. (1657 - 1705) rozkázal, aby sa kostoly, ktoré boli predtým katolícke, prinavrátili katolíkom, čo sa týkalo aj dubovského kostola svätého Kozmu a Damiána. Počas jeho ovládnutia protestantmi sa na jeho patrónov pozabudlo a za patróna kostola bol stanovený svätý Michal archanjel. Snáď to bolo aj preto, lebo práve na Michala, 29. septembra 1674, nastúpil do Dubovej prvý katolícky farár po reformáci, Juraj Jaromin.
V tom istom roku tu pôsobil (ako parochus loci - správca farnosti) Jaromír Gregorij (v iných zápisoch uvádzaný ako Gregorius Jaromír), ktorý bol zároveň vicearchidiakonom. Ešte počas roka 1674 faru znova obsadili protestanti, ktorých z obce a fary vyhnali litovské vojská r. 1683. V roku 1704 faru znova obsadili protestanti - kazateľom tu bol pastor Fabrícius a rechtorom školy Adam Agner. Do tejto školy chodili deti z celej farnosti, teda i z Krivej.
Zmeny na farách súviseli s protihabsburskými povstaniami Štefana a Imricha Thökölyho a Františka Rákocziho. Bola to doba veľmi tuhých bojov s Turkami. V roku 1683 na pomoc v boji proti Turkom šli cez Oravu pomocné vojská poľského kráľa Jána Sobieskeho, ktoré Oravu vyrabovali a vypálili dôvodiac, že Oravci sú protestanti. Uhorskí protestanti sa v boji proti panovníkovi spojili s Turkami a hľadali pomoc i u Švédov a Francúzov, na čo najviac doplácal poddaný ľud, lebo niesol celú ťarchu týchto bojov na svojich pleciach. V roku 1670 vojská generála Heistera dobyli Oravský hrad. Na hrade našli už len mŕtvolu vodcu povstania protestantov Thökölyho, čo napomohlo vrátiť kostoly naspäť katolíkom. Toto obdobie trvalo len krátky čas, pretože vypukli nové boje, ktoré definitívne skončili až v roku 1710. Ešte predtým (v roku 1703) sečanský snem rozhodol, že sa kostoly a fary budú rozdeľovať podľa väčšinového kľúča, preto dubovský kostol a fara pripadli protestantom, lebo v tom čase sa väčšina poddaných v Sedliackej Dubovej, Dlhej a Krivej hlásila k protestantizmu. Mimo zostali len Chlebnice. Tento stav trval do roku 1712, keď faru obsadil katolícky kňaz Juraj Brestanský, ktorý tu pôsobil jeden rok a v roku 1713 ho nahradil Matej Radický.
Náboženská situácia v Krivej bola trocha odlišná a striedanie pastorov a katolíckych kňazov na ich spoločnej fare jednoducho nebrali na vedomie. Stali sa tvrdými protestantmi. Už v roku 1642 si v obci postavili drevenú modlitebňu so zvonicou, v ktorej sa zhromažďovali a kde im v Lutherovom duchu vykladal Písmo samozvaný miestny znalec Martin Habovský. Krivani odmietali dávať dubovským farárom povinné dávky v peniazoch i naturáliách. Potrebné poplatky platili iba za pohreby. Stav odporu voči katolíckym kňazom trval v Krivej až do r. 1715, kedy sa po misijnom pôsobení trnavských jezuitov postupne zbavovali starých návykov a podriadili sa dubovskému farárovi. Podľa štatistiky r. 1715 žilo vo farnosti Dubová 830 katolíkov, 456 evanjelikov a 1166 sa nevyjadrilo. Vtedy ešte celá obec Krivá bola evanjelická. Kostol v Sedliackej Dubovej bol nanovo konsekrovaný a opäť zasvätený sv. Michalovi archanjelovi za farára Mateja Radického, ktorý tu pôsobil do roku 1723.
V Krivej vtedy žilo asi 225 ľudí v 45 domácnostiach a za spomenutého farára Mateja Radického v roku 1715 mali už zvonicu s jedným zvonom (z r. 1642), ktorý bol zasvätený Panne Márii. Krivskí veriaci túžili po vlastnom kostole. S jeho stavbou však museli počkať ešte viac ako 80 rokov. Ich duchovný v Dubovej musel dať do poriadku najprv materský kostol.
Výstavba prvého kostola a jeho osudy
Za pôsobenia Jána Dvorského bol v Krivej roku 1793 postavený filiálny kostol, ako kaplnka pre starých ľudí a deti, aby v nečase nemuseli chodiť do dubovskej školy, kde sa v tom čase učili náboženstvo a latinský jazyk. V Krivej si vtedy prikúpili ešte jeden väčší zvon, ktorý zasvätili sv. Jozefovi.
