Farnosť Humenné je významnou súčasťou Košickej arcidiecézy a Dekanátu Humenné. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, súčasných kňazov, kostoly, filiálky a ďalšie dôležité informácie.
História farnosti
Po trinástich rokoch sa vo farnosti Mena Panny Márie v Ptičí a filiálke Chlmec uskutočnili od 19. do 26. Viedli ich pátri minoriti Lucián Mária Bogucki a Stanislav Rok, ktorých pozval miestny farár Jozef Hermanovský.
Sviatok Mena Panny Márie
Tak, ako zvykneme sláviť svoje meniny, slávime aj meniny Panny Márie. Meno Mária pochádza z hebrejského slova Mirjam alebo egyptského Meri-jam. Význam je diskutabilný, v súčasnosti toto meno prekladáme ako „Bohumilá“ alebo „Bohom milovaná“.
Po prvýkrát sa meno Mária vyskytuje v Biblii, keď sa spomína Mojžišova sestra, ktorá nosila toto meno (Ex 15 a nasl.). V evanjeliách sa vyskytuje pomerne často - nosila ho Mária Magdaléna, Mária Kleopasova, Mária z Betánie atď. Aj v dejinách po narodení Krista patrí toto meno medzi najpopulárnejšie. Nosí ho mnoho žien, ale aj mnoho ľudských diel - napr.
Sviatok Mena Panny Márie sa slávil už oddávna v niektorých diecézach, napr. v Ríme alebo v Španielsku. Rozšírenie na celú Cirkev sa udialo v 17. storočí, keď kresťanskú Európu ohrozovali Turci. Dva mesiace obliehali Viedeň. Rozhodujúca bitka sa odohrala 12. septembra 1683 pri Viedni.
Poľský kráľ Ján III. Sobieski prišiel na pomoc. Predtým však zašiel do Čenstochovej, kde sa dlho modlil pred milostivým obrazom Panny Márie. Potom tiahol s tridsaťtisíc vojakmi až ku Viedni. Cestou sa k nemu pripojil lotrinský vojvodca Karol V. Leopold s ďalšími tridsiatimi tisícami, Maximilián Emanuel z Bavorska a ďalší, spolu okolo 65 000 vojakov. 12. septembra ráno sa kresťanskí vojaci zúčastnili na sv. omši a potom s dôverou vyrazili do boja. Turkov na hlavu porazili.
Celý turecký tábor padol do rúk kresťanov, turecký veliteľ Kara Mustafa so svojimi bojovníkmi utekali preč a Ján III. Sobieski s veľkou slávou a vďačným srdcom vstúpil do viedenského chrámu sv. Štefana, aby poďakoval za skvelé víťazstvo. Odvtedy začala upadať moc Turkov v Európe. Všetci boli presvedčení, že za túto veľkú udalosť môžu ďakovať najmä Panne Márii.
Pápež Inocent XI. z vďačnosti už nasledujúceho roku (1684) ustanovil sviatok Mena Panny Márie pre celú Cirkev. Pôvodne sa slávil v nedeľu v oktáve sviatku Narodenia Panny Márie, ale pápež sv. Pius X. ho ustanovil na deň 12. september.
Ľudové misie vo farnosti
Súčasťou ľudových misií bolo predovšetkým vysluhovanie sviatosti zmierenia, veriaci si mohli obnoviť krstné i manželské sľuby. Duchovným zážitkom bola pobožnosť krížovej cesty odpustenia vo večerných hodinách v obidvoch obciach. Prítomní prežívali duchovné zamyslenia vo svetle sviec. Vrcholom každého dňa misií bolo slávenie Eucharistie.
Na záver pátri požehnali misijný kríž a tiež kríže, ktoré si veriaci priniesli. Do sŕdc rodákov z Hradištských vrchov a pútnikov sa hlboko zapíše 11.
Bratia Stanislav, Tomáš a Martin viedli v dňoch 4.-11. septembra ľudové misie v Ľuboticiach. Bratia minoriti tu konali misie už v roku 2002 aj vtedy to bolo v rámci celoprešovských misií.
Od nedele 1. marca do nedele 8. marca 2015 naši bratia Tomáš Lesňák a Stanislav Rok viedli ľudové misie vo farnosti Závada, v krásnom kraji pod Topoľčianským hradom.
Stredoveké fary na Slovensku
Podľa knihy Trochta, J.: Zoznam stredovekých fár na Slovensku, XVII., farnosť Humenné mala pôvodný farský kostol, ktorý vyhorel v roku 1787. Farským kostolom sa stal kláštorný kostol františkánov, ktorí tam mali kláštor zasvätený blahoslavenej Panne Márii už v roku 1488. V roku 1456 pôsobil farár Stefan a v roku 1494 farár Ján.
Humenné bolo v roku 1479 nazývané mestečkom (oppidum) a bolo aj mýtnym miestom. Spomína sa aj jeho hrad, ktorý dobyli Jiskrove vojská.
Dekanát Humenné
K Dekanátu Humenné patria tieto farnosti (k r. 2013):
- Hrubov
- Humenné
- Humenné - Sídlisko III.
- Jankovce
- Lieskovec
- Ľubiša
- Medzilaborce
- Nižná Sitnica
- Ohradzany
- Papín
- Topoľovka
- Udavské
- Vyšný Hrušov
- Zbudské Dlhé
K roku 1915 boli farnosťami aj Dlhé nad Cirochou, Ptičie, Snina a Strážske.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti:
- Súčasní kňazi (k r. 2009): Voľanský František, Mgr., Dulín Ján, PaeDr., ThLic., kaplán Roba Rastislav, kaplán Záleha Marcel, OFMConv., Hvišč Jozef, nemocničný kaplán
Kostoly a Kaplnky:
- Kostol všetkých svätých (15. st.)
- Kostol sv. Košických mučeníkov (1995)
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie - Kalvária (1849)
- Kaplnka Panny Márie Matky Ustavičnej pomoci - nemocnica (1993)
- Kaplnka Božieho milosrdenstva, dom dôchodcov
Sväté omše sa konajú v Kostole všetkých svätých v týchto časoch:
Nedeľa: 7:30, 9:00, 10:30, 18:00
Filiálky farnosti:
- Brestov
- Kochanovce
- Lackovce
Obyvateľstvo v Humennom a jeho filiálkach (k r. 2001): 26 400, 15 360 rím. kat., spolu s filiálkami Brestov, Kochanovce, 27 696, 16 522.
V roku 1880 v Humennom žili Slováci, Maďari a Nemci.