Farnosť Zákamenné: História, sväté omše a rozpis

Zákamenné, najväčšia obec na Orave, leží v Slovenských Beskydoch pri Slovensko-poľských hraniciach, 18 km od Oravskej priehrady. Priemerná nadmorská výška obce je 700 metrov.

Obec bola založená 25. júla 1615 na sviatok Sv. Jakuba a dostala názov Kamenské, podľa vrchu Kamenné. Tento názov sa spomína už v r. 1615. Prví osadníci a zakladatelia boli Pavol Breznický z Brezy a Juraj Reguly. Palatín Juraj Thurzo, im dal šoltýské práva, aby spolu so 6 valachmi založili obec Kamenské. V roku 1619 sa táto obec uvádza pod názvom Kamenské. Spravovali ju Breznický a Reguly.

Od roku 1631 obec Zákamenné začala platiť riadnu daň, napr. 24 baranov, každú 10. Roku 1640, za Gašpara Illeszházyho sa zistilo, že obec nemôže obrobiť 6 gazdovstiev. Obrábali len 3 a pol gazdovstva. Breznický a Reguly už neboli šoltýsi, pretože prišli Ján Krč a Jakub Targoš. Ponosovali sa, že za 16 rokov nemohli usporiadať celý chotár. Prosili, že sa rozložia na poľský spôsob a že budú platiť daň len z piatich gazdovstiev a šieste bude pridané šoltýsom, aby postavili mlyn.

Dedinka Zákamenné bola od samého vzniku, čiže od roku 1615 až do roku 1748, filiálkou najstaršej hornooravskej farnosti Lokca. Farnosť Lokca bola založená v roku 1565. Od roku 1612 sa Námestovo stáva samostatnou farnosťou. Vtedy bol v Lokci farárom evanjelický kňaz Ladislav Lukáš. Po osamostatnení Námestova vo farnosti Lokca ostávajú tieto filiálky: Ťapešovo, Babín, Hruštín, Vaňovka, Breza, Vasiľovo, Krušetnica, Lomná a od roku 1615 aj Zákamenné. Aj v rokoch 1653 až 1672 spravuje farnosť evanjelický farár Mikuláš Clementis. V roku 1665 je postavený v Lokci nový kostol zásluhou rodiny Lokčianskych, ktorí horlili za katolícku vieru. V roku 1672 sa farárom stáva evanjelický kňaz Ján Fröhlich.

Za pôsobenia farára Jána Jurčáka sa v roku 1748 osamostatňuje filiálka Zákamenné a stáva sa samostatnou farnosťou. V rokoch 1658 - 1748 nebol na Orave žiaden katolícky kňaz, pretože Thurzo obsadil všetky fary protestantskými duchovnými, ale obyvateľstvo bolo väčšinou katolícke. Obec Zákamenné patrila do farnosti Lokca, ktorá bola najstaršou farnosťou na Hornej Orave. Roku 1659 je v Zákamennom postavený prvý malý drevený kostolík. Stál na hore Kalvária. V tom čase žilo v Zákamennom 361 katolíkov a 52 evanjelikov.

V roku 1677 sa stal šoltýsom Juraj Kamenský. Rok 1674 je rokom rekatolizácie Oravy. Kostoly sa vrátili katolíkom, ale za Tökelyiho povstania v roku 1680 boli kostoly znova odobraté a definitívne boli katolíkom vrátene až v roku 1710, a tým bola umožnená rekatolizácia Oravy. Rok 1708 je významný tým, že Zakamenčania si postavili nový drevený kostol. Tento kostol zhorel v lete r. V roku 1712 sú v Zákamennom obrábané iba 4 role - gazdovstva. Na týchto roliach sa dorobí iba 70 meríc zrná a 8 vozov sena. Od roku 1715 je už pokojná doba a v obci je už obrábaných 6 rolí. Všetkých gazdovstiev (čiže rodín) bolo 63 a obyvateľov 320. Bola tu už aj pánska píla a mlyn.

