Svätý Charbel: Život, zázraky a úcta k svätcovi z Libanonu

V Dóme sv. Alžbety v Košiciach pribudla vzácna relikvia. Priniesli ju až z Libanonu na žiadosť košického arcibiskupa Bernarda Bobera. Ide o relikviu prvej triedy, teda z kostí sv. Charbela. Košice sa tak môžu pochváliť tým, že relikviu sv. Charbela získali ako prví na Slovensku. Najbližšie majú túto relikviu až v Poľsku.

Veriaci i návštevníci si môžu v Dóme pozrieť aj ďalšie relikvie - sv. Ondreja apoštola, sv. Alžbety, troch košických mučeníkov a najvzácnejšiu relikviu sv. Lurdy.

Život svätého Charbela

Svätý Šarbel Machlúf sa narodil 8. mája 1828 v libanonskej horskej dedine Bekaa Kafra. „Svätý Charbel sa narodil 8.mája 1828 a zomrel na Vianoce 1898. Ako 23-ročný vstúpil do kláštora v Majfúku, o dva roky prešiel do kláštora v Annayi. V novembri 1853 zložil večné sľuby. Rehoľné meno Šarbel si vzal podľa kresťanského mučeníka z 2. storočia. Po štúdiách teológie a filozofie bol 23. júla 1859 vysvätený za kňaza.

Jozef Machlúf, ako znelo občianske meno otca Šarbela, bol do kláštora v Anáji povolaný hneď po svojej kňazskej vysviacke v roku 1859. V poslušnosti a trpezlivosti strávil na tomto mieste 16 rokov. Otec Šarbel poníženie znášal bez akéhokoľvek protestu. Zároveň však túžil po osamelom živote, aby mohol byť sám s Pánom Bohom.

Pustovnícky život

Preto sa pýtal svojho predstaveného, či by sa mohol uchýliť do neďalekej Pustovne sv. Petra a Pavla. A tak vo februári 1875 odišiel do odľahlej pustovne sv. Petra a Pavla, kde sa spojil s Kristom modlitbami, manuálnou prácou, prísnym sebaovládaním a pôstom. Modlil sa za obrátenie hriešnikov, za duše v očistci i za uzdravenie chorých.

Pustovňa sa nachádzala dvesto metrov nad kláštorom. Kedysi bola domovom aj pre ostatných mníchov, no v roku 1829 sa maronitský rád rozhodol na neďalekom pozemku postaviť Kláštor sv. Marona.

Zariadenie Šarbelovej cely pozostávalo z kotla na varenie, krčahu na vodu, zo slamníka a z plstenej deky na prikrytie. Otec Šarbel začínal deň eucharistickou adoráciou, modlitbami a slávením svätej omše. Nasledovala manuálna práca, pôst, pokánie, pokračovanie v modlitbe a krátky oddych. Ako pustovník jedol iba raz za deň, vyhýbal sa mäsu, počas pôstu jedol zeleninu s trochou oleja. Nesmel spať viac ako päť hodín a zachovával ticho. Centrom jeho pustovníckeho života bola Eucharistia. V absolútnej odovzdanosti Pánovi a v podmienkach úplnej chudoby otec Šarbel prežil 23 rokov.

Smrť a pohreb

V decembri 1898 ho počas slávenia svätej omše premohla náhla choroba. Počas slávenia svätej omše 16. decembra 1898 utrpel mŕtvicu. Mnísi, ktorí s ním boli vtedy v pustovni, pomohli Šarbelovi do cely. Tam o osem dní, na Štedrý deň vošiel s ticho šepkanou modlitbou do Božej slávy. Zomrel o niekoľko dní neskôr, na Štedrý deň počas adorácie pred Oltárnou sviatosťou.

Aj keď viedol rezervovaný život, rozlúčiť sa s ním chcelo viacero miestnych dedinčanov. Počas života sa totiž okolo neho udialo niekoľko mimoriadnych znamení. Hovorí sa, že sa modlil za osoby, ktoré zahynuli práve v momente modlitby a o ich smrti ešte nikto nevedel. Iným príkladom je uzdravenie duševne chorého muža, ktorý za ním prišiel. Keď si spolu pokľakli v kaplnke, Šarbel nad chorým roztiahol ruky a modlil sa za jeho uzdravenie.

