Pri každej stavbe sú kvalitné základy nevyhnutné. Existujú rôzne typy základov a ich výber závisí od vlastností základovej pôdy a terénu, v ktorom sa bude stavať. Pomocou základových konštrukcií sú stavby spojené so zemou, do ktorej sa prenášajú všetky zaťaženia. Základy sú jedinečnou konštrukciou, od ktorej závisí stabilita stavby. Dôležité je vybrať správne základy a určiť správne rozmery.
Podľa únosnosti základovej pôdy môžeme základy rozdeliť na plošné (plytké) a hlbinné. Plytké základy sa najčastejšie používajú pri stavbe rodinných domov, keď sa zemina s vyhovujúcimi fyzikálno-mechanickými vlastnosťami nachádza v malej hĺbke. Hlbinné základy sa používajú pri málo únosnej základovej pôde a pre hlinistú pôdu, ktorá zadržiava vodu a podlieha expanzii v dôsledku zrážok a zmršťovaniu v dôsledku sucha.
V súvislosti s konštrukciami základov domu sa často spomína pojem základová škára. Je to miesto styku spodnej plochy základu so základovou zeminou, resp. miesto, kde bude ležať spodok betónového základu.
Plošné Základy
Plošné základy prenášajú zaťaženie plochou (najčastejšie vodorovnou) priamo do únosnej základovej pôdy. Základný predpoklad plošného zakladania je, aby sa dostatočne únosná základová pôda nachádzala v malej hĺbke tesne pod povrchom terénu. Sú najrozšírenejším typom základovej konštrukcie.
Základová Doska
V posledných rokoch je základová doska častým typom základov pre rodinné domy, murované aj montované. Je to zakladanie stavby, ktoré sa používa na málo únosných zeminách, pričom zaťaženie je rozložené na celý pôdorys budovy. V súčasnosti je základová doska bežnou voľbou pre rodinné domy a je dobrou voľbou pre energeticky efektívne budovy, pretože spolu s tepelnou izoláciou a hydroizoláciou tvorí jeden celok.
Základová doska je dobrou voľbou pre energeticky efektívne budovy, pretože spolu s tepelnou izoláciou a hydroizoláciou tvorí jeden celok. Za vyhotovenie základovej dosky s podkladovým betónom, zváraním hydroizolácie a pokládkou 20 cm izolácie, zaplatíte od 75 do 110 EUR/m2.
Základová doska má v porovnaní s inými typmi základov množstvo výhod. Vyžaduje si tepelnú izoláciu, ktorá môže byť inštalovaná pod alebo nad ňou. V posledných rokoch sa teší obľube najmä plávajúca základová doska, pod ktorou je umiestnená tepelná izolácia. Plávajúca základová doska je mimoriadne energeticky efektívna a používa sa v nízkoenergetických budovách, pretože úplne zamedzuje vznik tepelných mostov a prenikanie vlhkosti do konštrukcie. Základové dosky s izoláciou umiestnenou nad doskou sú jednoduchšie na realizáciu, ale energeticky sú menej účinné.
Keď ide o hrúbku základovej dosky, tá sa vypočíta podľa zaťaženia, ktorému bude vystavená (vlastná hmotnosť objektu, poveternostné faktory, napr.
Dom bude z Ytongu. Pri murovaní z Ytongu nie je potrebné kvôli tepelným mostom zakladanie na doske s tepelnou izoláciu pod ňou ako trebárs pri vápennopieskových tehlách. Ale keďže zakladáme na doske zo statických dôvodov, tak by bolo už škoda to rovno nevyužiť a dosku nezaizolovať zospodu.
Na základovú dosku sme použili vodostavebný betón, ktorý plní zároveň hydroizolačnú funkciu. Toto riešenie nie je všeobecne hocikde použiteľné. Vodostavebný betón neplní zároveň funkciu protiradónovej ochrany! Vždy treba zhodnotiť radónové riziko a podľa toho navrhnúť riešenie protiradónové opratrenia. V našej lokalite je nízke radónové riziko, preto sa môjho riešenia zakladanie neobávam. Protiradónové riešenie v našom dome bude zabezpečovať štrkové podložie, ktoré prípadný radón z podložia odvetrá po obvode domu.
