Farnosť Nemšová má bohatú históriu, ktorá sa odráža v jej kostoloch, kaplnkách a v živote jej veriacich. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové momenty a stavby, ktoré formovali duchovný život v Nemšovej a okolí.
Kostol sv. Vendelína
Rímskokatolícky kostol sv. Vendelína bol postavený na začiatku 19. storočia. Svätý Vendelín je patrónom obce Nemšová. Z vďačnosti, že v 20. rokoch 20. storočia prestal dobytčí mor, mu veriaci postavili kaplnku.
Socha svätého Vendelína
Kaplnka Nepoškvrneného Počatia Panny Márie
Kaplnku ku cti Nepoškvrneného Počatia Panny Márie postavili v roku 1944 Rudolf, Eduard a Martin Slabý. Dodnes sa o ňu starajú.
Dom smútku
Dom smútku bol postavený v roku 1981. Exteriér stavby projektoval Vendelín Duvač a interiér Ing. arch. Michaeli a Hasopust. Stavba je umiestnená na juhozápadnej strane miestneho cintorína. Interiér je vybavený žulovým katafalkom, dreveným rečníckym pultom, vešiakmi na vence, drevenými lavicami a osvetľovacími telesami. Za katafalkom je umiestnená tapiséria "Strom života". V interiéri sa tiež nachádza dvojmiestny chladiaci box. V zadnej časti je miestnosť - šatňa a je tu zabudované aj ozvučenie domu smútku. Okolo budovy je položený asfaltový koberec a po jeho okrajoch sú vysadené tuje.
Farnosť Horné Srnie
Historický schematizmus uvádza, že Horné Srnie spolu s obcami Nemšová, Ľuborča, Kľučové a Trenčianska Závada patrilo do farnosti Nemšová. V roku 1789 bol postavený barokový kostol sv. Jána Nepomuckého a bola tu zriadená miestna kaplánka. Od roku 1805 bolo Horné Srnie spravované z nemšovskej farnosti ako filiálka. Farnosť Horné Srnie bola založená v roku 1863 z rozhodnutia vtedajšieho nitrianskeho biskupa Augustína Roškovániho. Prvým farárom pôsobiacim v novovzniknutej farnosti bol Štefan Ucsnay.
Kostol sv. Jána Nepomuckého v Hornom Srní
Barokový kostol z roku 1789 prestavali v rokoch 1941 - 1942. Z pôvodnej zástavby sa zachovala veža v priečelí terajšieho kostola. V bočnej kaplne sa nachádza rokokový oltár z druhej polovice 18. storočia. Prestavbu kostola po dohode s vedením obce pripravil vdp. Cyril Žembery. V roku 1937 ho vystriedal mladý ambiciózny kaplán, vdp. Anton Posluch, ktorý začal pokračovať v započatom diele. Spolupracoval s vedením obce (bol členom finančnej komisie obecnej rady) a spoločene prepracovali pôvodný projekt.
Od posviacky základného kameňa - 17. augusta, práce rýchlo postupovali a do príchodu zimy bola hrubá stavba pod strechou. 28. novembra 1942 zažili v obci slávnostné vkročenie do priestorov novopostaveného kostola sv. Jána Nepomuckého. Z poverenia J. E. pána biskupa Dr. Karola Kmeťka, vdp. kanonik Msgr. Rudolf Formánek posvätil bohostánok a požehnal nový chrám. Tento úkon bol urobený z dôvodu, lebo mimoriadne nežičlivá jeseň nebola vhodná na posviacku. Slávnostné vysvätenie chrámu bolo odložené o rok a uskutočnilo sa 5. 9.
Farnosť Omšenie
Prvá písomná zmienka o Omšení cirkevného charakteru pochádza z účtovného registra pápežských vyberačov desiatkov z rokov 1332 - 1337, kde sa spomína Mikuláš, farár Omšenia. Zaplatil 3 groše, čo v porovnaní s ostatnými farami nebolo veľa. Dá sa predpokladať, že v tom čase tu bola menšia farnosť s kostolom, ktorý pochádzal z polovice 13. storočia.
Po tristo rokoch, v roku 1536, bol kostol pravdepodobne prestavaný, z pôvodného zostala veža a časť múra lode v románskom slohu. Po prestavbe v roku 1536 bol nad sakristiou a svätyňou zaklenutý, v lodi mal tabuľový strop. V roku 1754 konštatuje kanonická vizitácia, že kostol je už nedôstojný k slúženiu svätých omší, vraj sa podobá viac chlievu ako oltáru.
Vežu kostola dal opraviť farár Ján Mihalovič (pôsobil v Omšení v rokoch 1767 - 1789) zo základiny Michala Bánovského. Stálo to 105 zlatých. Pravdepodobne oltár z roku 1536 bol gotický, lebo bol tabuľový. Za účinkovania farára Jána Mihaloviča sa postavil nový oltár. Bol už asi barokový, natretý bol na bielo-modro a niektoré časti boli pozlátené. Za pozlátenie zaplatila rodina Bošániová. Vtedy sa dal kostol tiež vydláždiť.
