Rímskokatolícka Cirkev v Liptovskom Mikuláši: História a Pamiatky

Liptovský Mikuláš je mesto s bohatou históriou, ktorá sa úzko spája s rímskokatolíckou cirkvou. V meste sa nachádza niekoľko významných sakrálnych pamiatok, ktoré svedčia o dlhej a zložitej histórii kresťanstva v tomto regióne. Medzi najvýznamnejšie patrí Kostol sv. Mikuláša a Kostol sv. Petra z Alkantary.

Kostol sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši

Kostol sv. Mikuláša

Kostol sv. Mikuláša je dominantou historického centra Liptovského Mikuláša, najstaršou stavebnou pamiatkou mesta i najväčšou ranogotickou stavbou Liptova. Postavený bol ako farský kostol pre päť neďalekých osád (Vrbica, Okoličné, Ploštín, Palúdzka a Bobrovec). Spočiatku stál osamotený uprostred krajiny, postupne sa okolo neho rozrastalo mestečko Svätý Mikuláš. Táto impozantná sakrálna stavba stojí na mieste staršieho románskeho kostolíka a radového pohrebiska (potvrdil to archeologický prieskum profesora Vojtecha Kričku-Budínskeho v roku 1943), ktorý pri výstavbe nového gotického kostola okolo rokov 1280 - 1300 prevzal úlohu sakristie a je najstaršou časťou súčasného chrámu.

Prvá zmienka o kostole je zo 6.12.1293. V duchu neskorej gotiky bol v druhej polovici 15. storočia rozšírený a zaklenutý. Veža bola nadstavaná a upravená v neskorogotickom slohu. V tomto období bol spolu s oproti stojacou Pongrácovskou kúriou opevnený a obohnaný vodnou priekopou, čím sa vytvorila pevnosť známa ako Fortalitium in sancto Nicolao. Medzi najvýznamnejšie rody, ktoré sa zaslúžili o stavbu kostola, patria Pongrácovci a Podturňanskí. Z významnejších postáv je potrebné spomenúť magistra Donča župana Liptovskej stolice v rokoch 1312 - 1332, ktorý mal veľkú zásluhu na dokončení mikulášskeho kostola, podporoval meštianstvo, obchod a jeho zásluhou sa gotika rozšírila vo väčšom meradle.

V druhej polovici 16. storočia a takmer celé 17. storočie kostol patril protestantom, v rokoch 1632 - 1637 v ňom kázal český exulant Juraj Tranovský, autor evanjelického spevníka Cithara sanctorum. Pochovaný bol v podzemí kostola. Evanjelický farár Samuel Tranovský dal zvýšiť podlahu a okolie kostola o jeden meter, nakoľko voda stojaca v priekope okolo pevnosti ohrozovala a podmáčala základy stavby. Z toho dôvodu sú dnes stĺpy chrámu bez päty. V 18. storočí objekt zbarokizovali. Po požiari v roku 1883 bol obnovený až v roku 1903. Kostol bol generálne opravený a regotizovaný v rokoch 1940 - 1943 podľa projektu architektov M. M. Harminca a J. Záchenského. Odstránili všetky nánosy minulosti a kostol sa zaskvel vo svojej pôvodnej gotickej podobe. Vtedy zbúrali opevňovací múr aj s pristavenými obchodíkmi - kramárnicami a postavili bočné kaplnky s nádhernými vitrážovými oknami, ktoré vznikli podľa návrhov maliarov Janka Alexyho, Fera Kráľa a Jána Želibského. Dielom Janka Alexyho sú aj maľby na chóre i sgrafitá v bočných kaplnkách.