Prípojky pre prívodné a odvodňovacie potrubia, potrubia pitnej a odpadovej vody, elektrické a plynové vedenie, ako aj pevná sieť a internet, by mali byť položené v podkladovej vrstve vždy na správnom mieste. Odpadové potrubie sa pokladá pomocou KG rúrok s priemerom DN 100 až DN 500 so spádom dve percentá v závislosti od množstva a druhu odpadovej vody. Do zeme sa smie pokladať iba KG potrubie, čo je povolený systém vonkajšieho kanalizačného potrubia. Do tohto systému patria KG rúrky rôznych priemerov a dĺžok. V prípade rekonštrukcie budovy je možné prípojky položiť neskôr vysekaním alebo rozrezaním podkladnej dosky. To všetko až po konzultácii s projektantom a statikom.
Pred položením obvodovej (tzv. perimetrickej) izolácie sa navrch kamenistého alebo štrkového lôžka pokladá polyetylénová fólia ako oddeľovacia vrstva, ktorá bráni prenikaniu vody zo základovej dosky do pôdy. Izolácia budovy smerom k pôde, teda izolácia vonkajších stien, pivničných múrov a izolácia podkladovej dosky smerom dole, sa nazýva perimetrická izolácia (extrudované polystyrénové dosky). V praxi to znamená, že sa na dokonale rovnú podkladovú vrstvu, možno v plnej ploche, položia izolačné dosky z extrudovaného polystyrénu (XPS), obvykle s hrúbkou okolo 8 cm. Táto izolácia šetrí energiu a chráni proti chladu, vlhkosti a vysokým prevádzkovým nákladom obyvateľov budov aj životné prostredie.
Z fošní alebo debniacich prvkov sa vytvorí obvodové debnenie, ktoré je následne zarovnané do roviny a zafixované. Na vytvorenie podpier pre konštrukčnú výstuž z oceľovej karí siete (jedná sa zváranú sieť z oceľových drôtov) sú umiestnené dištančné podložky, napr. betónové bloky. Potom sa kari siete vzájomne spoja drôtom, rovnako ako výstužné prúty.
Pri výstavbe základovej dosky musia byť izolované všetky strany: horné, spodné aj bočné. Inak je možné, že vlhkosť z pôdy prenikne do konštrukcie a spôsobí poškodenie vplyvom vlhkosti a mrazu. Na tento účel sa používajú stierkové alebo prefabrikované pásové či fóliové izolácie. Tie sú na báze bitúmenov (obsahujúce rozpúšťadlá a výstužné vlákna), cementov, epoxidov alebo rôznych polymérov. Po odstránení debnenia základovej dosky sa na bok dosky aplikuje hydroizolácia, napríklad nanesením celoplošnej hydroizolačnej stierky (tzv.
Na pripravenú únosnú pôdu sa potom pokladá geotextília, na ňu je potom rovnomerne nanesená a zhutnená vrstva štrku alebo kameniva so zrnitosťou 16/32, v závislosti od hrúbky betónovej dosky, a to medzi 15 a 40 centimetrmi. Aby sa zabránilo úrazu elektrickým prúdom, je potrebné betónovú dosku uzemniť. Uzemnenie je vodivé spojenie elektrického rozvodu. Na tento účel sa napr. výstuž pripojí k doske na vyrovnanie potenciálov a bleskozvodu.
Podkladová vrstva, tiež nazývaná podkladový betón, je separačná (tzv. oddeľujúca) vrstva z chudého betónu (C8/10, X0) s hrúbkou 5 cm, ktorá zaisťuje rovný základ budovy. Možno ju použiť na vyrovnanie nerovností v podloží. Zabraňuje vtlačeniu výstuže do mäkkého podložia a tiež prenikaniu vlhkosti do ílovitej pôdy as tým súvisiacim zníženiu stability budovy. Zvyšuje teda únosnosť základovej dosky. Norma EN 13670 už podkladový betón nepožaduje.
