História farnosti Lieskovec v rokoch 1934 - 1937

História farnosti Lieskovec je bohatá a zaujímavá. V nasledujúcom texte sa pozrieme na roky 1934 až 1937, ktoré boli pre túto obec mimoriadne dôležité.

Rok 1934

Rok 1934 bol mimoriadny. Počasie v apríli a máji bolo horúce, leto mierne a jeseň dlhá a tak teplá, že v októbri a novembri dozrievali jahody a maliny v lesoch, v záhradách rozličné ovocie. Májové mrazy zapríčinili miestami škodu, úroda však bola dobrá, asi taká, ako v predošlom roku. Práce pre nezamestnaných bolo dosť, a to na troch miestach: pri Skačkove, pri kopaní "Štefkovho vŕšku" a pri oprave cesty do Lodného.

12. mája vypukol oheň u gazdu Kolibača, ktorý za okamihom zničil osem gazdovských domov. Začiatkom júla sa utopila Hermína Šutá, 32-ročná, v Kysuci, keď prechádzala cez lávku na cestu vedúcu ku železničnej stanici. 15. júla zahynul v Budatíne Eduard Lehocký, tunajší mládenec, keď prechádzal s vozom cez železničnú koľaj. Práve dochádzajúci osobný vlak ho zachytil a usmrtil.

V tomto roku sa konal popis ovocných stromov, ktorých počet je z roka na rok väčší. Gazdovia uznávajú, že ich pestovanie im pekný osoh donáša. Začínajú príklad brať od susedných Lodňanov, ktorí sa živia odpredávaním ovocia. Starší obchodujú ovocím, mládež však už od 15. roku počínajúc, a to najviac pred Vianocami 2 - 3 týždne odchádza na Moravu, do Sliezska, väčšia čiastka však do Čiech, kde vedie podomový obchod núkajúc pasce a vešáky tamojšiemu ľudu na predaj.

V roku 1934 sa narodilo v obci 27 chlapcov a 20 dievčat, spolu 47 detí. Čo sa školstva týka, poneváč počet školopovinných sa v tomto roku zväčšil, bolo zapotrebné postarať sa o novú učebnú silu. Včuľ má obec päť učebných síl a to troch učiteľov a dve učiteľky. Vyučovanie sa deje v troch triedach: v štátnej, v novozavedenej štátnej a cirkevnej. V prvých dvoch sa vyučuje 1. - 5. ročník, v tretej však 6. - 8. r. Vyučovanie v štátnych školách je polodenné, kdežto v cirkevnej celodenné. Školský lekár v tomto roku tri razy navštívil tunajšie školy. Chytľavá choroba medzi školskou mládežou zistená nebola.

Rok 1935

Tento rok sa podobal lonskému. Jaro bolo začiatkom teplé, 1. mája sa však premenilo na zimu, nastali snehové fujavice, ktoré trvali tri dni. Leto bolo horúce, suché takmer bez dažďa. Jeseň príjemná. Trvala skoro do Vianoc, kedy sa ukázalo trochu snehu, stálosti však nemal. Gazdovia sa obávali, že pre veľké a trvalé suchá budú mať slabú úrodu. Veľmi sa však mýlili. Jako obilia, tak aj zemiaky a kapusta boli vo veľkom množstve dovážané, nadovšetko zemiakov vykopali 2 - 3 rázy viac, jako v iných rokoch. Mnohým však ani toto hojné požehnanie úrody nestačilo a preto asi 10.

V tomto roku povstal požiar u troch gazdov. 27. apríla zhorel dom Paulusa a dve humná. 20. júna domy Kondoka a vdovy Školníkovej. V máji začala horieť stavba Štefana Ondreáša st. Oheň bol zavčasu pozorovaný a uhasený. Pri vyšetrovaní pre nerozvážnu vec tamojšej susedy bol gazda Ondreáš četníkmi zatknutý a uväznený. Jeho nevinnosť sa však dokázala a tak menovaný, ktorý je medzi tunajším ľuďom veľmi obľúbený, bol z trenčianskeho žalára vypustený.

V roku 1935 sa narodilo v Lieskovci 14 chlapcov a 23 dievčat, spolu 37 detí, zomrelo 11 chl. a 24 diev., spolu 35 osôb. Počet narodených je tedy väčší. V tomto roku dostala naša obec nových obyvateľov z Holandska, ktorí rozličnými rečami vyprávajú a to maďarskou, nemeckou, italskou a len dvaja slovenskou rečou. Sú to usilovni ľudia rozumejúc sa rozličným remeslám. Od týchto by si mali príklad brať mnohí. Máme však v obci aj takzvaných pašerákov, ktorí kupectvo prevádzajú z Poľska dovedenými koňmi. Tiež iným spôsobom by radi niektorí zbohatnúť.

