Farnosť Milošová, patriaca do dekanátu Čadca, má bohatú históriu a ponúka pravidelný program svätých omší. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, významné udalosti a súčasnosť.
Námestie v Čadci
História Čadce a jej náboženské dejiny
Náboženské dejiny Čadce siahajú do obdobia osídlenia tohto kraja. Určité osídlenie možno predpokladať už v 14. a 15. storočí. Prvá písomná zmienka o Čadci pochádza z roku 1417.
Založenie Čadce spadá do obdobia feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526. V roku 1534 Ladislav a Mojžiš Suňogovci začali budovať novú dedinu na pozemkoch pri potoku Čadca.
Evanjelická farnosť
V 60. rokoch 16. storočia sa na Budatínskom panstve uchytila reformácia a vznikla evanjelická farnosť v Kysuckom Novom Meste (KNM), ku ktorej patrili takmer celé Kysuce. Čadca patrila k tejto farnosti už v 16. storočí.
Podľa listiny Mojžiša Suňoga z roku 1601 boli obyvatelia Čadce povinní kysuckonovomestskému evanjelickému farárovi odovzdávať 2 zlaté. Evanjelická farnosť v Čadci vznikla v roku 1620, kedy sa Čadca osamostatnila s podmienkou, že bude odvádzať 12 zlatých ročne.
Obdobie rekatolizácie
Počas rekatolizácie zaujali katolíci miestny kostol v období 1672-1673 a pôvodne evanjelická farnosť sa zmenila na katolícku. V roku 1674 sa konala prvá zachovaná katolícka vizitácia farnosti. Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi.
V 80. rokoch 17. storočia sa Čadca stala majetkom žilinskej rezidencie jezuitov. Nového zemepána dostala Čadca až v roku 1714, kedy ju od žilinských jezuitov vykúpil Juraj Erdödy.
V roku 1749 vznikla nová farnosť v Skalitom s filiálkami Čierne a Oščadnica. Pre nedostatok kňazov však bola v roku 1761 znova pripojená k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol financovaný z tzv. náboženského fondu.
V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku 1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti vznikli v roku 1789 aj fara v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov).
Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790 vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca, Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj Čierne, Javorník-Čierne a Staškov.
Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici. Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský dekanát.
Významné osobnosti cirkevného života
Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský.
Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, Jána Nepomuka Derčíka, Jána Nepomuka Nemčáka pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha. Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku.
V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi: Stanislav Bukovan, Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík, Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba, Marián Valašík SJ.
Filiálka Horelica
Horelica vznikla na konci 16. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1593. Podobne ako Čadca spočiatku patrila Budatínskemu, od druhej polovice 18. storočia Strečnianskemu panstvu. V roku 1944 bola pripojená k Čadci. V Horelici je postavená kaplnka sv. Anny z roku 1894. Z obce pochádza významný kňaz a národovec Ján Nepomuk Nemčák, vďaka ktorému boli v Horelici postavené školy.
Kaplnka sv. Anny v Horelici
Nové farnosti v Čadci
S rastom počtu obyvateľov sa rozdelila aj pôvodná čadčianska farnosť. 1. júla 1999 vznikla nová farnosť na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka, kde bol posvätený kostol 5. decembra 1998.
Vo februári 2008 bola pápežom Benediktom XVI. zriadená nová Žilinská diecéza. V júli 2011 sa z farnosti Čadca-mesto odčlenila nová farnosť v časti Milošová farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová.
Dňa 1. januára 2018 bol obnovený dekanát Turzovka, do ktorého boli z čadčianskeho dekanátu začlenené farnosti Makov, Vysoká n. K., Korňa (s pútnickým miestom Živčáková), Turzovka, Klokočov, Podvysoká, Staškov.
Súčasnosť
V súčasnosti patria do Dekanátu Čadca tieto farnosti: Raková, Zákopčie, Čadca-mesto, Čadca-Kýčerka, Čadca-Milošová, Svrčinovec, Čierne a Skalité.
30. septembra sa v našej farnosti uskutočnila púť k vzácnej relikvii Kristovej Krvi v benediktínskom kláštore v Hronskom Beňadiku na Slovensku. Jej história siaha až do roku 1483, keď ju kráľ Matej Korvín I. venoval kláštoru pri príležitosti posvätenia kostola. Od tej doby sa stala symbolom viery a nádeje pre Slovensko a bola využívaná v modlitbách a požehnaniach v časoch ťažkých skúšok.
1. mája si pripomíname Sviatok práce a v cirkevnom kalendári spomienku na sv. Jozefa robotníka. Symbolom naozajstnej pracovitosti je práve sv. Jozef, robotník a remeselník. Jozef, zákonitý otec a pestún Božieho Syna bol podľa Písma muž spravodlivý.