Základ rozkladá hmotnosť budovy rovnomerne po zemi. Zaisťuje stabilitu a chráni pred vlhkosťou a zmenami pôdy spôsobenými teplom alebo chladom. Pre väčšinu stavieb sú obvyklé plošné základy. Tie musia mať dostatočné rozmery a byť vyrobené z kvalitného betónu, aby zvládli záťaž budovy, rovnomerne ju rozložili a previedli do zeme.
Na liatie betónu sa používa tzv. Aby sa zabránilo vzniku vzduchových dutín a zaistila pevnosť základu, dochádza počas liatia betónu k hutneniu pomocou ponorného vibrátora. Betón musí správne zatvrdnúť, čo trvá minimálne 28 dní, pokiaľ sú chladné teploty, môže to dobu zatvrdnutia predĺžiť. Po tej dobe je potrebné ho chrániť pred mrazom a silným slnečným žiarením zakrytím.
| Vlastnosť | Základová doska | Základové pásy |
|---|---|---|
| Použitie | Málo únosné zeminy, energeticky efektívne budovy | Murované stavby s menším počtom podlaží |
| Tepelná izolácia | Možnosť inštalácie pod alebo nad doskou | Náročná inštalácia bez prerušenia |
| Realizácia | Zložitejšia | Jednoduchšia |
| Náklady | Vyššie | Nižšie |
| Energetická účinnosť | Vyššia (plávajúca doska) | Nižšia |
Základová doska
Základové Pásy
Základové pásy sú umiestnené pozdĺž stien budovy. Pomocou nich sa hmotnosť prenáša z líniových konštrukčných prvkov, resp. stien, do podložia. Základové pásy sa používajú pri stavbách, kde hlavnými nosnými prvkami sú steny, najčastejšie pri murovaných stavbách s menším počtom podlaží.
Základové pásy - už samotný názov napovedá, že ide o dlhú úzku konštrukciu (t. j. akýsi pás). Je to súvislá konštrukcia, ktorá je umiestnená pod hlavné nosné múry budovy. Táto konštrukcia sa umiestňuje aj pod miesta s väčším zaťažením, napríklad pod širšie priečky, komín alebo schodisko.
Základové pásy predstavujú skutočnú výzvu, pokiaľ ide o tepelnú izoláciu, pretože ju nemožno inštalovať bez prerušenia a prerušenie sa musí vykonať priamo pri základoch. Výsledkom sú tepelné mosty.
Šírka základových pásov závisí od statického výpočtu na základe únosnosti podložia. Zvyčajne však vychádza z hrúbky muriva, ku ktorej sa pripočíta po 100 až 150 mm na obe strany.
Pásy väčšinou tvoria prostý betón, železobetón či ložný kameň. Pásy nebývajú izolované. Vzhľadom na to, že na základové pásy sa betónuje podkladová doska, sú rozdiely pre laika sotva viditeľné.
Pri základových pásoch a pätkách je potrebné, aby ich základová škára (spodná hrana základu) siahala až pod úroveň nezámrznej hĺbky. Je to z dôvodu cyklického zmrazovania a rozmrazovania v mieste základovej škáry. Je to častý problém pri takýchto menších stavbách, kde v dôsledku zmeny objemu zamrznutej a rozmrznutej vody vznikne voľný priestor pod základom a umožní tak sadnutie základovej konštrukcie, ktorá sa prejavuje prasklinami na obvodovom murive. Určenie potrebnej hĺbky založenia závisí od toho, kde sa nachádza konštrukcia.
Základové pásy
Základové Pätky
Základové pätky sú súbor menších samostatných základov vytvorených na určitých miestach. Rovnako ako iné typy základov sú vyrobené prevažne z vystuženého betónu. Na rozdiel od základových pásov a základových dosiek základové pätky idú hlbšie do zeme.
Základové pätky - navrhuje sa na založenie skeletových konštrukcií. Základový rošt - používa sa pri zakladaní na málo alebo nerovnomerne únosných zeminách. Je to sústava navzájom kolmých základových pásov (pásy prebiehajú v dvoch smeroch kolmých na seba a sú tuho spojené), ktorá sa navrhuje pre skeletové konštrukcie.