Pôvodne jednoloďový kostol pri prvej gotickej prestavbe rozšírili presbytériom, pri druhej bočnými loďami, čím vznikol trojloďový pseudobazilikálny priestor s oktogonálne uzavretým presbytériom. Kostol so západnou predstavanou vežou má na severnej strane presbytéria pristavanú sakristiu a po oboch stranách dve nové bočné kaplnky pri druhom klenbovom poli. V presbytériu sa zachovala pôvodná krížová rebrová klenba, ktorá dosadá na konzoly, riešené ostrohovo a kružbovo. Visuté svorníky klenieb s plastickou vínnou révou, resp. erbom, ktorý má heraldický obrazec polmesiaca s hviezdou. Na južnej strane presbytéria je gotické kamenné pastofórium, presbytérium pochádza z čias rozšírenia stavby v rokoch 1300 - 1350. Pri rozšírení pôvodnej lode bočnými loďami v 15. storočí boli klenby podchytené tromi a dvomi oktogonálnymi piliermi, ktoré delia priestor na tri lode. Všetky tri lode sú zaklenuté krížovými klenbami po troch klenbových poliach. V presbytériu a v bočných lodiach sa zachovali pôvodné gotické okná s kamennou kružbou.

Veža, ktorá vznikla súčasne so stavbou je štvorpodlažná, má združené okná na malých gotických profilovaných stĺpikoch. Bola niekoľko ráz zničená požiarom, po roku 1942 renovovaná pri zachovaní pôvodných gotických článkov. Keramické reliéfy sv. Juraja a erbov liptovských rodín zhotovila Z. Zemanová v roku 1942. Maľby triumfálneho oblúka a klenieb pochádzajú z roku 1903 od maliarov J. Hanulu a J. Škorvánka. V kostole sa nachádzajú tri neúplné gotické tabuľové oltáre, s tabuľami maľovanými temperovou technikou na kriedovom podklade so zlátením.

Interiér Kostola sv. Mikuláša

Hlavný oltár sv. Mikuláša je neogotický s pôvodnými gotickými maľovanými krídlami, predelovou a menšou sochou svätca, prenesené v roku 1903 z Liptovského Trnovca. Vedľa sochy svätého Mikuláša, po jeho ľavici stojí socha sv. Ladislava, po pravici socha sv. Štefana. Maľované krídla pochádzajú z rokov 1500 - 1510. Na vnútorných stranách krídel sú štyri výjavy zo života sv. Mikuláša z Myry - sv. Mikuláš obdarúva dcéry chudobného zemana, sv. Mikuláš zachraňuje troch nevinných mládencov pred sťatím, zneuctenie sochy sv. Mikuláša a sv. Mikuláš tíši búrku na mori. Na vonkajších stranách krídel sú výjavy z posledného súdu, s postavami sv. Michala (v rytierskom pancieri vážiaceho duše dobré a zlé) a Krista - Sudcu na nebesiach vznášajúceho sa na globe.

V severnej bočnej lodi je mariánsky gotický krídlový oltár z rokov 1470 - 1480 s bočným výklenkovým delením, s ústrednou plastikou a maľovanými pohyblivými krídlami. V skrini je socha Madony s dieťaťom, v bočných štyroch výklenkoch postavy svätíc Barbory, Margity, Kataríny a Doroty. Na vnútornej strane krídel maľby Zvestovania, Navštívenia, Narodenia a Klaňania troch kráľov, na vonkajšej strane krídel sú maľby Vir dolorum, Mater dolorosa, sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána evanjelistu. Na predele je maľba dvoch anjelov a Veraikonu. Oltár reštauroval v roku 1943 P. J. Kern.

V južnej bočnej lodi je oltár Božieho tela z čias okolo roku 1520. Neskorogotický krídlový oltár má v skrini namiesto tradičnej figurálnej plastiky drevený pozlátený reliéf oltárnej sviatosti, predstavujúci takmer 1,5 m vysokú monštranciu, ktorú držia dvaja kľačiaci anjeli. Na vnútornej strane krídel sú obrazy sv. Castula, sv. Augustína, sv. Michala archanjela a sv. Pavla apoštola. Na vonkajšej strane krídel sú obrazy Krista na Olivovej hore, Zrada Judášova, Ecce homo a Nesenie kríža. Pôvodné tabuľové maľby zo začiatku 16. storočia sú vystavené v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Z ich predaja múzeu v roku 1941 bola financovaná rekonštrukcia kostola.