Po pohrebe sa následných 45 dní viacerým svedkom zdalo, že miesto, kde ležalo Šarbelovo telo, bolo osvetlené bielym svetlom. Po 45 dňoch od jeho hrobu vychádzalo svetlo. Keď svätý Charbel zomrel, tak ho v plachte pochovali do spoločného hrobu, lebo tam bol taký zvyk.

Napriek týmto znameniam otec Šarbel nežil v takej povesti svätosti ako napríklad svätý Páter Pio, za ktorým prichádzali ľudia z celého sveta už počas jeho života. Predstavený kláštora otec Antonios však poznal Božie riadenie v Šarbelovom živote. V kláštornej kronike úmrtí po jeho smrti napísal, že vzhľadom na to, čo jeho zosnulý spolubrat dosiahne po smrti, nemá potrebu písať o jeho živote.

Zázraky a svätorečenie

Po smrti otca Šarbela sa začali objavovať zvláštne fenomény. Mnoho chorých sa zázračne uzdravilo, viacerí svedkovia tiež spozorovali, ako hrob pri kláštore v Anáji, kde uložili telo zosnulého mnícha, od pohrebu ožaruje v noci jasné svetlo.

Štyri mesiace po pohrebe mnísi s povolením od patriarchu otvorili hrob a zistili, že telo ich spolubrata bolo v neporušenom stave. A to napriek tomu, že v tom období boli ideálne podmienky na rozklad pozostatkov. Patriarcha vtedy mníchom nariadil, aby pozostatky svätého Šarbela ukryli na tajné miesto, ktoré je pre pútnikov nedostupné. Dôvodom bolo to, že mnohí prichádzajúci násilím otvárali hrobku, aby si z nej zobrali nejakú relikviu, napríklad kúsok vlasov zo Šarbelovej brady.

Medzi nimi boli aj kňazi, ktorí sa na mieste odfotografovali. Keď film vyvolali, v pozadí zbadali postavu sv. Charbela. „A táto fotka sa používa na celom svete, aj pri svätorečení sa použila.

V roku 1950 boli neporušené pozostatky vystavené verejnosti. Neporušené telo vyšetrovali lekári pod dozorom zástupcov Maronitského patriarchátu i Vatikánu. Lekári skonštatovali, že mŕtve telo aj po toľkých rokoch pripomína živého spiaceho človeka.

Jozef Šarbel Machlúf bol blahorečený 5. decembra 1965 a svätorečený 9. októbra 1977. Obe slávnosti viedol pápež Pavol VI. „Vo svete, ktorý je fascinovaný bohatstvom a pohodlím, nám svätý mních z Anáje pomáha porozumieť prvoradú hodnotu chudoby, pokánia a asketizmu, aby sme si oslobodili dušu pri jej stúpaní k Bohu,“ povedal Pavol VI.

Uzdravenia na príhovor svätého Charbela

Jedným z množstva zázračných uzdravení na príhovor svätého Šarbela je aj prípad malého francúzskeho chlapca. Côme de Cacqueray sa narodil 6. júna 2017 s vážnym poškodením obličiek. Na vyriešenie problému podstúpil niekoľko operácií, tie však nemali žiaden účinok. Napriek tomu sa za novorodenca modlila celá rodina i jej priatelia. Prvou modlitbou, ktorú rodičia chlapcovi zašepkali krátko po narodení, bola Zdravasʼ Mária.

K tomuto svätcovi sa dostala cez priateľa, ktorý o ňom počul rozprávať návštevu z Libanonu. Keď jej povedal o malom Cômem, jeden z jeho libanonských známych mu priniesol obrázok svätého Šarbela a fľaštičku s olejom, aby ich odovzdal rodine chorého novorodenca. Na prekvapenie všetkých sa Côme na konci septembra 2017 dožil troch mesiacov, teda oveľa viac, ako mu bolo z diagnózy lekárov predpovedané. V nemocnici ho zobrali na testy, pri ktorých zistili radikálne zlepšenú funkčnosť obličiek. Tento vývoj si z lekárskeho hľadiska nevedel nikto vysvetliť.