Jako nám je známo, v obci sú dve krčmy. Jedna z nich a to v prostred obci sa nachádzajúca je Štefana Friša. Poneváč dom tohoto pre dlžobu bol odpredaný, dal si postaviť jeho syn menovaný dom pri hradskej. Regulácia ciest toho roku sa neprevádzala. Krajinská cesta je už v poriadku, nie však obecná, ktorá väčšiu opravu požaduje. Priechod na Kysuci je už lepší, jako v predošlých rokoch.

Čo sa školstva týka, v učebných silách nastala zmena. Pavel Galvánek, učiteľ ľudovej školy po 32 ročnom účinkovaní v tunajšej obci, 1. júla odišiel do penzie. Jeho miesto zaujal jeho syn Zoltán Galvánek, ktorý všetkými členmi školskej stolice, tedy jednohlasne, za učiteľa tunajšej ľudovej školy vyvolený bol. Predseda školskej stolice, František Miklošovič, kysucko-novomestský kaplán s voľbou nebol spokojný pre tú príčinu, poneváč ním navrhnutý Milan Matísek, v tomto roku vychodivši učiteľský ústav, pri voľbe ani len povšimnutý nebol. To menovaného predsedu tak nahnevalo, že voľbu bez príčiny zrušil a o vyvolenom učiteľovi ani počuť nechcel. Po tomto čine sa zišli členovia školskej stolice a zaslali prosbu, ktorá bola všetkými členmi školskej stolice podpísaná, na biskupský úrad, by vyvoleného za učiteľa tunajšej školy potvrdil. Medzi tým však predseda, ktorý ustavične urážal vyvoleného, jako jedného člena školskej stolice, Zoltána Galvánka pred biskupským úradom rozličnou nepravdou tak očernil, že ho za učiteľa tunajšej školy potvrdiť nechcel. Poneváč čas vyučovania sa blížil, prinútený bol otec vyvoleného učiteľa odcestovať do Nitry a vec predostreť biskupskému úradu. Po tomto biskup, ktorý, jako sa vyslovil, v tejto veci nič nevedel, poneváč hlavný cirkevný školdozorca ho v tom neupovedomil, vyvoleného za učiteľa tunajšej školy uznal. Biskupský úrad to hneď dal aj na písme, ktoré predsedovi ešte v ten deň doručené bolo.

Jako v cirkevnej, tak aj v štátnej ľudovej škole nastala zmena. Miesto Oldricha Velíska štátneho učiteľa, ktorý 1. Naposledy sa musím zmieniť o voľbách, ktoré boli 19. a 26. mája prevedené. 19. mája sa volili členovia do poslaneckej snemovne a senátu, 26. mája členovia do okresného a krajinského zastupiteľstva.

Výsledky volieb

Prehľad výsledkov volieb v obci Lieskovec v roku 1935:

Poznámka: Hviezdička (*) označuje chýbajúce údaje v pôvodnom dokumente.

Jako vidíme, pri týchto voľbách viedli v našej obci dve strany: Hlinková ľudová a fašistická.

Rok 1936

Rok 1936 začal sa krásnym počasím, takým krásnym, že ľudia už aj v januári orali svoje polia. Sľubne začatý rok aj tak pokračoval, takže jar bola veľmi pekná celá. Leto bolo horúce a, hoci krátke, prinieslo dostatočnú a včasnú úrodu obilia, ktoré bolo z poľa zobraté tohto roku skôr, ako v iných rokoch, čo si ľudia samozrejme pochvaľovali, keďže im na úrode, ako roľníkom, veľa záleží. Okrem toho ešte aj jeseň bola spočiatku dosť dobrá počasím aj úrodou, avšak potom sa počasie hnusne zhoršilo. Pršalo, sneh padal, mrzlo, takže veľa ľudí malo kapustu a zemiaky pokryté snehom. Ťažká to bola práca v týchto časoch na poli, keď ľudia kopali zemiaky, alebo vytínali kapustu v zimných odevoch. Vyzeralo to, ako keby eskimáci prevádzali poľné hospodárstvo. V takýchto časoch chudákom roľníkom nik nezávidel tú božiu úrodu, pri braní ktorej si museli klásť oheň, aby sa občas mohli ísť obhriať. K Vianociam sa počasie trochu oteplilo, takže chôdza po vodnatom snehu nebola nikomu milá, zvlášť však tiež preto, lebo tým trpí veľmi záobuv, ktorú náš ľud, veľmi šetrný, nechce vydávať v šanc zlému počasiu a preto radšej ani mnoho po vonku nechodí, iba do krčmy v karty zahrať, zrejmá vec, že bez peňazí, iba tak, "o darmo", pretože už aj náš ľud tak nemilobohu peniaze nevyhadzuje, ako kedysi, kým bolo viac tých groší, babky si zasa zájdu obyčajne do susedov na kus reči.

