Sabinov, mesto ležiace v údolí Torysy, na pomedzí pohorí Čergova a Bachurne, má bohatú históriu a kultúrne dedičstvo. Prvá písomná zmienka o Sabinove pochádza z roku 1248. V polovici 12. storočia sa tu usadili nemeckí kolonisti. Spolu s Prešovom získalo toto mesto v roku 1299 mestské výsady. Postavenie mesta navonok zdôrazňovali hradby pochádzajúce z 15. a 16. storočia, z ktorých sa dodnes zachoval súvislý pás.
Mesto vznikalo okolo Kostola svätého Jána Krstiteľa. Sabinov bol kráľovským mestom, ktoré ťahali spišskí Sasi. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Kráľ Žigmund ho povýšil na slobodné kráľovské mesto, ktoré malo aj svoje poddanské dediny a dokonca aj vinice v Tokaji.
Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia.
Historické námestie v Sabinove
História Kostola svätého Jána Krstiteľa
Najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484-1518 bol kostol neskorogotický prestavaný. Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa v Sabinove, ktorý bol postavený koncom 13. a začiatkom 14. storočia v gotickom slohu, je najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou mesta. Jedným z podstatných pamätných rokov pre históriu Kostola sv. Farský Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa je skutočným klenotom Sabinova a ústrednou dominantou historického jadra mesta.
Kostol svätého Jána Krstiteľa v Sabinove
Architektúra a Výzdoba
Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Vnútorná výzdoba kostola je zmesou gotických, renesančných a barokových prvkov. Najcennejšie sú oltáre pochádzajúce z dielní majstra Pavla z Levoče a Majstra ANS, ktoré patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku.
V kostole boli veľmi vzácne oltáre z prelomu 15. a 16. storočia, ale koncom 19. storočia niektoré z nich odviezli do Budapešti. Dnes ich možno vidieť v tamojšej Národnej galérii. V predsieni južného vchodu je veľkolepý renesančný portál od známeho majstra Vincenta z Dubrovníka.
Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 -1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku 1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku 1657, zvon pochádza z roku 1470.
Ďalšie Kultúrne Pamiatky v Sabinove
Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj grécko-katolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám postavené na okrajoch historického jadra.
V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 - 1877 žil v meste u svojho brata významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker.
Historické jadro Sabinova bolo vyhláškou Okresného úradu v Prešove č. 2/93 vyhlásené za pamiatkovú zónu. Zachované sú časti bášt a časť hradobného múru. Kultúrnou pamiatkou je aj budova evanjelického lýcea a neskôr piaristického gymnázia v strede Námestia slobody. Predmetom pamiatkarskej ochrany je 30 meštianskych domov, ktoré obklopujú Námestie slobody.
Kultúrny Život v Sabinove
Kultúrnu činnosť v meste zastrešuje Mestské kultúrne stredisko v Sabinove. Mesto je každoročne dejiskom festivalu katolíckych speváckych zborov a skupín „Aleluja“ a festivalu rockových skupín ako aj regionálnej prehliadky dedinských folklórnych skupín „Krása živou“. K tradičným podujatiam patrí sabinovský jarmok.
Súbor všetkých historických, architektonických, umeleckých a vôbec kultúrnych hodnôt mesta viedol k tomu, že historické jadro mesta bolo Okresným úradom v Prešove Vyhláškou č. 2/93 z 20. mája 1993 vyhlásené za pamiatkovú zónu. Pre nenarušený stredoveký charakter Sabinova je charakteristické spájanie objektov do súvislého radu okolo šošovkovitého námestia, ktoré vzniklo z pôvodného osídlenia.
Návšteva Sabinova ponúka pohľad do bohatej histórie a kultúry tohto východoslovenského mesta. Architektonické pamiatky, ako aj kultúrne podujatia, robia z neho atraktívny cieľ pre turistov a milovníkov histórie. Príďte a objavte krásy Sabinova!