Peter Dubovský: Kňaz, Biskup a Muž Viery

Peter Dubovský bol významnou osobnosťou slovenskej katolíckej cirkvi. Narodil sa 28. júna 1921 v Rakoviciach a zomrel 10. apríla 2008. Bol tajne vysvätený za biskupa v roku 1961.

Spomienka na jeho život a dielo sa začala v sobotu 19. júna 2021 v obci Rakovice svätou omšou, ktorú celebroval Mons. Vladimír Farkaš, dekan z Partizánskeho. Po svätej omši historik František Neupauer priblížil životný profil otca Petra v dialógu. Hudobný doprovod pripravil Peter Janků.

Správca farnosti oboznámil prítomných o priebehu Deviatnika vďačnosti za dar otca Petra, ktorý trval až do 27. júna. Počas nasledujúcich dní do farností zavítali páter Peter Zahoránsky SJ, páter Jozef Konc OFM Cap., páter Ján Ďurica SJ a páter Peter Dufka SJ z Ríma. Autor publikácie o biskupovi Dubovskom, Michal Válka, tiež navštívil farnosť. Žilinský biskup Mons. Tomáš Galis slávil svätú omšu vo štvrtok 24. júna. V sobotu 26. júna sa konala slávnostná svätá omša za účasti hostí a rodákov biskupa Dubovského, počas ktorej bola odhalená pamätná tabuľa. Rovnako v sobotu 26. júna sa konala svätá omša aj v Novej Lehote, kde otec Peter tajne vysvätil desiatky kňazov. Slávnosti sa zúčastnili aj traja bratia kňazi jezuiti Dufkovci.

„Minimálne 80% na mojej ceste do zasväteného života mal otec Peter“, spomína páter Peter Dufka SJ, profesor na Pápežskej univerzite v Ríme. Farnosť Veselé pozýva všetkých, ktorý poznali otca Petra, aby sa zapojili do „deviatnika vďačnosti“ svojou osobnou modlitbou alebo napísali spomienku na otca Petra.

Sestra Mária Bebčáková, OSF napísala: „Rada by som spomenula skúsenosť jednej ženy, ktorá sa po ťažkých životných omyloch dostala na sv. spoveď k otcovi Petrovi. Po stretnutí s ním povedala: Až teraz som pochopila, čo to znamená, že Boh je Otec...“

Hlavným organizátorom slávnosti bola farnosť a obec Rakovice. Starosta obce Dušan Daloš spomína na stavbu kostola sv. Cyrila a Metoda, ktorého hlavným iniciátorom bol otec Peter. „Najviac ma oslovil optimizmus, dobrosrdčenosť a stály úsmev na tvári otca Petra. Som nesmierne hrdý na to, že som mohol byť „spolupracovníkom“ otca Petra a pána farára Hužoviča pri stavbe tohto krásného Božieho chrámu.“

Životopisné údaje

Peter Dubovský sa narodil 28. júna 1921 v Rakoviciach. V júni 1940 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Roku 1947 začal študovať teológiu a filozofiu v Brne, potom bol dva roky magistrom novicov v Trnave a pracoval v redakcii Posla Božského Srdca. Roku 1950 pokračoval v Trnave v štúdiu teológie, no z 13. na 14. apríla bol vyvezený spolu s ostatnými rehoľníkmi do koncentračného tábora v Podolínci. Odtiaľ ho 5. septembra eskortovali na základnú vojenskú službu a do tzv. PTP (pomocného technického práporu). Na Štedrý večer roku 1950 ho v Prahe vysvätil za kňaza biskup Kajetán Matouška.

Po 40 mesiacoch vojenčiny sa zamestnal v stavebnom podniku Konstruktiva v Prahe, kde pracoval už predtým ako vojak. Svoju pastoračnú činnosť zameral v tomto období najmä na vysokoškolákov - chodieval na internáty, ale aj do mnohých rodín, dával exercície na chatách a vysluhoval sviatosti. Osemnásteho mája 1961 ho biskup Dominik Kaľata tajne konsekroval za biskupa. Roku 1962 biskupa Petra Dubovského zatkli a odsúdili na šesť rokov odňatia slobody. Prepustili ho v roku 1967. Od roku 1969 pôsobil dva roky ako kaplán v Nitrianskom Pravne, potom vypomáhal na fare v Handlovej. Svoju pastiersku službu naplno rozvinul, keď sa stal farárom v Novej Lehote.