V interiéri kostola sa zachovala vzácna kamenná krstiteľnica kalichového tvaru z roku 1490 s tepaným medeným barokovým vekom zo 17. storočia. Dva kalichy zo začiatku 19. storočia od A. Kolbányho. Portál nad hlavných vchodom bol vyhotovený v roku 1945. Vymodeloval ho prof. F. Král a do kameňa vytesal F. Šustek. Zobrazuje žehnajúcu postavu sv. Mikuláša, zakladateľa Mikuláša, syna Marka, ktorému v roku 1268 kráľ Belo IV. dal zem pre kúriu a kostol, ďalej postavu liptovského veľmoža Bogomera, ktorý na Liptove okolo roku 1268 šíril budovateľský ruch a pomáhal mestu.

Na južnej strane námestia sú okolo kostola umiestnené tri samostatne stojace sochy, ktorých autorom je Ladislav Pollák. Zhotovené sú z pieskovca v nadživotnej veľkosti na vysokom podstavci, osadené v roku 1948. Text na podstavci sochy na severnej strane kostola uvádza: “Šľachtic Pongrác zo Svätého Mikuláša. Na jeho požiadanie kráľ Ľudovít Veľký okolo roku 1350 povolil konanie trhu každý utorok.

Socha Janka Kráľa (1822 - 1876) zobrazuje imaginárnu podobu mikulášskeho rodáka, známeho štúrovského básnika, vrcholného predstaviteľa slovenského romantizmu. Literárna história ho radí k významným európskym básnikom. V roku 1972 bolo jeho výročie narodenia zaradené do kalendára UNESCO. Janka Kráľa pripomína aj reliéf na dome číslo 19, ktorý stojí na mieste jeho rodného domu. Reliéf bol na fasádu osadený v roku 1924.

Socha Gašpara Fejérpataky - Belopotockého (1794 - 1874) predstavuje možno menej známeho, ale významného mnohostranného kultúrneho dejateľa Liptovského Mikuláša - knihára, divadelníka, vydavateľa a rozširovateľa slovenských kníh V meste otvoril prvú slovenskú ľudovú požičovňu kníh. Spoluzakladal prvé slovenské ochotnícke divadlo, ktoré sa v roku 1830 uviedlo hrou Jána Chalúpku - Kocúrkovo.

Čiastočná oprava kostola bola realizovaná v roku 1975 za dp. Jozefa Voščeka. Prevedená bola vonkajšia oprava strechy a veže medenou krytinou. V roku 1983, keď vo farnosti pôsobil dp. Jozef Frielich, sa vykonala výmaľba kostola. Vymenené boli lavice a inštalované nové elektrické kúrenie. Posledná veľká oprava sa uskutočnila v roku 1992 počas pôsobenia dp. Antona Tyrola. Bola odstránená stará vonkajšia omietka.

Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu. Nachádza sa v centre mesta, na Námestí osloboditeľov.

Kostol sv. Petra z Alkantary

Gotický Kostol sv. Petra z Alkantary je dominantou východnej časti mesta Liptovský Mikuláš - mestskej časti Okoličné, ktoré bolo kedysi samostatnou obcou. Kostol je výtvorom vyspelej neskorej gotiky, v celku i v detailoch je najkrajšou a najcennejšou staviteľskou pamiatkou v Liptove. Pôvodne františkánsky kláštorný komplex začali stavať na brehu Váhu na mieste staršieho gotického kostola koncom 15. storočia (ako čas založenia sa uvádza rok 1476) a dokončili ho na začiatku 16. storočia. Nie je úplne jasné, kto bol stavebníkom tohto reprezentatívneho objektu.

Kláštorný kostol postavili ako halové trojlodie s predĺženým presbytériom a veľkou severnou kaplnkou. Z južnej strany sa k presbytériu pripája sakristia a veža. Po dostavbe, začiatkom 16. storočia, reformácia neobišla ani Okoličné, a tak v roku 1565 prešiel celý kláštor i s kostolom do rúk protestantov. Františkánski mnísi boli nútení odísť (v roku 1571) a vrátili sa sem až v roku 1697. Reformáciou i stavovskými povstaniami poškodený objekt (utrpelo najmä vnútorné vybavenie kostola) prešiel v roku 1744 rozsiahlou obnovou už v barokovom slohu. Obnovený chrám bol po novom zasvätený sv. Petrovi z Alkantary.