Úplne novú strechu dal urobiť v roku 1790 farár Ignác Lehocký. Chórus v kostole bol vymurovaný v roku 1792, kedy sa zakúpil aj organ z kostola v Skale. Veža kostola mala však trhlinu a sakristia sa oddeľovala od kostola, tabuľový strop v lodi bol práchnivý. Preto v roku 1802 za toho istého farára sa kostol úplne obnovil a postavila sa nová sakristia za svätyňou.
V roku 1838 sa za pomoci omšenského rodáka Jána Bajzíka kostol zväčšil a obnovil. V roku 1808 založil základinu na omšenský kostol vo výške 100 zlatých. Pri prestavbe kostola v roku 1838 urobili vchod od východu, kde je teraz svätyňa, a oltár bol premiestnený k veži. Do dnešnej podoby sa kostol dostal po ďalšom zväčšení v roku 1927.
Fara a kaplnka
Fara bola do roku 1765 len drevená, dvojpodlažná, ale už hrozilo jej zrútenie. V roku 1765 bola postavená nová, murovaná. Na náklady zemepána ju vystavili farníci. V roku 1792 sa v strede obce na náklady zemepána postavila z kameňa socha Jána Nepomuckého. V roku 1794 farníci postavili s finančnou pomocou zemepánov za dedinou smerom k Trenčianskym Tepliciam kaplnku zasvätenú Panne Márii. Bola v nej drevená socha Panny Márie. Obec sa zaviazala, že bude kaplnku udržiavať. V roku 1796 obyvatelia Omšenia na svoje náklady postavili kríž na cintoríne.
Život farnosti
Fara v Omšení bola chudobná. Kým zemepáni sídlili v Omšení, farár dostával od nich stravu a 12 zlatých, ale keď už tam nebývali, nedostával od nich nič. Patrón kostola Štefan Bošáni býval napríklad v roku 1797 vo Veľkých Bošanoch. V roku 1824 biskup Ján Gustíni zriadil pre faru kapitál 250 zlatých, ktoré sa mali uložiť na úrok. Z úrokov mal dostávať omšenský farár 12 zlatých ročne a učiteľ 3 zlaté. Pri fare bola jedna zeleninová a jedna slivkami vysadená záhrada. K fare patrili aj lúky na 6 vozov sena a 65 a ¾ merice polí, z ktorých sa však obrábalo len 43 meríc, a to trojpoľným hospodárením. Ostatné polia boli zanesené kamením a zjarčené. Aj úroda z obrábaných polí bola v tomto hornatom a neúrodnom teréne slabá.
Od sedliakov, z ich vlastnej úrody, dostával farár sotva 45 korcov pšenice, hoci mali dávať 53 korcov. Okrem toho 4 sedliacke usadlosti mali dávať po 4 korce pšenice, ale dávali spolu len 12 meríc jačmeňa. Želiari odovzdávali ovos. Farníci boli povinní obrábať farské polia, ale odmietali to robiť, preto farár musel polia obrábať so svojím služobníctvom vo vlastnej réžii. Farárovi patrili aj poplatky zo štóly - od vysluhovania sviatostí krstov, sobášov a pohrebov. Napríklad v roku 1766 bolo 74 krstov, 15 sobášov a 45 pohrebov. Z koledy vtedy dostal 10 meríc ovsa. Celkový príjem farára v tom roku bol vyše 192 zlatých.
V roku 1797 sa v kanonickej vizitácii konštatuje, že celá farnosť je katolícka a býva tu niekoľko židov. Omšenie je starobylá farnosť. Podľa dostupných prameňov od roku 1674 mala filiálky Hornú a Dolnú Porubu, s krátkym prerušením, keď evanjelický kazateľ Michal Peták pôsobil ako farár v Hornej Porube s filiálkou v Dolnej Porube asi od roku 1703. Po jeho smrti sa obe Poruby pričlenili k Omšeniu, kde ich spravoval evanjelický farár Mikuláš Materini, a potom už zostali filiálkami Omšenia do roku 1803, kedy sa Horná Poruba včlenila do farnosti Ilava a v roku 1831 vznikla v nej samostatná farnosť.
Evanjelickí farári v Omšení
Omšenská farnosť prijala evanjelické vierovyznanie hneď začiatkom 17. storočia pod vplyvom patrónov kostola Ujfalušiovcov. Bližšie údaje o omšenských farároch máme až od roku 1601. Medzi prvých evanjelických farárov patrili:
- Mikuláš Baroš (1601-1603)
- Mikuláš Nicolaides Klobučický (1603-1606)
- Mikuláš Svatko (1606-1611)
Ďalšími farármi boli Pavol Lazícius, Martin Ponický, Mikuláš Galli, Ján Stupavský, Martin Andreades, Pavol Nosticius Nosický, Matej Snicellius a Matej Domko.