Od roku 1728 ľudia začali pestovať ľan a vo viazaniciach rozvážali ho po Orave. Obchodovali s volmi, tvarohom, bryndzou, jahňatami, niťami, drevom a šindľami. V tom čase boli v Zákamennom už tri mlyny. Keď v roku 1732 gróf Erdödy založil na Orave novú dedinu Erdútka (terajšia Oravská Lesná ), Lokčianská farnosť bola už ako preplnená lodička, ktorú bolo treba odbremeniť.

Vznik farnosti Zákamenné

Farnosť Zákamenné vznikla v máji roku 1748. K tejto novovzniknutej farnosti Zákamenné boli pridelené filiálky: Erdútka, Novoť, Krušetnica a Lomná. Štyria občania zo Zákamenného bolí presídlení do novovzniknutej dedinky Erdútka a z gazdovstiev, ktoré po nich zostali, bola dotovaná fara.

27. mája 1748 prichádza do novozaloženej farnosti prvý zákamenský farár Matej Matiašovský. Pochádzal z Liptovských Matiašoviec. 10. novembra 1743 odchádza študovať do Budína. Ordinovaný bol 8 septembra 1747. Hneď po vysviacke bol poslaný za kaplána do Tvrdošína. Ale už 6. októbra 1747 prišiel za kaplána do Lokce a 27. mája 1748 bol ustanovený za farára do Zákamenného. Tu v Zákamennom zomiera.

Za farára Mateja Matiašovského bol zrenovovaný drevený kostol zasvätený Panne Márii Nanebovzatej a postavená drevená fara. Kostol bol vymaľovaný, mal tri oltáre a kazateľnicu.

Ďalší farári vo farnosti Zákamenné

Po smrti farára Matiašovského prichádza do Zákamenného Juraj Horanský. Pochádzal Hôry pri Liptovskom Hrádku. Do Budína šiel študovať 5. novembra 1730 a 2. mája 1734 bol investovaný za farára do Pustých Ulian. Do Zákamenného prichádza ako farár 21. marca 1753. Tu pôsobí do 20. mája 1757. Zo Zákamenného odchádza za farára do Lokce a v roku 1762 za farára do Veličnej, kde zomiera l7.

V poradí tretím farárom v Zákamennom sa stáva Ján Jablonský. Do Zákamenného prichádza 20. mája 1757. Predtým bol od roku 1752 kaplánom v Trstenej. V Zákamennom pôsobil sedem rokov. Umiera tu 25.

Pochádzal z Pekelníka v Poľsku. Do Budína prišiel študovať 19. augusta 1756. Po vysviacke sa stál kaplánom v Slovenskej Ľupči a od 9. júna 1758 do 23. mája 1759 spravuje farnosť v Štrbe. Do Zákamenného prichádza ako farár 18. júna 1764. Pôsobí tu 38 rokov. V Zákamennom aj zomiera dňa 2. Jakub Kadlubiak začal písať“ Históriu Parochiae“ V roku 1765 zadovážil prekrásnu monštranciu, pacifikál a kalich ( ukradnutý za vdp. farára Sulu ). Tieto predmety zhotovil najlepší spišský zlatník Ján Szilassy. Tak isto zadovážil aj zvony na kostol, ktoré posvätil prvý spišský biskup Karol Salbek. V roku 1778 žilo v Zákamennom 902 ľudí nachádzalo sa 8 roli - gazdovstiev.

Mená šoltýsov boli: Breznický, Regula, Kamenský, Florek, Kačanda, Beňuš, Kubica, Targoš, Priekop. Od. V roku 1787 pribudlo k 17 oravským farám ďalších 20 nových. Vtedy sa osamostatnili od farnosti Zákamenné nové farnosti: Novoť, Krušetnica a Oravská Lesná. Preto boli na Orave vytvorene tri dištrikty - dekanáty. Zákamenné v tom čase patrilo do strednooravského dekanátu, ktorý mal vtedy 12 farnosti: Zákamenné, Erdútka, Hruštín, Lokca, Námestovo, Mutné, Novoť, Rabča, Rabčice, Oravské Veselé, Zubrohlava a Krušetnica. V roku 1801 je ešte stále farárom v Zákamennom Jakub Kadlubiak. V tom roku bolo v Zákamennom 1779 katolíkov, židia ani protestanti v tom období tu nežili.

