Obec Michal na Ostrove (maď. Szentmihályfa) leží cca 9 km západne od Dunajskej Stredy. Kostolík stojí pri hlavnej ceste na západnom okraji obce a je viditeľný aj z vlaku.
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v dobrom stave, s novými fasádami veže a lode. Obnova objektu však ešte nie je dokončená.
DHZ MICHAL NA OSTROVE (klasik) / FINÁLE PDHL / KYSELICA 2022
Patrocínium a Vznik
Patrocínium: sv. Michal Archanjel. Vznik farnosti sa datuje približne do prvej polovice 14. storočia.
Kostolík postavili zrejme niekedy v 1. polovici 14. storočia na miernej vyvýšenine chránenej pred záplavami ako jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom a sakristiou.
Kostol sv. Michala Archanjela
Architektonické Úpravy a Fresky
- Okolo roku 1370 bol interiér vyzdobený freskami, z ktorých sa zachovala ladislavská legenda na severnej stene lode.
- Neskorogotické úpravy sa realizovali koncom 15. storočia.
- Koncom 18. storočia (1787) bol kostolík barokovo prestavaný. Loď zaklenuli novou klenbou, ktorej oblúky sa opierajú o polpiliere pristavané v interiéri k južnej a severnej stene lode.
- V západnej časti lode postavili organovú tribúnu nesenú dvoma piliermi.
V roku 2017 sa začal realizovať výskum, ktorý priniesol zaujímavý objav dvoch stavebných etáp líšiacich sa použitých stavebným materiálom - dolná časť múrov je z kameňa, horná z tehál.
Kostolík je peknou ukážkou gotického slohu na Žitnom ostrove, ktorý je známy skôr svojimi románskymi stavbami.
V presbytériu sa zachovala pôvodná rebrová klenba, ktorej detaily sú blízke kostolu klarisiek v Bratislave a umožňujú tak datovanie do čias okolo roku 1330. Ide najmä o zdobené konzoly rebier klenby, kde nájdeme figurálne motívy anjelov s nápisovými páskami i výzdobu v tvare listov.
Ozdobne spracované sú aj svorníky klenby na ktorých nájdeme Baránka Božieho, resp.
Sakristia je zaklenutá rebrovou krížovou klenbu so svorníkom zdobeným reliéfom hlavy Krista. Rebrá dosadajú na plasticky zdobené konzoly, z ktorých sa zachovali už len dve na južnej strane.
Ladislavská legenda
Interiérová Výzdoba
Interiér kostolíka bol vyzdobený gotickými freskami, z ktorým je dnes odkrytá iba časť. Ide o pás s ladislavskou legendou nasevernej stene lode, pričom do rovnakého obdobia spadá aj freska zápasu sv. Juraka s drakom v spodnej časti južnej steny pri víťaznom oblúku.
Pod strednou časťou ladislavskej legendy je ešte odkrytá mladšia maľba zo 16. storočia.
Ladislavskú legendu, v tejto časti Slovenska nie tak bežnú, namaľoval priemerný maliar okolo roku 1370. Časť fresiek zakrývajú polpiliere klenby a viditeľné sú tak len tri plochy v jej oblúkoch.
Pod prostredným výjavom ladislavskej legendy je časť výjavu Posledného súdu s archanjelom Michalom odsudzujúcim zatratencov z obdobia okolo roku 1520. Išlo zrejme o maľby, ktoré prekrývali pôvodnú freskovú výzdobu zo 14.
V presbytériu na severnej strane je osadená v obdĺžnikovom kamennom ráme dvojitá nika zakončená mníškou.
Významné udalosti a osobnosti farnosti Michal na Ostrove
Nové košarikská boli historicky najdôležitejšou z troch obcí tvoriacich v minulosti dnešnú Dunajskú Lužnú. Po nemecky sa volali Mischdorf, po maďarsky Mišérd. Táto obec bola dlho sídlom farnosti.
