Farnosť Lysá pod Makytou má bohatú históriu, ktorá sa začala písať v roku 1787. Dovtedy bola obec filiálkou Lúk, čo znamenalo, že veriaci museli dochádzať do kostola, čo im zaberalo dve a pol hodiny cesty. Táto skutočnosť podnietila vznik samostatnej farnosti, ktorá priniesla nový cirkevný život do obce.
Vznik a Vývoj Farnosti
V roku 1766 bolo v Lysej 9 sedliackych usadlostí, ktoré prispievali na faru v Lúkach. Keď v roku 1787 bola Lysá povýšená nitrianskym biskupom Františkom Xavierom Fuschom na samostatnú farnosť, začala sa písať nová kapitola v cirkevnom živote obce. Od tohto roku sa v Lysej začala viesť samostatná matrika pre pokrstených, sobášených i zomrelých.
Prví Kňazi a Významné Osobnosti
Prvým kňazom farnosti sa stal 1. januára 1788 Štefan Hesterény. Po ňom nasledovali ďalší kňazi, ktorí zanechali svoju stopu v živote farnosti:
- Juraj Jakuš (od roku 1796)
- Tomáš Počarovský (1 mesiac)
- Juraj Bortsányi (1798)
- Ján Hidvéghy (1818)
- Michal Cingel (1832)
- Ján Anton Pirner (1832)
- Jozef Zaymus (1846)
- František Strakovič (1848)
- Anton Balogh (1850)
- Ján Peťovský (1851)
- Ján Černyei (1858)
- Štefan Ručka (1858)
- Andrej Hrabovec (1872)
- Ján Peťovský (1874)
- Jozef Metzetis (1879)
- Karol Zlathazy (1879 - 1899)
- Štefan Stolárik (1913)
- Štefan Spusta (1918 - 1934)
- Juraj Jakuš (1934 -1938)
- Tomáš Komár(1938-1942)
- Ján Kutiš (r.1942 - pôsobil 4 mesiace)
- Filip Beňačka (od 1. júla 1944-1948)
- PhDr. Albert Masár(1948-1986)
- p. farár Oliš (1986 -1990)
- Milan Jedinák (1990 - 2001)
- Mgr. Pavol Mičúch (od r. 2001 - 2012)
- Mgr. Jozef Hlaváč (2012)
Náboženské Zloženie Obyvateľstva
Obyvateľstvo obce bolo vždy prevažne katolícke. Podľa stoličného súpisu z roku 1789 bolo v Lysej 314 katolíckych a 12 nekatolíckych rodín. Židia v tom období v obci ešte neboli. Až v roku 1851 sa 2121 obyvateľov Lysej hlásilo ku katolíkom, 3 k evanjelikom a 6 boli židia. O tri roky neskôr sa pomer zmenil: 2100 katolíkov a 6 židov. V roku 1913 žilo v Lysej 2330 katolíkov, 34 evanjelikov a 28 židov.
Kostol svätého Štefana
Obec sa rozhodla vybudovať vlastný kostol podľa projektov z roku 1800. Bol postavený v roku 1824. Celkové náklady tejto stavby činili 5 195 zlatých a 3 grajciare. Realizácia prevýšila pôvodne plánovaný rozpočet o 929 zlatých a 24 grajciarov.
Pri stavbe sa spotrebovalo 138 700 tehál, 2465 meríc vápna, 3286 fúr piesku, 18 centov železa na zvieranie. Na stavbu a lešenie sa minulo 8 kubických siah trámov, 7 kubických siah žrdí, 36 kusov dreva na vypchávky a poťahy, 5 siah dlhého dubového dreva, 270 kusov dosiek, 63 300 kusov šindlov, 9200 kusov laťových klincov, 95 000 šindľových klincov a 200 kusov nárožníkových klincov.
Klasicistický kostol svätého Štefana v Lysej bol opravovaný v roku 1959. V súčasnosti je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou, zaklenutá troma poľami českej klenby, zbiehajúcej medziklenbovými pásmi do profilovaných nástenných pilierov. Objekt má hladkú fasádu, nad vchodom je datovanie. Hlavný oltár je z roku 1824 s novou ústrednou plastikou sv. Štefana kráľa. Bočné oltáre sú zasvätené Blahoslavenej Panne Márii a zmŕtvystaniu Krista. Zvon vo veži je od zvonolejára P. Bohuša z Banskej Štiavnice.
Kostol sv. Štefana v Lysej pod Makytou
Súčasne so stavbou kostola bola vybudovaná aj fara za 1796 zlatých a 52 grajciarov. Maštale a šopa, ako príslušenstvo fary, postavili za 618 zlatých a 15 grajciarov. Pri znovuvýstavbe klenby kostola v roku 1819 došlo k nešťastiu, pri ktorom sa vážne zranili Ján Fajkráb z Broumova ,Jozef Fojt z Vlachovic na Morave, Ján Matocha, nádenník z Lysej a 7. mája 1819 pochovali Juraja Planku, výslužilca z Lysej.