Základové pätky nenesú zaťaženie žiadneho líniového konštrukčného prvku, t. j. steny. Realizácia základových pätiek je možná len na pevnej zemi, kedy nehrozí sadanie. Vyrábajú sa priamo na stavebnej jame, na vhodne pripravenom podklade, vylievaním do foriem.
Použitie: Najčastejšie sa základové pätky používajú ako základové konštrukcie pod stĺpy. Pokiaľ má objekt nosný skeletový (stĺpový) systém je najvhodnejšie použitie základovej konštrukcie práve základová pätka. Pokiaľ by sme použili základovú konštrukciu ako základové pásy bol by tam pomerne veľký objem nevyužitého betónu ako máme možnosť vidieť na obrázku, kde je červenou farbou vyobrazený málo využitý betón. Sklon roznosu síl je v závislosti od typu materiálu použitého na základovej konštrukcií.
Avšak nájdu sa aj také situácie, keď sa nevyhneme kombinácií stĺpov uložených na základovom páse prípadne základových roštoch. Aj v samotnej základovej pätke je priestor, v ktorom sa nachádza málo využitý objem betónu. Pokiaľ je stĺp namáhaný centrickým tlakom s minimálnou excentricitou pôsobiacej sily na stĺp šírka základovej pätky býva často krát rovnaká ako dĺžka. V zjednodušenom preklade to znamená, pokiaľ nie je v hlave stĺpa zavesený určitý objekt, ktorý by sa snažil prevrhnúť/preklopiť tento stĺp a s ním aj základovú pätku môže byť šírka s dĺžkou totožná. Ako som už vyššie spomínal, pri hrozbe nerovnomerného sadnutia jednotlivých základových pätiek sa zvykne navrhnúť spoločný základ ako je napríklad základový pás. Avšak čo v takom prípade pokiaľ nám hrozí nerovnomerné sadnutie jednotlivých základových pásov?
Základové pätky
Hlbinné Základy
Používajú sa pri málo únosnej základovej pôde alebo ak sa v úrovni základov vyskytuje spodná voda. Zaťaženie z objektu sa v takýchto prípadoch prenesie do väčšej hĺbky, prevláda u nich hĺbkový rozmer (pilóty, mikropilóty, kesóny, studne, šachtové piliere). V bežných prípadoch sa nepoužívajú pri výstavbe rodinného domu, iba keby ste si chceli postaviť dom napr.
Tento typ základovej konštrukcie sa najčastejšie používa pri bytovej výstavbe, administratívnej výstavbe alebo iných výškových budovách, kde prevládajúcim rozmerom je práve samotná výška budovy. Nosný systém týchto budov je zväčša skeletový(stĺpový) z dôvodu vyľahčenia celej budovy a voľného dispozičného riešenia. Pri menších budovách môže byť výnimočne aj stenový. Nakoľko pri týchto stavbách nastáva veľké vertikálne zaťaženie od jednotlivých podlaží, nedokázali by sme bežnou základovou konštrukciou ako sú napríklad základové pásy prípadne pätky vytvoriť dostatočnú plochu základovej škáry. Minimálne by to bol neekonomický návrh. Z tohto hľadiska potrebujeme čo...
Pilóty
Pilóty - sú najbežnejším typom základovej konštrukcie, pokiaľ ide o hlbinné zakladanie. Delia sa na opreté a plávajúce. Dá sa povedať, že základová pätka patrí medzi plošné základy. Navrhuje sa na založenie skeletových konštrukcií objektu, kde nie je súvislá nosná konštrukcia, ale stĺpy.
Pilóty tvoria hlbinný základ, ktorý sa používa, keď je pôda nestabilná alebo málo únosná. Pilóty, resp. stĺpy môžu byť drevené, oceľové, betónové a železobetónové. Aký typ pilót sa použije, závisí od veľkosti objektu, požadovanej hĺbky, v ktorej sa nachádza nosná zemina, a mechanizácie, ktorá je k dispozícii.