Ako to už na našich dedinách býva, o populáciu je dostatočne postarané, takže nemusíme mať strachu, že národ vyhynie. V Lieskovci tiež sa ročne viac ľudí rodí, ako pomre. Tohto roku sa narodilo 21 chlapcov a 26 dievčat, okrem toho 3 nemanželské deti, teda celkom o 13 detí viac, ako vlani, naproti čomu pomrelo 8 osôb mužského a 4 ženského pohlavia, to je o 23 osoby menej, ako vlani. Celkový prírastok obyvateľstva proti minulému roku je teda 36 osôb, z čoho ženský svet má väčší podiel, avšak o tie je tiež postarané, keďže sa oženilo iba 6 mužských a vydalo 12 ženských z Lieskovca, teda dvojnásobok.

Kultúrne miestny MOK (miestna osvetová komisia) pracoval pomerne dobre, o čom svedčí to, že 16. februára zahraté dielo Františka Urbánka "Strašidlo" dostalo na okresných divadelných závodoch, poriadaných v Kysuckom Novom Meste v dňoch 14. a 15. marca, druhú cenu. Koncom marca odsťahoval sa do Lieskovca nový obchodník Anton Obrtlík, ktorý prenajal dom od Tomáša Švaňu, takže v Lieskovci sú nateraz 3 obchody.

Dňa 14. apríla v noci vypukol požiar u obyvateľa Mateja Hmiru, pričom drevené stavanie zhorelo celé aj s humnom. Škoda bola krytá poistením. Po prvý raz vôbec konala sa v našej obci 19. apríla stromková slávnosť, ktorej sa zúčastnilo obyvateľstvo obce vo veľkej miere, nakoľko počasie bolo krásne, ako k tomu účelu zvlášť u Prozreteľnosť objednané. Slávnosť usporiadal miestny učiteľský zbor za súčinnosti hasičstva a školských dietok. Za DHZ prednášal o význame slávnosti veliteľ miestneho DHZ starosta Štefan Šutý, o kultúrnom význame stromkov prehovoril miestostarosta obce a podveliteľ DHZ Jozef Mičjan a o hospodárskom osobu stromov vôbec a ovocných zvlášť predniesol reč učiteľ Jaroslav Kuranda. Slávnosť bola spestrená recitáciami žiactva, ako aj spevnými číslami žiakov, ktoré nacvičili učitelia Jaroslav Kuranda a Zoltán Galvánek. Po slávnosti, ktorá sa konala na obecnom pozemku kúpenom od Friša pre školu, kde bolo aj zasadených 7 stromkov, odišlo obecenstvo v sprievode do dediny, kde sa rozišlo. Potom bola tanečná zábava, ako to pri takých príležitostiach obyčajne býva.

V najlepšom prúde zábavy bolo odrazu počuť signál hasičskej trúbky: "Horí!", čo spôsobilo medzi veseliacim sa občianstvom úžas, takže zábava prestala a každý bežal von, či to nehorí jeho chalupa. Zistilo sa, že veľká žiara, ktorá sa rozprestierala nad obcou, ide z horného konca obce, bútorského, ktorý je na vyvýšenom mieste nad obcou. Horeli stavania vdovy Anny Králikovej a jej detí. Škoda bola krytá poistením, až na 1/7 celku, ktorá patrila Vincentovi Králikovi. O mesiac neskôr, v noci o 12. hodine zo dňa 27. na 28. mája, vypukol požiar u vdovy Zelinovej. Požiar spozoroval nočný strážnik Mitka, takže sa ho podarilo včas zneškodniť. Avšak podpaľač bol veľmi húževnatý tvor. Keďže sa mu nepodarilo dielo prv, chcel ho previesť neskôr. O 3. hodine ráno vypukol požiar znova. Tento raz sa ho už nepodarilo lokalizovať a preto mu padlo stavanie za obeť. Zhorelo humno a všetko ostatné na dome okrem múrov, takže Zelinovci si na mieste, kde prv humno stálo, postavili takú provizórnu búdu z dosák a v tej bývali až do neskorej jesene.