Zákamenským farárom sa stáva 7. júna 1802. Za farára bol investovaný v prítomnosti všetkých oravských farárov. V roku 1805 sa zriekol Zákamenskej farnosti a odišiel za kaplána do Spišskej Kapituly.

V rokoch 1799 - 1804 študoval v ústrednom seminári v Bratislave. Štúdium dokončil v Trnave a tu bol aj vysvätený za kňaza v roku 1804. Dva roky bol kaplánom vo Veličnej. Jeden rok bol farárom v Nižnej nad Oravou a deväť rokov v Zákamennom. V roku 1816 prešiel za farára do Lokce a v roku 1819 do Zubrohlavy. Potom sa znova vrátil za farára do Lokce. Zomrel 4.

Narodil sa v Novoti roku 1791. Študoval vo Veľkom Varadine v Rumunsku a v Trnave. Tri mesiace bol kaplánom v Lipnici. Tri roky spravoval farnosť Zákamenné. V roku 1819 prešiel za farára do Lokce. Zomrel pomerne mladý dňa 27.

Narodil sa v Ružomberku. Farnosť Zákamenné spravoval od roku 1819 do roku 1831, teda 12 rokov. V roku 1831 odišiel za farára do Podvlku.

Zákamenským farárom sa stáva v roku 1831 a pôsobí tu až do svojej smrti. V Zákamennom zomiera 6. decembra 1848. V tejto farnosti pôsobil 17.

Bol rodákom z Jablonova. Narodil sa v roku 1814 a za kňaza bol ordinovaný 3. augusta 1840. Kaplánom bol v Zubrohlave, Bobrovci a Jablonke. Do Zákamenného za farára prichádza hneď po smrti svojho predchodcu Jána Kalhera ešte v roku 1848. V roku 1878 sa stáva dekanom strednooravského dištriktu. V roku 1881 dostáva titul čestného kanonika a v roku 1882 je asesorom sv. Stolice. Od roku 1874 je školským inšpektorom. V roku 1887 prestal byť dekanom strednooravského dištriktu. Zomrel na fare v Zákamennom 2.

Za jeho pôsobenia v Zákamennom bola neďaleko fary v roku 1862 postavená Kalvária. Tvorí ju skupina štrnástich zastavení krížovej cesty s väčšou ústrednou kaplnkou, ktorá má podkovitý pôdorys. Nachádzajú sa tu aj iné vzácne sochy svätcov z polovice 19 storočia a rokokové svietniky z druhej polovice 18. Vedľa ústrednej kaplnky sa nachádzajú ešte dve menšie kaplnky s podkovitým pôdorysom. V jednej z nich je Boží hrob. Druhá kaplnka je kaplnka sv. Heleny. Vzácne sú ešte dve kaplnky : prvá kaplnka je pri ceste na Kalváriu kde sa nachádza socha Piety - ľudová práca z 19. storočia. Druhá kaplnka je pri kostole, kde sa nachádza socha Sv. Jána Nepomuckého. Je rokoková , z druhej polovice 18. Farnosť v tej dobe mala 1704 katolíkov, 3 evanjelikov a 22 židov. Školopovinných deti bolo spolu 105. Po smrti Juraja Ondriša sa kaplánka na niekoľko rokov uprázdnila. V poslednom roku života Juraja Ondriša v roku 1893 vyhorel drevený kostol, ktorý bol zapálený od blesku. Zachránil sa len jeden oltár a niekoľko sôch. V roku 1894 začala sa výstavba nového kostola.

