Obec Malý Lipník vznikla po roku 1366, keď vtedajší uhorský kráľ Ľudovít I. Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z roku 1427. V písomnostiach z 15. a 16. storočia sa vyskytuje ojedinele pod názvom Legnava, častejšie v maďarizovanom Langno, Lagnó, Hosszúvágás a pod nemeckým názvom Legenau, Langhaw.
Listina z roku 1440 dokladá, že vtedy žili v obci valasi. Šoltýstvo sa v obci udržalo do 16. storočia. V roku 1600 pozostávala obec zo 16 poddanských domov. Koncom 16. storočia bola Legnava stredne veľkou obcou s výlučne poddanským obyvateľstvom zväčša rusínskeho pôvodu. V 17. storočí patrila Semseyovcom, v 18. storočí mala obec 298 obyvateľov a v roku 1880 dokonca až 503 obyvateľov. Obyvatelia sa v tej dobe živili najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec a pracovali v lesoch.
Panoráma obce Malý Lipník
Legnavský baziliánsky monastier
Asi kilometer od obce, na pravej strane pri rieke Poprad, pod vrchom nazývaným Ostriež, sa vypína neveľký výbežok, na ktorom bol kedysi postavený Legnavský baziliánsky monastier. Dnes na jeho nižnom konci stojí murovaná kaplnka, zasvätená sv. Mikulášovi Divotvorcovi. To sú pozostatky niekdajšej slávy Legnavského monastiera. Tento výbežok s okolím dodnes nazývajú „Monastyr“ (kláštorisko), hoci monastier tu už dávno nestojí.
Monastier v Legnave bol založený v súvislosti s misijným poslaním kresťanstva. Jeho cieľom bolo priniesť do údolia rieky Poprad návrat k pravej viere. Vďaka nemu tunajší obyvatelia, žijúci v pohanstve, mohli prijať kresťanskú vieru. Pôvodný legnavský monastier bol postavený z dreva, ktorého bolo v okolí dostatok. Kedy bol zničený legnavský baziliánsky monastier, ktorý bol plne aktívny ešte v 16. storočí, nikto nevie.
Miestni obyvatelia postavili na pamiatku dávno existujúceho monastiera v Legnave drevenú kaplnku zasvätenú sv. Mikulášovi Divotvorcovi. V roku 1755 prikázal jeden z grófov rodu Szirmayovcov kaplnku zbúrať a postaviť novú, murovanú, ktorá stojí dodnes.
Gréckokatolícky chrám v Malom Lipníku
Náboženský život a farnosť
Obyvatelia Legnavy sú gréckokatolíckeho vyznania. Náboženský život bol spravovaný tunajšou farnosťou, zriadenou v 19. storočí, až do roku 2004, kedy bola farnosť zrušená a spolu s filiálkou Starina pričlenená k farnosti Malý Lipník. Pôvodne bol v obci drevený chrám. V roku 1883, za pôsobenia duchovného Gregora Beskida, bol uprostred obce postavený nový gréckokatolícky chrám, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi.
Ide o neoklasicistický chrám, s polygonálnym uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia, na fasáde s nárožnou rustikou a pilastrovým členením. Vnútorné zariadenie je z čias stavby chrámu. Veľmi vzácnou pamiatkou je obraz sv. Cyrila a Metoda z roku 1884.
Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti Legnava/Malý Lipník
- Sv. Prenesenia ostatkov sv.
- 1690 - 1690 Vasiľ Ladižinský (1)
- 1726 - 1726 Gregor Šostovič
- 1733 - 1749 Juraj Sujeta
- 1770 - 1770 Ján Zavacký st.
- 1771 - 1772 Ján Knapik
- 1772 - 1801 Ján Kaminský Litmanovský
- 1801 - 1801 Joachim Hegyi - excur. zo Stariny
- 1801 - 1802 Juraj Mankovič (*1775) - excur. z Výravy
- 1802 - 1853 Andrej Kaminský
- 1853 - 1855 Andrej Hodobay (*1828)
- 1855 - 1859 Ján Berecký
- 1859 - 1897 Gregor Beskid
- 1897 - 1898 Mikuláš Beskid (*1864)
- 1898 - 1923 Alexander Beskid
- 1923 - 1927 Mikuláš Beskid (*1883)
- 1927 - 1950 Eugen Beskid
- 1968 - 1977 Leontij Lizák
- 1977 - 1986 Leontij Lizák - excur. z Malého Lipníka
- 1987 - 2001 Mikuláš Pavlík - excur. z Malého Lipníka
- 2001 - 2004 Alexander Andrejko - excur.
Gréckokatolícke matriky na východnom Slovensku
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948.
Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.
Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal
Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine.
Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.
Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík.
Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.
Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.
Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859.
Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn.
Zoznam matrík (príklad)
Nižšie uvedená tabuľka uvádza príklad zoznamu matrík pre vybrané obce (údaje sú zotriedené abecedne):
| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Poznámka | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Andrejová | BJ | 1752 | 1831 | N, S, Z 1752-1830 | Ešte v r. 1931 existovali | ÁNO |
| Bajerovce | SB | 1770 | 1825 | N, S, Z 1770-1824 | ÁNO | |
| Banské | VT | 1817 | 1817 | S, Z 1817-1831 | ÁNO | |
| Becherov | BJ | 1819 | 1819 | žiadne | z fil. Regetovka a Ondavka | NIE |
| Becherov | BJ | 1785 | 1841 | N 1785-1840, S 1810-1863, Z 1810-1818 | NIE |
Poznámka: N - narodenia, S - sobáše, Z - úmrtia
V tomto článku sme sa pozreli na históriu farnosti Malý Lipník, jej významné udalosti a na vývoj gréckokatolíckych matrík na východnom Slovensku. Údaje sú zotriedené abecedne, ale aj napriek tomu sa odporúča vyhľadávanie cez funkciu CTRL+F.