V auguste roku 1813 kláštor doplatil na svoju polohu pri Váhu a pri obrovskej povodni, ktorá narobila veľké škody na značnej časti toku rieky, bol taktiež značne poškodený. Voda podmyla kostol, narušila jeho statiku, čo viedlo dokonca k zrúteniu časti klenby trojlodia. Na obnovu chrámu bola dokonca vyhlásená celoštátna zbierka. Ďalšia rozsiahla rekonštrukcia sa realizovala aj v rokoch 1903 - 1904 pod vedením Otta Sztehlóa. Okrem iného pri nej významne zvýšili úroveň dlažby v trojlodí. Škody utrpel kostol aj počas bojov druhej svetovej vojny, k ich odstráneniu došlo až v roku 1952. V roku 1963 získal kostol status národnej kultúrnej pamiatky. V roku 1971 bol chrám vymaľovaný. Na jeseň roku 2011 sa ukončila niekoľkoročná kompletná rekonštrukcia jeho zastrešenia.

V uplynulých rokoch sa realizovala rozsiahla pamiatková obnova, v rámci ktorej bola okrem iného znížená podlaha v lodi a severnej kaplnke na stredovekú úroveň a odkryté a reštaurované nástenné maľby na klenbe lode. Kostol je v regióne Liptov jedinečnou stavbou, značne odlišnou od tu prevládajúcej, pomerne jednoduchej sakrálnej architektúry z tohto obdobia. Aj v rámci celého Slovenska patrí medzi najvýznamnejšie a najreprezentatívnejšie stavby neskorej gotiky.

Staršia literatúra datovala výstavbu do rokov 1476 - 1492. Opierala sa o zmienku z listiny z roku 1477, že rok predtým boli položené základy "liptovského kláštora k úcte Panny Márie". Dendrochronologický výskum krovov však posúva dokončenie kostola až na začiatok 16. storočia. Zapojenie kráľa Mateja Korvína do výstavby kláštora mali dokazovať erby kráľa a kráľovnej na víťaznom oblúku. Zámerom panovníka mala byť aj podpora postavenia svojho syna Jána, pre ktorého vytvoril titul liptovské knieža. Kráľ však zomiera už v roku 1490 a jeho syn sa kvôli slabej podpore uhorskej šľachty následne stiahol z Liptova a následne dostal funkcie v južnej časti kráľovstva (Slavónsko, Chorvátsko).

Kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom

Podľa niektorých indícií mohol dostavbu kláštora podporiť Zápoľskí, ktorí sa stali v polovici 90. rokov 15. storočia vlastníkmi Liptova. Halové trojlodie, pre františkánov nezvyčajné, spolu s dlhým presbytériom pôsobí v interiéri vďaka pôvodným klenbám skutočne monumentálne. V stredovekom Uhorsku majú byť iba štyri prípady, keď chrám niektorého zo žobravých rádov bol riešený ako trojlodie. Vďaka tomu sa na stavbe podieľali zruční majstri, ktorí použili viaceré, v Uhorsku v tej dobe, nové stavebné prvky, pochádzajúce z južného Nemecka.

Trojlodie je zaklenuté hviezdicovou klenbou, ktorú podopiera šesť osemuholníkových pilierov. Presbytérium má hustú sieťovú klenbu dosadajúcu na malé konzoly s reliéfnou výzdobou (geometrické tvary, rastliny, tváre). Severná kaplnka je zaklenutá klenbou v podobe dvoch hviezdic, medzi ktorými je kosoštvorec. Na Slovensku dosť ojedinelé sú ozdobné, prevažne figurálne reliéfy pod strechou. Okrem masiek tu nájdeme napríklad aj ruku s troma ratolesťami či zviera (zrejme leva). Dopĺňa ich aj vyrytý letopočet 1490, datujúci túto časť stavby. V južnej stene presbytéria sú osadené dvojité sedílie zdobené kružbou, obnovené v roku 1904 a v roku 2009.

Z drevených plastík sa zachovali tri - sv. Barbora, sv. Margita a sv. Katarína. Krídla oltára niesli na čelnej, sviatočnej, strane štyri obrazy zo života Panny Márie, zadnú stranu zdobilo osem menších výjavov pašiového cyklu. Autorom týchto tabuľových malieb bol okrem Majstra z Okoličného aj Majster oltárov zo Smrečian. Z týchto tabuľových malieb sa dnes zachoval iba jeden z obrazov Panny Márie a päť z ôsmich výjavov Ježišovho umučenia. V roku 2017 boli (znovu)objavené nástenné maľby v strednej časti klenby trojlodia. Ich existenciu potvrdzovali staršie záznamy z 18. i 19. storočia.