V tejto malej farnosti, kde pôsobil 20 rokov, verný poslaniu, ktoré mu bolo zverené, slúžil tak prichádzajúcim laikom, ako aj kňazom, no najmä Spoločnosti Ježišovej, a to nielen formáciou, ale aj tajnými vysviackami kňazov. V roku 1991 bol vymenovaný za pomocného biskupa v Banskej Bystrici. V roku 1993 sa stal predsedom Spolku svätého Vojtecha v Trnave a po ôsmich rokoch pôsobenia v tejto funkcii bol zvolený za doživotného čestného predsedu. Popritom vykonával funkciu generálneho vikára biskupa Rudolfa Baláža a päť rokov bol aj generálnym sekretárom Konferencie biskupov Slovenska. Vypomáhal tiež vo farskej pastorácii - pôsobil vo farnosti Banská Bystrica - Radvaň. Od roku 1997 sa stal emeritným biskupom, býval v komunite jezuitov na fare v Radvani a od roku 2005 v Ivanke pri Dunaji, kde ešte aj v deň odchodu na večnosť pôsobil ako špirituál seniorátu.

Ľudovú školu navštevoval v rodisku, meštiansku školu vo Vrbovom. V r. 1935 začal študovať na gymnáziu v Trnave, pokračoval v Ružomberku a zmaturoval v r. 1944 na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a v r. 1947 začal študovať teológiu a filozofiu na vysokej škole v Brne. Za kňaza ho tajne vysvätili v r. 1950, biskupskú vysviacku prijal v r. 1961 tiež tajne z rúk Dominika Kaľatu. V r. 1950 ho internovali v koncentračnom kláštore v Podolínci, odtiaľ ho povolali na základnú vojenskú službu a ako vojak pracoval v tzv. pomocnom technickom prápore vo Svätej Dobrotivej, v Kladne a Prahe. V rokoch 1954-1962 sa zamestnal ako robotník v Konstruktive v Prahe. V r. 1962 ho v procese s príslušníkmi reholí odsúdili a väznili do r. 1967 v Plzni, Mírove a v Boroch. V rokoch 1967-1969 znova pracoval v Konstruktive v Prahe ako úradník. V septembri 1969 prešiel do pastorácie, pôsobil ako kaplán v Nitrianskom Pravne, od r. 1971 ako správca farnosti v Novej Lehote a od r. 1990 v Handlovej. V r. 1991 ho vymenovali za pomocného biskupa a v r. 1993 za generálneho vikára Banskobystrickej diecézy. V rokoch 1991-1999 zastával funkciu predsedu Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Pedagogicky pôsobil na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity a na Teologickom inštitúte v Banskej Bystrici-Badíne. Po dosiahnutí kánonického veku Svätá stolica prijala jeho abdikáciu a bol uvoľnený z funkcií v Banskobystrickej diecéze. Pastoračne vypomáhal vo farnosti Banská Bystrica-Radvaň.

Ing. Peter Dubovský sa narodil 29. apríla 1964 v Pečeňadoch. Navštevoval Gymnázium v Piešťanoch, ktoré ukončil maturitnou skúškou v roku 1983. Následne študoval na Vysokej škole technickej - odbor biochémia. V roku 1988 obhájil diplomovú prácu a získal titul „inžinier”. Počas štúdia na vysokej škole v Bratislave sa stretával s chlapcami, ktorí boli v kontakte s jezuitmi. Rozhodnutie stať sa jezuitom muselo byť za komunistického režimu tajné. Rodičom to smel povedať až vo februári 1990. Verejne vystúpil až pri príchode sv. Jána Pavla II. do Československa. Následne nastúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave. V rokoch 1991 - 1993 študoval na Teologickom inštitúte sv. Alojza v Bratislave. V roku 1993 ho predstavení poslali na biblické štúdiá a poslali ho dokončiť teológiu do Ríma. Tam sa venoval štúdiu hebrejčiny, gréčtiny a moderných jazykov. Po licenciáte pokračoval v štúdiu biblických vied. 28. júna 1997 bol vysvätený za kňaza v Bratislave. Po kňazskej vysviacke pokračoval v štúdiách v Ríme. V rokoch 1999 - 2000 študoval biblickú archeológiu priamo v Jeruzaleme. V roku 2002 ukončil doktorát z biblických vied so záverečnú prácu zo svätého Pavla. V súčasnosti vyučuje Sväté písmo na Trnavskej univerzite.