Katolícki farári po roku 1674
Farnosť prevzali katolíci v roku 1674. Farárom bol v roku 1674 Ján Bojcáni, po jeho smrti sa stal omšenským farárom Matej Moncman, v rokoch 1688 - 1699 bol katolíckym farárom Matej Šoltýs (Saltiss). Po smrti Mikuláša Materiniho v roku 1710 sa stal farárom katolík Mikuláš Bartovič. Do Omšenia prišiel už 25. decembra 1709. Dňa 4. 9. 1712 nastúpil farár Juraj Kemencei, ktorý tu v roku 1716 zomrel. Medzi ďalších katolíckych farárov patrili Martin Gašparovič, Adam Palička, Ján Figula, Michal Bánovský, Ján Budai, Ján Szorad, Ján Štrbavý, Ján Mihalovič a Ignác Lehocký.
Od druhej polovice 19. storočia až dodnes je už výlučne rímskokatolícka. V súčasnosti (2008- 2023) farnosť vedie Miroslav Lysičan.
Medzi základné rysy ľudovej zbožnosti patrila okrem iného účasť na nedeľnej sv. omši. Poľský historik Agaton Giller, ktorý navštívil Omšenie okolo r. 1874, vo svojej správe uvádza: „Pán farár Anton Kropacsy slúžil veľkú omšu. Okolo veľkého oltára stáli chlapci a dedinskí parobkovia vo svojich pestrých krojoch, pekní a krásni, v tmavomodrých vestách; za nimi bližšie hlavnej kostolnej lode sa zhromaždili dievčatá s bielymi stužka-mi vo vrkočoch, ktoré mali obtočené okolo hlavy. Za dievčatami v hlavnej lodi kostola stáli alebo sedeli v laviciach vydaté ženy v bielych sukniach a s ručníkom na hlave a až za nimi, pod chorúsom, sa nachádzali gazdovia v bielych kabaniach. […] Všetci sa príkladne modlili spamäti alebo z knižiek opakujúc modlitby."
Kľúčovský kaštieľ a kaplnka sv. Anny
Pôvodne neskororenesančná, dvojpodlažná budova z druhej polovice 17. storočia. Rok postavenia kaštieľa 1678 je diskutabilný a ťažko dokázateľný. Mohol byť postavený na starších základoch pôvodnej šľachtickej kúrie. Zakreslený je i na katastrálnej mape z r. 1860. V Kľúčovskom kaštieli pôsobil aj botanik Jozef Ľudovít Holuby ako vychovávateľ.
Oproti kaštieľu stojí neogotická kaplnka sv. Anny, ktorá patrí pod farnosť Nemšová. V roku 2023 prebehlo reštaurovanie oltárneho obrazu sv. Anny. V roku 2020 bola vysvetená socha sv. Jozefa, ktorú zhotovil miestny rezbár Ľudovít Vavruš. Socha je umiestnená vedľa oltára.
Kaplnka je postavená z bývalého obytného objektu bírešov - zamestancov veľkostatku. A je zrejme staršia, ako sa udáva v dostupnej literatúre, teda už pred rokom 1860. V štátnom, oblastnom archíve v Bytči sa nachádza mapa Kľúčového z r. 1859, ktorá ukazuje nielen kaštieľ a hospodárske objekty pri ňom, ale i stavbu s ubytovaním bírešov, kde je zakreslená už i kaplnka označená krížikom.
Kľúčovský kaštieľ a kaplnka sv. Anny
Významné osobnosti farnosti Trenčín
Zoznam farárov mesta Trenčín bol kedysi dávno spracovaný prinajmenšom dvakrát. Pred rokom 1990 menovanie kňaza do akejkoľvek duchovnej služby podliehalo štátnej kontrole a udeleniu tzv. štátneho súhlasu. Rabínov trenčianskych súpis a krátke životopisné údaje som už dávno zverejnil v mojom článku o trenčianskom židovstve.
Mons. ThDr. Na tomto mieste uvádzame len heslovite základné údaje zo života Mons. Vďaka už nežijúcej pani Dr. Nar. Otec František remeselník sedlár; matka Anna rod. Terešová, krajčírka. Brat Alojz. 1909 vysvätený. Od r. 1931 pápežský prelát v Trenčíne, od r. Dňa 7.dec.1935 bol v hoteli Tatra slávnostne uvedený do úradu trenčianskeho katolíckeho farára. Od nov. Počas Homolovho puču 9. Blízky spolupracovník J. Na zjazde HSĽS v Trenčíne 30. sep. - 1. okt. 1939 bol zvolený do širšieho predsedníctva strany A. Zomrel v rehoľnom charitnom domove v Beckove 12. 10.
Zoznam kurátorov sv. Anny Trenčín
- 1949 - 1959 Dr.
- 1959 - 1965 Dr.
- 1969 - 1996 Dr.
- 2004 - 2005 Ing.