Bol tu totiž farský kostol zasvätený sv. Martinovi. Vznik farnosti ako aj tamojšieho farského kostola sa datuje do 12. až 13. storočia.
Farnosť „Misser“ sa prvý krát spomína v súpise farností, ktoré odovzdali v roku 1302 pápežský desiatok. Historické pramene však poukazujú na to, že tunajší kostol a teda aj farnosť, mohli existovať už v 13. Zo 14. storočia sú známe aj mená niekoľkých farárov z Mišérdu.
V roku 1358 tam bol farárom istý Peter, ktorý sa v latinskom prameni nazýva „plebanus de villa Misser“. Kostol bol zasvätený sv. Martinovi: „Eclesia beati Martini in villa Misser.“ V roku 1400 bol v Mišérde farárom Pavel (Paulus, plebanus de Messen).
V roku 1561 sa konala vizitácia farnosti. Vizitátor poznamenal, že kostol a cintorín, ktorý bol v jeho blízkosti, sa udržiava v dobrom stave.
V roku 1634 bývali už v dedine prevažne Nemci, ktorí sa hlásili k evanjelickému a. v. náboženstvu. Farári boli však v tomto období ešte katolíci. V tomto období sa kostol dostal do rúk evanjelikov a. v. Pravdepodobne to bolo v 40. rokoch 17. storočia a asi aj v rokoch 1698 a 1699, lebo v účtovnej knihe farnosti Mišérd pri záverečnom vyúčtovaní bol farár Ján Marián Dávid Peško de Pešková (Peschko de Peschkova), ktorý bol vtedy súčasne farárom aj v Moste na Ostrove.
V nasledujúcich rokoch sa jeho meno už neuvádza a pri vyúčtovaní sa spomína už len kostolný otec (Kirchen Vater).
Pri dátume 3. februára 1707 sa píše, že na základe všeobecného súhlasu obce Mischdorf, t. j. Nových Košarísk, Waltersdorf, t. j. Rovinky, a Tatschendorf, t. j. Novej Lipnice, bol zvolený v každej obci konvent. V tomto období prešiel pravdepodobne do rúk evanjelikov a. v. aj farský kostol.
Pri roku 1710 je už poznámka: „V týchto časoch bol dom Boží v rukách luteránov (v nemeckom zázname sa použil výraz ,Lutheraner‘), a to až do 2. júla 1710, t. j. do sviatku Navštívenia Panny Márie, keď ho znova získali veriaci rímskokatolíckeho náboženstva“.
Cintorín v obci Mišérd sa nachádzal v tesnej blízkosti kostola. Pochovávalo sa do neho až do roku 1773. V roku 1774 bol asi vo vzdialenosti 200 krokov zriadený nový cintorín. Pochovávali do neho bezplatne katolíkov i nekatolíkov.
Fara bola v blízkosti kostola a postavili ju v roku 1762. Pri nej bola farská záhrada. Drevo na vykurovanie dostával farár od obce, a to tri siahy mäkkého a tri siahy tvrdého.
V čase kanonickej vizitácie pôsobil na fare farár Ignác Krečmáry (Krecsmary), ktorý mal šľachtický pôvod a pochádzal z Banskej Štiavnice. Bol vzdelaný, vedel viacero rečí. Ovládal latinčinu a hovoril aj po nemecky, po maďarsky a, samozrejme, po slovensky.
Na fare bola už v roku 1781 dosť bohatá knižnica, ktorá bola sčasti majetkom fary, sčasti to bola súkromná knižnica farára Krečmáryho. Na fare býval aj kaplán, ktorým bol v čase vizitácie Ján Zbrankovič.
Významným pomocníkom farára i kaplána bol organista. Bol ním Ján Stroschneider, rakúsky Nemec. Jeho úlohou bolo hrať počas bohoslužieb (omší i litánií) v nedeľu i v robotný deň na organe a usmerňovať spev.