Maľby v centrálnom poli hviezdicovej klenby hlavnej lode boli veľmi dobre zachované a odborníci ich datujú do 90. rokov 15. storočia. Ide o techniku pravej fresky s detailmi dokončenými al secco. Majster alebo majstri tu zobrazili františkánske motívy, keď okrem Panny Márie s malým Ježiškom a Stigmatizácie sv. Františka tu nájdeme aj troch svätých členov rádu - sv. Bonaventuru a sv. Bernardína Sienského so sv. Ľudovítom z Toulouse. Okolo roku 1490 mal podľa odborníkov zhotovený Krucifix vsadený dnes do barokového oltára na južnej strane lode.

Unikátne sú stredoveké hodiny, ktorých ciferník sa našiel v roku 2020 na južnej stene presbytéria, a teda neukazovali čas v exteriéri ale v interiéri. Hodinový mechanizmus sa nachádzal na druhej strane steny, v priestore veže. Archívne záznamy hovoria, že v roku 1571 sa dvaja noví mnísi pokúsili odviezť viaceré cennosti kláštora, vrátane vežových hodín. Jedinečným je hlavný oltár s posuvným centrálnym obrazom sv. Petra z Alkantary. Zasvätenie sv. Petrovi z Alkantary.

Uprostred svätyne bola v polovici 18. storočia vybudovaná františkánska krypta, ktorá aj dnes je pietnym miestom kostola. Od lode ju oddeľuje mohutný gotický triumfálny oblúk s primárnou freskovou maľbou bernardínskeho slnka s monogramom IHS. Trojloďový priestor je zaklenutý nádhernou hviezdicovou klenbou, ktorá je podopretá šiestimi osemhrannými stĺpmi. Jej centrálna časť je nositeľkou štyroch stredovekých fresiek františkánskej spirituality. Loď je dlhá 24 m. Štvorhranná veža so slnečnými hodinami stojí na južnej strane svätyne. Pod ňou je priechod do niekdajšieho františkánskeho kláštora, ktorý tvorí s kostolom jeden stavebný celok. Zo severnej strany je k lodi pristavená kaplnka, pod ktorou sa nachádzajú hrobky zemanov z rodu Okoličániovcov.

Vnútorné zariadenie kostola pozostáva z hlavného barokového oltára zasväteného sv. Petrovi z Alkantary a siedmich bočných bohato zdobených barokových oltárov, kazateľnice so sochami štyroch evanjelistov a ozdobne vyrezávaných lavíc z roku 1721. Prístupný celoročne počas svätých omší. V Okoličnom stál starší Kostol sv. Kozmu a Damiána. Vznikol ale niekedy v období rokov 1430 - 1435 a od roku 1453 získal status farského chrámu. Jeho patrónmi boli Okoličániovci. Pri výstavbe kláštorného chrámu jeho časť využili, čo potvrdil v roku 2020 objav konzoly staršej klenby pri výskume súčasného presbytéria.

V roku 2018 získal vtedajší správca farnosti Jozef Tomaga mimoriadne ocenenie Fra Angelico za rozvoj kresťanskej kultúry za úsilie pri obnove Kostola sv. Petra z Alkantary. Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám tunajšej farnosti. Na jeseň roku 2011 bolo v rámci kláštora otvorené Múzeum Ladislava Mattyasovszkého umiestnené v krížovej chodbe kláštora pri južnej stene kostola. V ňom sú prezentované viaceré časti neskorogotického hlavného oltára i ďalšie liturgické predmety.

Prehľad Dôležitých Udalostí v Dejinách Kostola sv. Petra z Alkantary

Rímskokatolícka cirkev v Liptovskom Mikuláši zohráva významnú úlohu v kultúrnom a duchovnom živote mesta. Kostoly sv. Mikuláša a sv. Petra z Alkantary sú nielen dôležité sakrálne pamiatky, ale aj svedectvo bohatej histórie a kultúrneho dedičstva tohto regiónu.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #liptovsky #mikulas