Narodil sa 18. decembra 1861 v Hornej Lipnici. Za kňaza bol ordinovaný 30. júna 1884. V roku 1893 preberá ako farár uprázdnenú farnosť Zákamenné. Pôsobí tu 28 rokov. Je dobrým a starostlivým duchovným pastierom svojich veriacich. Kostol má trojloďový priestor s transeptom polygonálnym uzáverom presbytéria a doma vežami, medzi ktorými je nartex. Vedľa presbytéria sú dve priestranné sakristie. Vnútorné zariadenie kostola je z čias stavby kostola. Vzácny je oltár sv. Cyrila a Metóda, lebo nad ním sa čnie socha Boha Otca, ktorá je baroková z konca 18. storočia. V kostole sa nachádzajú aj niektoré vzácne sochy z pôvodného starého, dreveného kostola, ktorý vyhorel v roku 1893. Sú to sochy z polovice 18. storočia, rokokové alebo neskoro barokové, ako socha sv. Sebastiána, sv. Jakuba, Panny Márie. Kostol bol konsekrovaný 23. apríla 1921. Posvätil ho J. E. V roku 1899 sa Jozef Vojtíček stáva školským inšpektorom, v roku 1909 asesorom sv. Stolice, v roku 1912 dekanom strednooravského dištriktu, v roku 1916 čestným kanonikom a v roku 1918 prosynodálnym sudcom. V apríli roku 1921 ho pán biskup Ján Vojtaššák vymenoval za generálneho vikára a rektora Spišského seminára v Spišskej Kapitule. Zomiera 16. apríla 1931.

Narodil sa 12. októbra 1890 v Hladovke na Orave. Za kňaza bol ordinovaný 16. júna 1913. V novembri 1921 prichádza opäť do Zákamenného , ale už ako farár. Pôsobí tu takmer 6 rokov. Za pôsobenia farára Jána Gallasa boli v roku 1925 objednané 4 zvony, ktoré v máji roku 1926 posvätil pán biskup Ján Vojtaššák. V tom istom roku politická vrchnosť premenovala od 1. V roku 1926 na návrh pána biskupa bola odsúhlasená výstavba novej školy so štyrmi triedami a učiteľskými bytmi. V tom čase v Zákamennom nebol riadne ustanovený kaplán. V pastoračnej službe vypomáhal kaplán na invalidnom dôchodku Jozef Vráb, ktorý prišiel z Oravskej Jasenice. Mal silný reumatizmus, následkom čoho sa mu noha skrátila o 15 cm.

Narodil sa 3. januára 1895 v Sihelnom. Za kňaza bol vysvätený 14. apríla 1918. V Zákamennom bol kaplánom v rokoch 1920 - 1921 a pol roka bol aj dočasným správcom farnosti, pred farárom Jánom Gallasom. 5. augusta 1927 prichádza do Zákamenného opäť, ale už ako riadne ustanovený farár. Za jeho pôsobenia sa začala stavať v roku 1928 štvortriedna murovaná škola a ktorá bola dokončená v roku 1930.

Narodil sa 1. marca 1903 vo Frydmane (terajšie Poľsko ). Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1925. Kaplánoval v Spišských Vlachoch a v Tvrdošíne. Bol administrátorom v Zázrivej a v Liptovskej Tepličke. Za farára do Zákamenného nastupuje 11. 16.apríla 1931 zomrel v Spišskej Kapituli sídelný kanonik, rektor seminára a generálny vikár Jozef Vojtíček, bývalý zákamenský farár. Pochoval ho 19. V jeseni 1931 bola dokončená nová murovaná fara. Na jeseň v roku 1938 bola vyhlásená mobilizácia a začala sa 2. svetová vojna, ktorá sa skončila kapituláciou Nemecka 8. mája 1945. Na jeseň v roku 1941 začala sa výstavba 13 triednej ľudovej školy za výdatnej pomoci pána biskupa Jána Vojtaššáka. Rozpočet stavby ľudovej školy bol urobený na 2.800.000,- Sk. Zákamenský farár Ján Balara odchádza 8. mája 1946 po 15 ročnom pôsobení za farára do Holumnice.

