Secesný Kostol sv. Alžbety zo začiatku 20. storočia je jednou z najvýraznejších pamiatok Bratislavy. Táto najatraktívnejšia bratislavská secesná budova je oficiálne známa ako Kostol svätej Alžbety Uhorskej, no bežne sa označuje jednoducho ako „Modrý kostolík“.
Modrý kostolík v Bratislave
Architektúra a štýl
Jeho štýl, ktorý je známy aj ako uhorská secesia, sa opakuje aj v prípade neďalekej školy na Grösslingovej ulici. Obidve budovy navrhol budapeštiansky architekt Ödön Lechner (Edmund Lechner) a postavené boli na začiatku dvadsiateho storočia (kostol bol vysvätený 11. októbra 1913). Interiér aj exteriér kostola sú vymaľované odtieňmi bledomodrej farby a vyzdobené modrou majolikou. Dokonca aj strešná krytina má modrú glazúru.
Kostolík sv. Alžbety je jednoloďová stavba s pristavanou valcovitou vežou. Kostolík je pomerne malý a architekt na ňom majstrovsky udržal jednotu v ornamentálnom tvarovaní. Pôvodne architekt plánoval kupolu na oválnom pôdoryse, ale nakoniec Lechner použil pásovú klenbu oválneho profilu, ktorý zakryl strmou valbovou strechou pokrytou krásnou modrou glazúrovanou škridlou. Konštrukčnou zaujímavosťou sú klenby, ktoré sú zo železobetónu. Stavbu viedol bratislavský staviteľ Anton Durvay.
História a význam
Kostol bol zasvätený uhorskej svätici Alžbete (z kráľovského rodu Arpádovcov) a mal byť akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (Sissi). Objekt nebol stavaný ako kostol, ale ako kaplnka pre študentov susedného katolíckeho gymnázia podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. V minulosti tvoril súčasť katolíckeho gymnázia, postaveného v jeho blízkosti a mal slúžiť ako kaplnka pre jeho študentov.
Edmund Lechner
Edmund Lechner bol maďarský architekt, predstaviteľ secesie. Patrí medzi najznámejších maďarských architektov. Narodil sa v rodine pôvodom z Bavorska, ktorá sa v 17. storočí prisťahovala do Budapešti. Začiatky jeho kariéry siahajú do Francúzska, kde sa v ateliéri C. Parenta venoval najmä reštaurátorstvu a ochrane pamiatok. Po návrate znova pracoval v Budapešti. Spočiatku navrhoval činžovné bytové domy, ktoré nesú stopy nemeckého akademického štýlu.
Edmund Lechner sa veľmi potešil, keď v roku 1909 dostal od Bratislavčanov poverenie na naprojektovanie kostola. Veď už niekoľko rokov nedostal žiadne poverenie od štátu a bol finančne úplne na dne (jeho dlhy v kaviarni neskôr vyplatil Jozef Vágó). Lechner na kostole, na rozdiel od dovtedajších veľkých budov, nepoužil veľké stenové pásy, ale jednotlivé menšie pásy, čím naplánoval maďarskejšie rozvrhnutie steny. Tým sa čelné steny stali oveľa živšie ako dovtedajšie Lechnerove budovy.
Treba povedať, že Bratislavčania už tri roky predtým zamestnávali Lechnera. V rokoch 1906 - 1908 pripravoval plány bratislavského Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia a kostol sa mal pripojiť k tejto škole. Lechner zmenil pôvodne navrhnutý pozemok, pričom požiadal o pozemok na rohu ulice. Chcel tak prispôsobiť umiestnenie kostola, aby získal dva vchody, jeden na severnej strane oproti gymnáziu pre študentov a druhý na východnej strane pre obyvateľstvo. Lechner takýmto umiestnením kostola úplne prevrátil tradičnú pozíciu (hlavný vchod na západe, bočný vchod na juhu).
Podľa výskumu pôvodná farba kostola bola sivá. O stenách hovorí aj vtedajší opis: "Okrem širokých plôch stien staviteľ prerušoval steny plochými reliéfmi. Takto stenu rozčlenil do rôznych tvarov: kríž, kruh, z okien visiaca ornamentika, medzi nimi modrobiele mozaikové symboly ruží s retiazkami a so symbolom Najsvätejšej Trojice - v trojuholníku vsadené oko."
Ladislav E. Baranszki píše v gymnaziálnom vestníku 1909/10: "Chcem obzvlášť poznamenať niečo ohľadne hlavného vchodu, ktorý každého prekvapí svojou monumentalitou a pritom nádhernou jednoduchosťou. Rímsa vchodu mohutne vystupuje z rovnej steny. Vchod je jednoduchý a široký, uzavretý elipsou. Rímsa svojou vypuklosťou sa javí ako zaoblený stĺp... Celá brána je akoby nalepená na stene. Mozaika nad bránou zobrazuje sv. Alžbetu znázorňujúc zázrak s ružami."
Na stenách vidíme legendárne štýlové ruže sv. Alžbety vytvorené s veľkou fantáziou z rôznych materiálov: modrou sklenenou mozaikou, farbou, alumíniovými platňami, sadrou. Štylizovanými ružami sú ovenčené vchody a v menšej miere aj okná. Vnútro každej časti kostola Edmund Lechner plánuje a často prerába. Remeselnícke umenie a "stavbarina" uňho tvoria štýlový celok, umeleckú dokonalosť.