Prvý kostol bol v Krivej postavený v roku 1793 za pôsobenia dubovského farára Jána Dvorského a bol zasvätený sv. Jozefovi. Dovtedy veriaci chodili na omše do Sedliackej Dubovej. Kostol bol barokový, s pristavanou predsienkou a vstavanou vežou. V roku 1819 kostol vyhorel a za pomoci obce a zbierok občanov obnovený. Po 133 rokoch v roku 1926 9. mája sa v ňom slúžila sv. omša poslednýkrát. Kostol sa začal rozoberať na stavebný materiál.
Súčasný kostol sv. Jozefa
V tom istom roku bol povyše dostavavný nový kostol neoromantickom slohu. Vysviacka nového kostola bola 29. augusta 1926. Vdeň vysviacky prišlo na sv. omšu asi 10000 ľudí. Oltáre vyhotovil taliansky rezbár Ferdinand Prinott. Okrem oltárov zhotovil i oltárik sv. Antona, kazateľnicu, krstiteľnicu, spovedelnicu a betlehem. Kostol zasvätený sv. Jozefa v Krivej sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Jozefa z roku 1926. Samostatná farnosť sa datuje od roku 1854. Je to neorománsky kostol. Samotná stavba bola veľmi náročná. Na vnútornej výzdobe sa podieľali miestny zručný jednotlivci.
Oltár sv. Antona bol zakúpený z peňazí obyvateľov, ktorí emigrovali za prácou do Ameriky. V roku 1936 kostol vymaľoval akademický maliar Július Adam náboženskými výjavmi. Na veži sú inštalované hodiny, a ukazujú čas na všetky svetové strany.
Významné osobnosti a udalosti vo farnosti
Významnou osobnosťou obce je rodáčka a rehoľná sestra Zdenka Schelingová z Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža. Stala sa obeťou bezohľadnej svojvôle komunistického režimu. Rodným menom Cecília dostávala od rodičov vzornú náboženskú výchovu a svoj život zasvätila duchovnému povolaniu. V roku 1936 vstúpila do noviciátu a prijala rehoľné meno Zdenka. Rok nato zložila rehoľný sľub. Svoje povolanie a poslanie chápala ako dôsledné uskutočňovanie príkazu lásky k Bohu a blížnemu. V 50. rokoch minulého storočia bola cirkev a jej predstavitelia prenasledovaní a väznení. Za záchranu nespravodlivo väznených bola v roku 1952 odsúdená za velezradu na 12 rokov. Odporcovia cirkvi sa obávali mučeníkov a preto, keď bolo takmer isté, že pre jej vážny zdravotný stav ostáva niekoľko týždňov, a nechceli, aby umrela vo väzení ju v roku 1955 prepustili na slobodu. V ten istý rok zomrela. V roku 2003 bola pápežom Jánom Pavlom II.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Postavenie prvého kostola | 1793 |
| Požiar kostola | 1819 |
| Posledná omša v starom kostole | 9. mája 1926 |
| Vysviacka nového kostola | 29. augusta 1926 |
| Beatifikácia Zdenky Schelingovej | 2003 |
Večery milosrdenstva
Večery milosrdenstva sa uskutočňujú v jubilejných chrámoch raz do mesiaca. Na tento večer sú pozvaní všetci veriaci, aby sa spoločne modlili a prosili Boha o silu a oslobodenie od všetkých zviazaností, ktoré ich zotročujú. Tieto stretnutia začnú svätou omšou, pri ktorej jubilejní kazatelia prednesú homíliu týkajúcu sa odpustenia a vnútorného uzdravenia.
Cieľom je modliť sa a prosiť Pána o silu obnoviť naše zranené vzťahy a byť uzdravený zo všetkých bolestí, úzkostí či strachov, ktoré nám bránia pohnúť sa ďalej v živote. Po sv. omši bude nasledovať moderovaná adorácia, pri ktorej sa celé spoločenstvo bude modliť na konkrétne úmysly a zažívať to „dnes“ Pánovho milostivého roku.
Večer milosrdenstva prebieha každý štvrtý piatok v mesiaci o 18:00 hod.
- 24.1.2025 Večer Milosrdenstva - Uzdravenie vzťahu s otcom
- 28.2.2025 Večer Milosrdenstva - Uzdravenie vzťahu s matkou
- 28.3.2025 Večer Milosrdenstva - Uzdravenie vzťahov s autoritami
- 25.4.2025 Večer Milosrdenstva - Uzdravenie vzťahov so súrodencami
- 30.5.2025 Večer Milosrdenstva - Uzdravenia ostatných vzťahov
- 27.6.2025 Večer Milosrdenstva - Uzdravenie vzťahov v manželstve
- 25.7.2025 Večer Milosrdenstva - Uzdravenie pohľadu na seba samého
- 22.8.2025 Večer Milosrdenstva - Boží plán a jeho napodobeniny
- 26.9.2025 Večer Milosrdenstva - Pokánie a obrátenie
- 24.10.2025 Večer Milosrdenstva - Krása svätej spovede
- 28.11.2025 Večer Milosrdenstva - Nesmierny dar Eucharistie
- 19.12.2025 Večer Milosrdenstva - Cirkev ako spoločenstvo