Práve v utorok 10. apríla 2018, uplynulo desať rokov od úmrtia bývalého banskobystrického pomocného biskupa Mons. Petra Dubovského. Banskobystrická diecéza v spolupráci s Trnavským arcibiskupstvom a Rehoľou Jezuitov na Slovensku pripravila spomienkovú svätú omšu v Katedrále sv. Jána krstiteľa, kde je Mons. Peter Dubovský, SJ pochovaný. Peter Dubovský sa narodil 28.6.1921 v Rakoviciach, okr. Piešťany.

V roku 1962 ho v procese s príslušníkmi reholí odsúdili a väznili do r. 1967. V r. 1969 prešiel do pastorácie. R. 1991 ho vymenovali za pomocného biskupa a r. 1993 za generálneho vikára Banskobystrickej diecézy. Pedagogicky pôsobil na teologickej fakulte Trnavskej univerzity a na Teologickom inštitúte v Banskej Bystrici - Badíne. Zomrel 10. 4. 2008.

Mons. Peter Dubovský

Pavol Dubovský je kňaz pôsobiaci v Rakúsku, kde spravuje viacero farností neďaleko Viedne, v ktorej je už štyridsaťštyri rokov. Zo Slovenska odišiel ilegálne v roku 1978, a to kvôli jasnej túžbe stať sa kňazom. Veľmi rád chodí do hôr, kde ako sám povedal, sa dá pookriať na tele i na duši.

Ján Bystriansky, ktorý je správcom Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka na Katolíckej univerzite v Ružomberku (UPaC), spomína aj na posledné dni so zosnulým kňazom Jozefom Žvandom, ktorý v UpaC pôsobil vyše dvadsať rokov a zomrel 21. januára 2024. Dvaja kňazi z našej partie, Peter Dubovský s Liborom Marekom, boli pred dvoma rokmi na šesťtisícovke Denali, vlani sme boli spolu na sedemtisícovke Pik Lenina.

Peter Dubovský, ktorý bol šéfom expedície, od minulej jesene hľadal najlacnejšiu agentúru, ktorá ponúkne najviac. Dokonca Peter Dubovský prišiel k lámom, budhistickým mníchom, ktorí nám požehnali pred výstupom, a hovoril im: „Ja som katolícky mních.“ Oni len prikývli, že dobre, a to bolo všetko. Žiadna diskusia ani otázky.

Bola mu cudzia taká pastorácia, kde sa len čaká na ľudí, kedy prídu. Treba medzi nich aktívne ísť, vykročiť. Keď som bol v Himalájach, nosil som portrét Jožka na šatke, ktorú som mal stále na krku. Pre mňa to bol človek, ktorý ma vedel nasmerovať. Mal množstvo úloh a povinností, ale vedel si aj oddýchnuť a načerpať. Mal stále zápal pre študentov. Nepoznal slová únava a nedá sa.

Dedina spomína sa v sozname pápežskej dežmy roku 1332., roku 1337. a v diplome roku 1424., keď ju kráľ Žigmund daroval kráľovnej Barbore spolu i s Dubovým, Hronskou a Železnou Breznicou, Bučou a inými obcami, ku dobronivskému zámku patriacimi. Bol tu starobylý gotický kostol Zjavenia Pánovho, výjmúc sklepenú sakristiu celý pod drevenou povalou. Na jeho zrúcaninách bolo vidno až do nedávna stenové maľby, fresky. Pri ňom bola drevená fara, ktorá roku 1745. zhorela a viac na tom mieste postavená nebola. Z dávnych farárov spomína sa r. 1332-1337. v sozname pápežskej dežmy Peter; roku 1397. v sozname Pázmánovskom spomína sa ostrolucký farár; a tiež i roku 1503.