Dnešné okná sú obnovené po bombardovaní v druhej svetovej vojne. Pri obnovení sa snažili napodobniť pôvodné okná, okrem erbov, ktoré úmyselne nezobrazili. Podľa písomných poznámok sa farby okien navrhovali tak, aby odzrkadľujúce sa slnečné lúče vyvolali z každého uhlu vždy iný dojem.
Dňa 26. júna 1910 bol slávnostne vztýčený kostolný kríž a 14. mája 1911 boli inštalované zvony, ktoré postavil biskup dr.
Interiér kostola
Interiér sa farebnosťou a štýlom pridržiava exteriéru. Vo výzdobe stien prevažuje modrá farba, je doplňovaná bielou, a krémovou, s pozlátenými obrubami a nechýbajú ani motívy hviezd a motívy prírody - kvety, listy. Lavice sú drevenné, jemne modré s krémovo sfarbenými vrcholcami.
Pohľad do vnútra kostolíka smerom k hlavnému oltáru, na ktorom je obraz Alžbety Durínskej a jej chudobných, ktorým rozdáva dary. Uprostred chodby visí na troch reťaziach večné svetlo v podobe srdca. Celý kostolík je dobre osvetlený vďaka veľkým,vhodne rozmiestneným oknám.
Interiér Modrého kostolíka
Svätá Alžbeta Uhorská
Kostol bol zasvätený uhorskej svätici z kráľovského rodu Arpádovcov - Alžbete Uhorskej / Durínskej. Alžbeta bola Uhorská princezná, bola grófka na panstve v Durínsku, v Nemecku. Alžbeta býva zobrazovaná s korunou na hlave, ktorá je symbolom jej hodnosti ako princezná, alebo grófka. Jej sviatok slávime 17. novembra, ktorý je dňom jej úmrtia v roku 1231, v 24 rokoch jej života.
Alžbeta sa narodila sa do rodiny Uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy z Andechs-Meran. Podľa uhorskej tradície sa narodila na zámku v meste Sarospatak, jednej z obľúbených rezidencií kráľovskej rodiny v severnom Uhorsku 7. júla 1207. Presný dátum narodenia však nie je známy. Keď mala 4 roky (1211) bola zverená nemeckému sprievodu, ktorý ju z Pressburgu (Bratislavy), v tom čase najzápadnejšiej pevnosti Uhorského kráľovstva, priviedol na Durínsky šľachtický dvor, spolu s mládencom Landgrafovej rodiny, s jej budúcim manželom. Keď mala 14 rokov vydala sa za Ludwiga IV., Grófa z Durínska. Mala tri deti. Alžbeta sa stala vdovou keď mala 20 rokov. Zomrela v r.1231, vo veku 24 rokov. V r. 1235 bola pápežom Gregorom IX . vyhlásená za svätú. Povesť jej života, ktorý bol plný zriekaní sa a obety pre iných, je príkladom lásky k chudobe a oddanosti Bohu a blížnemu.
Mozaika s postavou svätej Alžbety držiacej v náručí ruže bola inšpirovaná legendou, ktorá hovorí, že dary, ktoré sv. Alžbeta dala chudobným, sa v okamihu ich ohrozenia zmenili na kvety ruží.
Praktické informácie pre návštevníkov
Modrý kostolík stojí na okraji centra Bratislavy na Bezručovej ulici. Bezručova ulica bola pôvodne na začiatku 20. storočia spojkou medzi Grösslingovou ulicou a Dostojevského radom. Kostolík s farskou budovou patril medzi prvé stavby, ktoré tu boli vystavané. Pôvodne patril do školského areálu a slúžil ako školská kaplnka oproti stojaceho gymnázia.
Ako sa sem dostanete: MHD: zástavka Šafárikovo námestie. Od tejto zástavky je kostol vzdialený cca 300 m smerom k centru mesta.
V dnešnej dobe je Modrý kostolík vyhľadávaným miestom sobášov.
Ak sa vyberiete na výlet do hlavného mesta a kultúra vám nie je cudzia, určite by ste si jeho návštevu nemali nechať ujsť.
Služby a udalosti
V pondelok tohto týždňa máme prikázaný sviatok, slávnosť Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie. Sv. omše v našom kostole budú o 7:00, 16:00, 18:00 hod. V Kostole sv. Jána z Mathy (Trojička) v Bratislave sv. omša o 17:30 hod. bude spojená so zasvätením mesta Bratislavy Panne Márii. Hlavným celebrantom tejto slávnostnej sv. omše bude bratislavský arcibiskup Mons.
V adventnom období vás v utorok pozývame na rorátnu sv. omšu o 6:00 hod. , ktoré sa slávia ešte za tmy. Kostol sa otvorí tesne pred sv. omšou. Po skončení sv. omše budem spovedávať. Pripomíname, že spovedanie za účasti viacerých kňazov sa v našej farnosti uskutoční v pondelok 22. 12. 2025. Prosíme, využite túto príležitosť!
Pozývame deti z našej farnosti pridať sa do koledovania Dobrej noviny, ktoré sa uskutoční v našom kostole v januári (skúšky na koledovanie budú už v priebehu decembra).
V stredu 10. decembra 2025 o 19.00 hod. sa bude v Katedrále svätého Martina konať modlitbové stretnutie spôsobom Lectio divina, ktoré bude viesť bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský.
V piatok 12. decembra 2025 bude v našom kostole sv. omša o 18:00 hod. obetovaná za + pani Zuzanu Rapkayovú.
Posledná aktualizácia: 18. 04.