Hlbinné základy sa používajú pre hlinistú pôdu. Totiž hlinistá pôda zadržiava vodu, preto podlieha expanzii v dôsledku veľkého množstva zrážok a zmršťovaniu v dôsledku sucha. Aj stromy môžu absorbovať vodu z hlinistej pôdy a spôsobiť jej zmršťovanie. Základy sa môžu zdvihnúť v dôsledku napučiavania hlinistej pôdy. Používajú sa aj v bahnistej pôde, ktorá zadržiava vlhkosť a je ťažké ju uvoľniť.
Typ základov navrhne architekt, nosnosť musí skontrolovať statik. Len on môže určiť, ktorý z uvedených typov základov je najvhodnejší.
Vysvetlenie typov pätiek a základov - Postrehy statikov
Pilóty
Fázy Stavby
Priebeh stavby rozdeľujeme do rôznych fáz projektu. V prvej fáze, teda v rámci hrubej stavby sú dokončené základy domu, obvodové steny a strešné konštrukcie. Základová jama je miesto, kde sa zhotovujú základy a suterénne časti stavebných objektov.
Kvalita pôdy a miestne stavebné predpisy určujú typ a druh základu. To všetko plánujú s predstihom statici v súčinnosti s projektantmi. Základ budovy totiž vytvára pevný základ pre ďalšie stavebné prvky a zaisťuje jej celkovú stabilitu.
Zemina, ktorá je zo základovej jamy vykopaná, sa vyrovnáva a prípadne zhutňuje. Hĺbka základov závisí od lokálnych klimatických podmienok. V závislosti od regiónu sa hĺbka môže pohybovať medzi 0,80 a 1,20 m tak, aby bola zachovaná nezámrzná hĺbka. Zvlášť sa posudzujú veľmi piesočnaté, mäkké alebo vlhké pôdy.
Pre zvýšenie únosnosti podložia sa v mnohých prípadoch využíva drenážny systém. Ten odvedie prebytočnú vodu preč a zníži tým hladinu spodnej vody. Zlepšenie základovej pôdy predstavuje predovšetkým zvýšenie jej únosnosti, tzn. zväčšenie šmykovej pevnosti, zníženie priepustnosti, stabilizácia či zmenšenie stlačiteľnosti.
Murivo, Stropy a Strecha
Múry sa skladajú z vrstiev tehál, teda z tehál spojených maltou. V bytovej výstavbe môžu byť múry jednoplášťové alebo viacplášťové. Okrem toho existuje aj murivo s lícovou prímurovkou. Hrúbku stien určujú požiadavky na statiku muriva či zvukovú a tepelnú izoláciu.
Stropy alebo stropné konštrukcie rozdeľujú rodinný dom horizontálne, jedná sa teda o konštrukcie nosné vodorovné. Existujú prefabrikované montované stropy, ktoré sa dodávajú až na stavbu. Schodisko je stavebný prvok, ktorý slúži na prepojenie jednotlivých podlaží. Ide o šikmú nosnú konštrukciu. Pre schodisko musia byť v plášti budovy zriadené príslušné výklenky. Konštrukcia schodiska môže byť vyrobená z betónu, ale z tohto materiálu je potrebné schody stavať hneď od začiatku. Pri výpočtoch schodiska je dôležitá šírka stupnice, výška schodiskového stupňa, výška priestoru a tzv. Neskôr môžu byť inštalované schodištia v iných prevedeniach ako betón, napríklad drevené, kamenné alebo kovové.
Stavba strešnej konštrukcie patrí ešte do fázy hrubej stavby, kým pokládka strešnej krytiny nie. Valbová strecha - je tvorená štyrmi strešnými rovinami. Pultová strecha - konštrukcia pultovej strechy patrí medzi najjednoduchšie strešné tvary. Plochá strecha - je taká konštrukcia, ktorá nemá sklon strešnej roviny väčší ako 5 °. Dôležité pri každej stavbe strechy je, aké predpisy ustanovujú miestny územný plán.
Komín je neoddeliteľnou súčasťou každej stavby, preto býva dobrý výber komína veľmi dôležitým rozhodnutím. Správna výška a prierez komína zaistí bezchybnú funkciu odvodu spalín a ohrevného zariadenia.