Organista plnil však aj úlohu učiteľa. Mal cvičiť deti v čítaní, písaní, rátaní a v katechéze, teda pomáhal aj pri vyučovaní náboženstva. Jeho úlohou bolo aj sprevádzať farára alebo kaplána pri návštevách chorých, najmä keď ich išli zaopatrovať. V dome fary bola aj miestnosť pre školu, kde sa vyučovalo. Osobitnú izbu tam mal aj organista.
K farskému kostolu v Mišérde patrili aj sochy a kríže vo farnosti. Sochy boli dve a obe boli z kameňa. Jedna bola v Dénešde a predstavovala dénešdskú Pannu Máriu, nachádzala sa blízko cesty na konci dediny, kde je aj dnes. Druhá bola v obci Rovinka a zobrazovala svätého Jána Nepo-muckého. O sochu Panny Márie sa starali farníci, o sochu Jána Nepomuckého zemepáni.
Na území farnosti boli aj tri kríže. Všetky tieto kríže mali korpus ukrižovaného. Jeden z nich bol v dedine Dénešd pred kostolom, druhý na konci Rovinky smerom k Dénešdu a tretí na „Fiertl Feld“. Okrem toho bolo v Mišérde a v Rovinke päť krížov namaľovaných na plechu a pribitých na drevený kríž.
V roku 1852 farský kostol v Mišérde za nejasných okolností vyhorel prakticky do tla. Kostol by bolo bývalo možné ešte opraviť, ale neboli peniaze. Patróni kostola, ktorými boli svetskí zemepáni, neboli ochotní opravu financovať.
Vidieť to z listu ostrihomského arcibiskupa Jána Scitovského, ktorý napísal 6. decembra 1852 hlavnému opátovi do Panonhalmy, že vyhorel farský kostol v Mišérde a že na jeho obnovu nie je teraz žiadna nádej. Žiadal preto hlavného opáta, ktorým bol vtedy Michal Rimely, aby povolil odba-vovať služby Božie pre veriacich farnosti Mišérd vo filiálnom kostole v Dénešde, a to dovtedy, kým nebude farský kostol v Mišérde zreštaurovaný.
Filiálny kostol v Denéšde patril totiž v tom čase pod správu Benediktínskeho opátstva. Hlavný opát s odpoveďou neotáľal. Už 17. Bolo to iba 55 rokov od postavenia od postavenia nového pútnického kostola sv. Bartolomeja v Denéšde, kam sa schádzalo množstvo pútnikov k milostivej soche Panny Márie. Tento relatívne nový kostol v Denéšde tak od konca roku 1852 nadobudol charakter farského kostola. Kostol v Denéšde bol priestranný a vyhovoval potrebám farnosti a tak sa, možno aj práve preto, na rekonštrukciu kostola v Mišérde nenašla potrebná vôľa a prostriedky.
Vývoj v 20. a 21. storočí
Na konci 20. storočia sa farnosť naďalej rozvíjala. V roku 1974 sa obec Dénešd (v tom čase už Jánosíkova) zlúčila z obcami Nová Lipnica a Nové Košariská a vznikla tak terajšia obec Dunajská Lužná. Dunajská Lužná sa tak zároveň stala sídlom tunajšej farnosti.
Súčasnosť
Kostol sv. Michala Archanjela v Michale na Ostrove je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Žitného ostrova. Jeho história siaha do stredoveku a prešiel viacerými architektonickými úpravami, ktoré odrážajú rôzne obdobia a štýly. V súčasnosti slúži ako farský kostol a je otvorený pre veriacich a návštevníkov.
Použité zdroje
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2.
- Gerát, I.: Svätí bojovníci v stredoveku. Úvahy o obrazových legendách sv. Juraja a sv. Ladislava na Slovensku.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Tari, E.: Kőbe faragott liturgia. A Karpát-medence kőzepkori kő keresztelőmedencéi.