V časoch tureckých vpádov trpela i Ostrolúka a okolie mnoho. Roku 1567. strojili sa sečianski Turci napadnúť Dubovo a okolie; podobne i r. 1573. Dvoma rokmi prv vypálili Kozelník; tiež i 28. aug. roku 1576. Okolo roku 1636-37. vpadli Turci do okolia Ostrolúky a zajali jednu ženu, ak nie i viac, ako svedčí o tom kontuberniálna zápisnica. Ešte i roku 1057. boly tieto obce poplatné Turkom.

V roku 2005 pri príležitosti konsekrácie kostola sv. Cyrila a Metoda mu bol udelený titul "Čestný občan obce Rakovice".

Biskup Peter Dubovský SJ sa najviac zaslúžil o postavenie kostola sv. Cyrila a Metoda v jeho rodných Rakoviciach, ktorého základný kameň bol položený 24. februára 2003 a vysvätený bol 3. júla 2005. Bol od začiatku hlavný iniciátor pri prípravných prácach, počas výstavby, pred dokončením, ale ešte aj teraz keď sa dorábajú určité maličkosti na stavbe kostola. Za všetku obetavú a významnú prácu, ktorú pre obec urobil mu bol 3. júla 2005 udelený titul "Čestný občan obce Rakovice".

Jezuitský pastier odišiel do večnosti 10. apríla 2008. Jeho narodenie pre nebo si v sobotu pripomenuli v Katedrále svätého Jána Krstiteľa v Trnave, kde je pochovaný. Peter Dubovský sa narodil v Rakoviciach v okrese Piešťany. Vynikal svojou pokorou a zápalom pre pastoráciu mladých. Okúsil tiež tvrdosť väzenia a práce v takzvaných PTP. Ako biskup viedol farnosť v Radvani a osem rokov bol predsedom Spolku svätého Vojtecha. V deväťdesiatych rokoch po vymenovaní za banskobystrického pomocného biskupa bol pravou rukou Rudolfa Baláža. Slúžil tiež ako generálny sekretár KBS.

Súčasný banskobystrický biskup Marián Chovanec si spomína aj na to, ako vedel vysvetľovať hlboké pravdy jednoduchým spôsobom. „Dokázal verne stáť aj na pracovisku, aj v prenasledovaní a potom od roku 1990 aj vo verejnej službe. Diecéza mu je vďačná za jeho roky služby, najmä za jeho vernosť. Vernosť viere, vernosť záväzkom svojho stavu," povedal biskup Chovanec.

Svätú omšu za biskupa Dubovského slúžil súčasný trnavský arcibiskup Ján Orosch. Vyzdvihuje na ňom jeho skromnosť, keďže ako biskup bol prijať službu aj v tej najmenšej farnosti. „Vo väzení a na tých miestach, kde bol PTP, všetko bral ako vôľu Božiu," uviedol.

Funkciu generálneho vikára banskobystrickej diecézy, ktorú kedysi zastával Peter Dubovský, dnes vykonáva kňaz Branislav Kopal. Jezuitského biskupa spoznal ešte ako seminarista. Pamätá si na jeho bezprostrednosť a zmysel pre realitu. Pre jezuitského kňaza Jána Ďuricu bol biskup Dubovský duchovným sprievodcom a bol aj pri jeho rozhodovaní sa pre život rehoľníka. „On bol takým motívom aj môjho povolania do rehole," uviedol.

Na záver spomienkovej omše sa za biskupa Dubovského pomodlili aj pri jeho hrobe v krypte katedrály.

Tabuľka: Pôsobiská Petra Dubovského

tags: #peter #dubovsky #knaz