Našu farnosť od jej založenia spravovali: Mgr. Marek Smatana (1999 - 2010), Mgr. Kapláni, ktorí pôsobili v našej farnosti sú: Mgr. Ľubomír Solík z Dubnice nad Váhom, Mgr. Martin Čerňanský zo Svinnej, Mgr. Marek Rybanský z Kovariec, Mgr. Miloš Galbavý z Beluše, Mgr. Ing. Zdenko Mezovský zo Svitu, Mgr. Pavol Turza z Púchova, Mgr. Ing. Miloš Gabala z Bolešova, Mgr. Patrik Sojčák z Makova, Mgr. Viktor Kuciak zo Štiavnika, Mgr. Peter Nečeda z Krásna nad Kysucou a Mgr. Tomáš Pavlík z Bytče, Bc.
Prehľad kňazov pôsobiacich vo farnosti:
Erb farnosti Čadca-Milošová
| Obdobie | Správca farnosti | Kapláni |
|---|---|---|
| 1999 - 2010 | Mgr. Marek Smatana | Mgr. Ľubomír Solík, Mgr. Martin Čerňanský, Mgr. Marek Rybanský, Mgr. Miloš Galbavý, Mgr. Ing. Zdenko Mezovský, Mgr. Pavol Turza, Mgr. Ing. Miloš Gabala, Mgr. Patrik Sojčák, Mgr. Viktor Kuciak, Mgr. Peter Nečeda, Mgr. Tomáš Pavlík, Bc. |
Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci
Keďže Čadca vznikla v roku 1534, môžeme predpokladať, že jednoduchý drevený kostol si obyvatelia mohli postaviť ešte do konca 16. storočia.
Predpokladom pre vznik farnosti je existencia kostola, takže v roku 1620 musel kostol v obci stáť. Bol však, podobne ako celá nová farnosť evanjelickým. V lete 1645 bol kostol i dedina vyrabovaná regulárnym nemeckým vojskom. Z kostola odcudzili liturgické rúcha, paramenty a istý obnos peňažnej hotovosti.
Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi, no oltárny obraz predstavoval Narodenie Krista. Kostol mal v nízkej veži dva zvony. Jeden zo zvonov bol do Čadce prenesený ešte v roku 1628 z Brodna. Kostol mal dvojitý chór a zdobili ho viaceré sochy a obrazy.
K zasväteniu kostola sv. Bartolomejovi pravdepodobne došlo až v čase, kedy sa kostol dostal do rúk katolíkom, tzn. v období rokov 1672-73. V súčasnosti je sv. Bartolomej aj súčasťou mestského erbu.
Starý drevený kostolík už skutočne dosluhoval a bol najvyšší čas, aby farnosť dostala dôstojný farský chrám. Tak archívne pramene ako aj staršie práce uvádzajú, že kostol v Čadci sa začal stavať práve vďaka povzbudeniam a úsiliu pátra Juraja Imrichoviča.
Nie je pravdou, ako to uvádza staršia literatúra, že nový murovaný kostol bol postavený na mieste starého dreveného, pretože v čase jeho výstavby, v roku 1733, drevený ešte stál.
S ohľadom na to začali samotní chudobní farníci na vlastné náklady v minulom roku stavať nový kamenný a dosť priestranný kostol, ktorý je už do polovice vyzdvihnutý. Výstavbe kostola sčasti pomohol aj zemepán a patrón Juraj Erdödy.
Murovaný kostol bol postavený v barokovom slohu v najzadnejšej časti chotára vtedajšej obce, na vŕšku, orientovaný na východ. Obkolesoval ho rozsiahly cintorín s krížom. Kostol mal vybudovanú aj kryptu, od pochovania do nej sa platilo 6 zlatých. V interiéri sa pôvodne nachádzal len starý kamenný oltár zasvätený sv. Bartolomejovi prenesený zo starého kostola.
Vedľa oltárneho obrazu sa nachádzajú sochy sv. Joachima a Anna, rodičov Panny Márie. Po stranách sa nachádzajú sochy sv. Augustína so srdcom v ruke a sv. Gregora Veľkého. Uprostred oltára sa nachádza svätostánok. Na pravej i ľavej strane boli bočné oltáre dedikované sv. Jánovi Krstiteľovi a sv. Anne. V súčasnosti sú na nich sochy Božského Srdca a Panny Márie. Sochy nahradili pôvodné obrazy počas veľkej renovácie kostola v roku 1899 za farára Ignáca Tvrdého.
V roku 1751 a 1783 boli z boku veže pristavené kaplnky, ktoré však časom stratili ...