Spišská Nová Ves, jedno z najvýznamnejších miest Spiša, sa pýši bohatou históriou a množstvom pamiatok. Medzi ne patrí aj Kostol Povýšenia Svätého Kríža, ktorý si vďaka svojej architektúre a histórii zaslúži pozornosť.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi.
História a Súčasnosť Kostola Povýšenia Svätého Kríža
V centre obce Smižany, okres Spišská Nová Ves, sa nachádza gotický rímsko-katolícky kostol Povýšenia Svätého Kríža. Jeho dominantné a najstaršie časti pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Napriek viacerým neskorším prestavbám si zachoval prevažne gotický ráz aj do súčasnosti.
Keď kostol postavili v druhej polovici 13. storočia, bol podstatne menší ako dnes. Mal iba jednu loď, avšak vzhľadom na význam obce došlo už v roku 1436 na jeho zväčšenie. Druhá loď nebola pristavaná, ale vznikla tak, že prvú loď preklenuli štyrmi poľami krížovej rebrovej klenby na súčasný stredný pilier. Potom druhú loď vytvorili rozšírením priestoru zboku, čím vznikla stavba na sakrálnu architektúru atypická, t.j. má dve lode, ktoré sa seba nesmerujú kolmo, ale ležia vedľa seba paralelne.
Zmenil sa aj vchod. Pôvodný sa nachádzal v južnej stene. Tu aj dnes môžeme pozorovať ranogotický portál zdobený bohato profilovaným ostením. V baroku pred tento portál pristavali priestor, ktorý dnes tvorí tzv. malú kaplnku. V roku 1928 k lodi ešte pribudla bočná kaplnka.
Zariadenie interiéru je novšieho dáta ako najstaršie časti stavby, avšak vďaka tomu, že ho vytvorili v čase neskorého baroka vytvorili v neo-gotickom slohu, architektonicky harmonizuje s prostredím. Z obrazov sa tu nachádzajú Povýšenie sv. Kríža od Jozefa Czauczika z roku 1853, ktorý bol pôvodne súčasťou hlavného oltára. Ďalej je tu podobizeň sv. Kataríny Alexandrijskej, čo je olejomaľba z polovice 19. storočia, tiež obraz Ukrižovaný z 1. polovice 19. storočia. Interiér zdobia aj neskorobarokové sochy svätých z 18. storočia.
Kostol Povýšenia Svätého Kríža je farský, čiže fara sa nachádza priamo v obci. Najmä mimo letnej sezóny býva otvorený len počas bohoslužieb.
História Spišskej Novej Vsi
Ďalšie Kostoly Povýšenia Svätého Kríža na Slovensku
Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených Povýšeniu Svätého Kríža. Medzi ne patrí aj Farský Kostol Povýšenia svätého Kríža, ktorý sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Bol postavený v rokoch 1931 - 32 podľa návrhu zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru.

Kostol Povýšenia Svätého Kríža v Petržalke.
Kostol vznikol na základe žiadosti obyvateľov Petržalky na spoločnosť Baťa o finančný príspevok na výstavbu nového kostola. Spoločnosť Baťa ponúkla vlastný projekt podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Bol to projekt, ktorý Karfík pôvodne v roku 1930 vypracoval pre mesto Otrokovice, avšak tam sa nikdy neuskutočnil.
Objekt kostola sa tak dostal do novej urbanistickej štruktúry. V súčasnosti sa kostol nachádza v bezprostrednej blízkosti významného pešieho ťahu vedúceho z petržalskej stanice na nábrežie Dunaja. Architektúra dáva výrazne najavo svoj funkcionalistický pôvod. Hlavnými znakmi tohto architektonického smeru, ktoré sú na stavbe jasne čitateľné, sú jednoduchosť a účelnosť. Aj hmotová kompozícia objektu výrazne podlieha tomuto smeru a je jasne definovaná vnútornou funkciou.
Základom kompozície je hlavná loď kostola. Po stranách sú nižšie bočné lode. Do kostola sa vstupuje zo severovýchodnej strany. Úroveň podlahy v interiéri je zvýšená, vystupuje sa po širokých schodoch, prekryté sú krátkou strieškou. Nad vstupnou bránou je raster malých štvorcových okien, ktoré osvetľujú priestor chóru. Nad rovinu strechy hlavnej lode len málo prevyšuje zvonica. Je vyjadrená vo veľmi symbolickej forme.
V interiéri starej lode pôvodne barokového kostola z roku 1751 sa nachádzajú vzácne maľby a fresky maliara Ignáca Roškovicsa, opravovaných v roku 1950 akad. maliarom Mikulášom Jordanom, ďalej 3 zvony z roku 1835 a 1925, vitrážové okná z roku 1949 a pôvodné lavice. V modernej prístavbe kostola dobudovanej v roku 1992 sa okrem obrazu I. Roškovicsa - súčasti pôvodného barokového oltára, nachádzajú ďalšie umelecké diela, predovšetkým socha sv. Jána Nepomuckého od neznámeho autora z roku 1838, premiestnená do kostola zo zaniknutej kaplnky sv. Jána Nepomuckého a plastika kríža s umučením Ježiša Krista od sochára Svetozára Ilavského.
Aj v Žiari nad Hronom stál do roku 1806 stredoveký Kostol sv. Kríža. Obec dostala názov Svätý Kríž od patrocínia kostola. Nie je ale vylúčené, že existovala pod iným názvom už pred postavením chrámu. Prvá priama písomná zmienka o chráme je až z roku 1527, kde sa spomína ako starý kostol. V priebehu 17. storočia bola stavba viacnásobne poškodená, vrátane vyhorenia pri požiari mesta v lete 1661, kedy padla ohňu za obeť aj zvonica. Oheň poškodil kostol taktiež v roku 1740.
Stredoveký kostol zbúrali na základe rozhodnutia banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho v roku 1806, pričom rozobraná bola aj krypta nachádzajúca sa pod svätyňou. Ten postavili v klasicistickom štýle ako jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím v rokoch 1806 - 1813.
V Krížovej Vsi sa nachádza klasicistický kostol upravený v roku 1819 s čiastočným použitím obvodového muriva z predošlého gotického kostola, ktorý bol začiatkom 18. storočia zničený. Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Interiér je krytý pruskými klenbami, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere. Na západnom vstupnom priečelí je barokovo-klasicistická úprava s odseknutým tympanónom a vežou, členenou lizénami a čabrakmi, zastrešenou ihlanom, ktorý dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Hlavný oltár je neogotická kópia kežmarského oltára.
V 13. storočí už bol na území Krížovej Vsi kostol zasvätený Svätému Krížu aj fara. Kamenná neomietnutá jednoloďová stavba má pôsobivú neorománsku formu. Kostol nie je veľký, ale jeho symetrická kompozícia s masívnou, pomerne nízkou stupňovitou vežou mu dáva mystický monumentálny výraz. Trojica širokých oblúkov vytvára nízke vstupné podlubie. Jednoduchému interiéru ohraničenému omietnutými stenami dominuje moderný oltár.