Narodil sa v Zákamennom 10. augusta 1909. Za kňaza bol vysvätený v roku 1935. Kaplánoval v Ľubici, Podolínci, znova v Ľubici a v Ružomberku. Od roku 1945 bol kaplánom v Zákamennom a v máji sa stáva dočasným správcom zákamenskej farnosti. V Zákamennom pôsobí krátko, necelý rok. Za jeho pôsobenia otec biskup 19. mája 1946 posvätil nový orgán od firmy Rieger.

Narodil sa 15. februára 1913 v Medzibrodi nad Oravou. Za kňaza bol vysvätený v roku 1938. Kaplánoval Spišskom Bystrom, vo Vikartovciach, Spišskom Podhradí a v Letanovciach. Do Zákamenného prichádza 9. apríla 1947. Pôsobí tu 8 rokov. Zároveň je aj dekanom okresu. Zo Zákamenného odchádza v roku 1955 na faru do Liesku kde sa stáva aj sídelným kanonikom. Jozef Sáreny pôsobil v Zákamennom vo veľmi ťažkých a zložitých rokoch. Za jeho pôsobenia, 15. júna 1947 bola celá Spišská diecéza zasvätená Božskému Srdcu Ježišovmu. Zasvätil ju otec biskup Ján Vojtaššák. Roku 1948 sa uskutočnilo omietanie kostola zvonku, lebo už opadávala omietka a v roku 1949 boli omietnuté obidve veže kostola.

Rok 1949 je známy tým, že na Slovensku vzniklo hnutie „Katolícka akcia“. Toto hnutie viedli laici a týmto hnutím chceli docieliť iný pomer Cirkvi voči štátu. Pre Cirkev na Slovensku nastávajú veľmi zlé časy. Štát začal zasahovať do najvnútornejších záležitostí Cirkvi. Cirkevné majetky boli poštátnené. V roku 1950 boli u nás zrušené všetky rehole (mužské i ženské). Matriky do roku 1895 boli zhabané štátom. 14. júla 1950 bola zriadená CMBF v Bratislave, a tak všetky ostatné diecézne semináre boli zrušené teda aj spišský seminár. Aby mohol štát kontrolovať cirkevný život na Slovensku bol zriadený úrad pre cirkevné veci. V každom okrese bol cirkevný tajomník a na biskupskom úrade cirkevný zmocnenec, ako dozor štátu nad Cirkvou. Komunisti, ktorí klamstvom vyhrali voľby v roku 1948 si ako totalitná strana robili na Slovensku, čo chceli. Bol to posledný kaplán v Zákamennom. 10.

Narodil sa 20. mája 1921 v Markušovciach. Po teologických štúdiách v Spišskom seminári bol v roku 1946 vysvätený za kňaza. Kaplánoval iba v Liptovskej Lužnej. Od roku 1954 spravoval farnosť Lisková a v máji 1955 prichádza na Oravu do Zákamenného. V Zákamennom pôsobí 9 rokov. V roku 1964 stáva sa farárom v Spišskom Podhradí - Spišskej Kapitule. Za jeho pôsobenia v Zákamennom bola v roku 1956 prevedená elektrifikácia kostola a fary. Od júna 1957 bol zavedený na fare telefón, v marci 1959 bolo v kostole inštalované ozvučenie. Od roku 1959 sa školopovinné deti musia na náboženstvo prihlásiť, čo predtým nikdy nebolo. V lete v roku 1960 sa začala oprava veži a strechy kostola, ktorá trvala dva mesiace. Opravu urobili klampiari bratia Emil, Jozef a Serafín Rončákovci a tesárske práce vykonal Jozef Večerek. Na ľavej veži sa pre hnilobu musela urobiť oprava celej nosnej konštrukcie. Vymenili sa aj kríže na oboch vežiach, a tiež aj stredový kríž. Kríže vyrobili robotníci z Lesného závodu Zákamenné podľa pôvodných krížov. Pri snímaní kríža v ľavej guli kríža sa našla listina.

Kostol v Zákamennom

Pre lepšiu orientáciu v histórii farnosti Zákamenné, uvádzame tabuľku s prehľadom farárov a ich pôsobenia:

tags: #farnost #makov #svate #omse