V srdci starobylého Neapola, v Kostole svätého Ferdinanda, sa odohrala udalosť, ktorá šokovala miestnych veriacich i cirkevných hodnostárov. Dvadsiateho štvrtého júla sa v kostole zišlo viac ako 500 ľudí, mnohí z nich chorí, aby sa zúčastnili na omši za svätého Šarbela. Na konci obradu mal farár, Monsignor Pasquale Silvestri, pomazať veriacich špeciálnym olejom, ktorý pre túto príležitosť poslala Maronitská kúria z Ríma. Podľa jeho slov však nádoba s olejom už počas pomazávania začala vysychať a olej mu dochádzal. Po pomazaní posledného veriaceho kňaz prázdnu nádobu zavrel a odložil do puzdra. Keď ju však neskôr chcel uložiť do trezoru, ostal v šoku. Nádoba, ktorá bola len pred chvíľou prázdna, bola zrazu opäť plná a podľa kňaza aj ťažšia ako predtým. Svedkovia, ktorí boli v kostole prítomní, potvrdili, že kňaz sa okamžite vrátil k oltáru a ukázal im naplnenú nádobu. O deň neskôr navštívila kostol skupina libanonských pútnikov. Tí po privoňaní k oleju potvrdili, že má vôňu libanonských cédrov, ktoré sú symbolom krajiny, odkiaľ svätý Šarbel pochádza. Nádoba s olejom je v súčasnosti uschovaná a k dispozícii úradom, ktoré by prípadný zázrak mali preveriť.

Podľa cirkevného práva je potrebné takéto udalosti nahlásiť, čo kňaz aj urobil. Okrem záhadného naplnenia nádoby sa objavili aj svedectvá o vyliečení. Ešte pred spomínanou omšou prišla za kňazom mladá žena z farnosti s tým, že sa uzdravila z nádoru prsníka, čo lekári považovali za nemožné. Odvtedy dostal farár ďalšie svedectvá o zázračných uzdraveniach, ktoré pripisujú modlitbám k svätému Šarbelovi, kňazovi a pustovníkovi maronitského obradu, ktorého povesť ako liečiteľa a svätca sa šírila už počas jeho života. Po jeho smrti sa jeho príhovoru pripisujú tisíce zázrakov.

Vždy 22.dňa v mesiaci sa preto žena chodí k hrobu svätca modliť. Aj v Košiciach sa vždy v tento deň o 18.00 hod. koná svätá omša na jeho počesť.

Úcta k svätému Charbelovi

K hrobu preto začali chodiť stovky pútnikov. Aj tak sa nazýva Kláštor sv. Marona v Anáji. Blízkeho východu. Nachádza sa tam totiž posledné miesto odpočinku svätého Šarbela. Mnohí pútnici prichádzajú za týmto svätcom s vierou, že im a ich blízkym chorým vyprosí u Boha uľavenie od bolesti a uzdravenie.

V súčasnosti je telo svätého Šarbela uložené v truhle z medi a dreva. Tá sa nachádza v kaplnke, kde sa pútnici môžu modliť v blízkosti maronitského svätca. Vidieť ho však nemôžu, keďže truhla je nepriehľadná. Niektorí skúmajú, či drevo truhly nie je nasiaknuté tekutinou, ktorá vraj i dnes vyteká z boku svätca. Napriek tomu, že nič také pri hrobe nevidno, mnohí po návšteve tohto miesta pociťujú uzdravujúcu milosť na sebe i na svojich blízkych.

Neuzdravil ich však olej svätého Šarbela, ani prítomnosť pri hrobe maronitského mnícha. Tradícia prinášať zo svätých miest olej pre svojich chorých je na Blízkom východe veľmi rozšírená. Ľudia si berú olej s vierou, že zo svätého miesta, kde sa stali mimoriadne činy, Pán Boh cez vieru, cez svojho Božieho Ducha odovzdáva aj dar fyzického zdravia.

Keď otvorili hrob svätého Šarbela, zistili, že z jeho boku vytekala tekutina. Medicínsky sa tento jav nedá vysvetliť a ani pri bližšom výskume sa nezistilo, aká je to látka. Niektorí ľudia si myslia, že práve táto tekutina sa nachádza v ampulkách, ktoré rozdávajú v kláštore v Anáji ako olej svätého Šarbela. Nie je to však celkom tak - v ampulkách je požehnaný olivový olej. Olej však stále možno priniesť svojim blízkym chorým. Treba však pripomenúť, že samotná tekutina človeka nevylieči. Uzdravuje viera v Božie slovo, pretože Božím slovom je Ježiš Kristus. Vyžaduje si to spoluprácu s Božou milosťou najmä chorého, ale i nás.

Dnešný deň sa v liturgickom kalendári slávi ľubovoľná spomienka na svätého Šarbela.

tags: #svata #omsa #sv #sarbela