Koncom školského roku 21. júna bolo miesto učiteľské na tunajšej rímskokatolíckej ľudovej škole zaplnené pozvaním doterajšieho učiteľa Zoltána Galvánka, za ktorého tentoraz veľmi stál aj sám predseda školskej stolice kaplán Miklošovič, ktorý v minulom roku nechcel o voľbe menovaného ani počuť. Avšak po voľbe vyskytli sa zasa ťažkosti. Biskupský úrad dľa nového nariadenia referátu ministerstvo školstva a národnej osvety voľbu neschválil a musel byť vypísaný súbeh, nakoľko nemal pozvaný učiteľ ešte skúšku spôsobilosti, ktorá je potrebná pri zaplnení definitívneho miesta. Nová voľba sa konala dňa 28. augusta a nakoľko sa žiaden učiteľ nehlásil so skúškou spôsobilosti, bol dočasne zvolený zase len Zoltán Galvánek na dobu jedného roku. Počiatkom septembra nastúpil výpomocne na miesto učiteľa Oldřicha Velíska, učiteľa štátnej ľudovej školy, učiteľ Bohumír Fučík, ktorý prišiel z Makova.

Ako do tretice patrí prípadného nového požiaru zo dňa 5. na 6. septembra, kedy zhorelo Bendovi humno. Naproti týmto zničeným stavbám postavilo sa v Lieskovci v roku 1936 5 domov murovaných a 1 drevený. Do spolku vstúpili aj štyria Tešínčani a traja učitelia z Lodna, ktorí sa však s Kurandom pre nejaké nezrovnalosti medzi sebou poškriepili a zo spolku vystúpili. V októbri bola vymeriavaná trasa novej vicinálnej cesty do Lodna, avšak, kedy sa k stavbe pristúpi, ako aj k regulácii miestneho potoka Lodňanky, sa nevie.

Tohto roku tiež prvý raz tu bola zorganizovaná služba CPO a prevedené zatemňovacie cvičenie. Obyvateľstvo je dosť chápavé pre tieto veci a s porozumením pomáhalo pri tomto cvičení udržovať poriadok. V noci dňa 8. novembra zhorel v Rovniach letný chliev krčmára Frišu a v noci dňa 13. novembra neznámi páchatelia sa vlúpali do miestnej predajne družstva "Budúcnosť", kde pokradli rozličný tovar, zvlášť však slaninu a liehoviny. Páchateľov sa nepodarilo dosiaľ dopadnúť. Pred koncom kalendárneho roku 20. decembra bol obecný starosta u miestneho obyvateľa Vincenta Sopka, o ktorom sa vyprávalo, že sa zbláznil, pretože susedovi aj sebe vytrepal obloky, 4 dni nejedol a mater zbil poriskom zo sekery. Starosta obce však tvrdil, že Sopek nerobí dojem blázna.

Rok 1937

Rok 1937 sa začal teplými dňami takže ľady na potokoch a Kysuci sa roztopili, rozlámali a odplávali. Koncom januára však bola zasa tuhá zima, načo pripadol snehový poprašok, takže ľudia vyvozili hnoj na polia, na ktoré by sa s vozmi nedostali, to je do kopcov. Avšak počiatkom februára bolo počasie zasa mierne a také bolo aj v marci a apríli, kedy najviac len pršalo. Zato máj bol pekný, teplý. Jarné počasie teda bolo uspokojujúce, zato však koncom leta sa nečas vyvŕšil na ľuďoch. Celý august pršalo, čo sťažovalo poľné práce, nakoľko vtedy je u nás žatva v plnom prúde. Ľudia sa na poli močili. Zaslúžili si tú úrodu, ktorá tak náramne skvelá nebola, čo naznačuje úkaz, že niektoré poľné produkty proti roku minulému boli drahšie. Platí to najmä o kapuste, ktorej cena bola 40 Kčs za 1 q. Cena zemiakov sa pohybovala okolo 30 Kčs za 1 q. Na obec z podpornej akcie došlo obilie, ktoré lacnejšie dostali tí gazdovia, ktorí si dali upísať škodu utrpenú na obilí vymrznutím oziminy. Pozoruhodný úkaz v hospodárstve nastal zvýšením ceny dreva. Na drevo bola tohoto roku dobrá konjunktúra až do konca roku. Cena dreva sa pohybovala okolo 100 Kčs za 1 m3 na mieste, okolo 145 Kčs na píle v Krásne nad Kysucou. Mnohí ľudia popredali takmer všetko svoje drevo z hôr, čím si mnohí pomohli od dlhov, lebo lieskovskí občania sú veľa zadĺžení. Ináč však živ...

tags: #farnost #lieskovec #lavna