Farnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Belej nad Cirochou má bohatú históriu, ktorá je úzko spätá s dejinami samotnej obce. Poďme sa ponoriť do minulosti tejto významnej inštitúcie a preskúmať jej vývoj v priebehu storočí.
História Obce Belá nad Cirochou
Prvá písomná zmienka o obci Belá nad Cirochou pochádza z roku 1451. To však neznamená, že obec nemá staršie historické korene. Predpokladá sa, že v údolí rieky Cirochy koncom 13. storočia vznikli viaceré obce a medzi nimi aj Belá. Obec bola súčasťou majetkov viacerých šľachtických rodov. Prví známi majitelia obce Belá boli humenskí Drugethovci. Po vymretí rodu Drugethovcov ich majetky pripadli rodine Csákyovcov. Na konci 18. storočia sa stala obec majetkom Péchyovcov, potom rodiny Rhollovcov, neskôr tu mala väčší statok a parnú pílu manželka Ľudovíta Benyovszkého.
V obci Belá nad Cirochou malo dlhodobú tradíciu železiarstvo. Železiarne v obci vybudoval v r. 1815 Jozef Rholl. Umiestnené v nich boli dve pudlovacie pece, ktoré vyrábali ročne asi 2000 viedenských centov kujného železa. Začiatkom 20. storočia bola v obci na mieste, kde boli železiarne, zriadená parná píla. Tá spracovávala drevo, ktoré bolo potrebné na stavbu železničnej trate. Železničná trať bola vybudovaná v obci v r. 1912. Parná píla zanikla po prvej svetovej vojne.
Na prelome 19. a 20. storočia sa obyvatelia obce živili drevorubačstvom. Bola to éra využitia dreva na priemyselné stavby a železnicu, na stavbu miest a výrobu drevného uhlia. V 50-tych rokoch 20. storočia bola v obci postavená tehelňa, ktorá vyrábala nepálené tehly. Tie sa prevážali do Sniny na vypálenie.
V obci boli vybudované aj dva vodné mlyny, ktoré boli funkčné až do 60-tych rokov 20. storočia, kedy prestali mlieť. Mlyn na nižnom konci obce pod cintorínom dnes už nejestvuje. Vyšný mlyn v súčasnosti slúži ako penzión a reštaurácia.
V údolí doliny lesa Bukovo sa nachádza z kameňa murovaná studňa, ktorá sa nazýva Slaná studňa. Voda z tejto studne je minerálna (síričito - uhličitá), ľudovo nazývaná vajcovka.
Slaná studňa v Belej nad Cirochou
Vznik a Vývoj Farnosti
Obec Belá nad Cirochou po svojom vzniku a potom až do roku 1782 jurisdikčne patrila do Jágerského biskupstva a do farnosti Dlhé nad Cirochou. Preto farári v Dlhom nad Cirochou boli duchovnými pastiermi aj veriacich obce Belá nad Cirochou. Obyvatelia Belej sú rímskokatolíci. Bolo však obdobie v dejinách obce, kedy jej obyvatelia patrili pod duchovnú správu protestantského pastora. Dá sa predpokladať, že už v prvej polovici 16. storočia aj Belú nad Cirochou zachvátila násilná protestantská reformácia. Dialo sa to v duchu známeho hesla: Koho je územie, toho je aj náboženstvo. Ak vlastník obce bol katolík, aj jeho poddaní boli katolíci. Ale ak bol protestant, aj jeho poddaní museli prijať túto vieru.
V roku 1782 bola zriadená nová farnosť Snina. Vznikla odčlenením sa od farnosti Dlhé nad Cirochou, pod ktorú doposiaľ patrila. K tejto farnosti bola pričlenená aj Belá nad Cirochou. 1. júna 1990 dekrétom číslo 768/1990 Otec biskup Mons. Alojz Tkáč zriadil novú farnosť Belá nad Cirochou odčlenením od farnosti Snina. Súčasťou novozriadenej farnosti sa stala filiálna obec Zemplínske Hámre. Po zriadení farnosti sa dňa 14. júna 1991 začalo so stavbou farskej budovy. Novú budovu fary posvätil o rok 28. júna 1992 vtedajší generálny vikár Mons.
Farnosť (znovu) založená: 1. 6. 1778 do r. 1782, kedy sa stala filiálkou Sniny, pravdepodobne od r. 1333 do r. 1778 bola dnešná farnosť filiálkou farnosti Dlhé nad Cirochou. Prvým farárom farnosti Belá nad Cirochou bol vdp. Stanislav Palenčár.
Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
V kanonickej vizitácii, ktorú vykonal vo farnosti Dlhé nad Cirochou jágerský biskup Karol Eszterházi dňa 14. júna 1773 je už zmienka o tom, že v Belej nad Cirochou bola v roku 1769 postavená kaplnka s biskupským dovolením a z iniciatívy a financovania grófky Terezy Zichyovej. Okrem kaplnky v roku 1773 v Belej už stála aj zvonica. Po výstavbe kostola v obci v roku 1912 bol z malej zvonice prenesený do kostolnej veže malý zvon. Okrem neho boli zaobstarané ešte dva zvony. Tie však vo veži neostali dlho. Boli použité na vojnové účely. V roku 1925 boli do veže kostola nainštalované dva nové zvony a od tých čias sa nachádzajú vo veži dnes už farského kostola tri zvony. Každý z nich nesie vlastné meno. Panne Márii je zasvätený malý zvon. Stredný je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi a veľký Božskému srdcu Ježišovmu.
Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Belej nad Cirochou
Túžba veriacich v Belej nad Cirochou mať vlastný kostol sa zrealizovala až v 20. storočí. V roku 1912 tu bol postavený kostol, zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Veľkú zásluhu na jeho postavení má vtedajší sninský farár a dekan humenského dekanátu Andrej Lehoczky. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z roku 1912 bol neogotický. Bola to jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a pseudogotickou rebrovou klenbou. V roku 1923 bol kostol vymaľovaný. Túto prácu vykonal jeden z vynikajúcich maliarov tej doby Max Kurth. V kostole boli tri neogotické oltáre: Hlavný oltár, Pravý bočný oltár Sv. rodiny a Ľavý bočný oltár Ružencovej Panny Márie.
Prestavba kostola 1962-1964
Po druhej svetovej vojne, keď došlo k nárastu obyvateľov obce, kostol kapacitne už nestačil. V obci nebývali sv. omše každú nedeľu a tak veriaci museli chodiť často na bohoslužby do farského kostola v Snine. Aj napriek ťažkým časom za vlády komunistického režimu sa veriaci obce rozhodli k odvážnemu kroku, a to k rozšíreniu pôvodného kostola. Veľa pozitívnej práce v tom čase vo farnosti vykonal pán farár Ladislav Bartko. Počas jeho pôsobenia bola z jeho iniciatívy postavená nová farská budova v Snine a nový kostol v obci Zemplínske Hámre zasvätený sv. Jozefovi, robotníkovi (1957). Iniciátorom prestavby kostola v Belej bol vtedajší kaplán v Snine vdp. Vendelín Korínek, ktorý podnietil skupinu chlapov z Belej spolu s miestnym architektom pánom Jánom Ferkom k prebudovaniu kostola. Celá akcia sa konala bez štátneho súhlasu, a tak dôsledky nedali na seba dlho čakať. Pán kaplán Korínek bol preložený a viacerí občania obce boli podrobení policajnému výsluchu. Bol vydaný prísny zákaz pokračovať v stavbe. Príslušníci polície cez deň strážili stavenisko, no len čo odišli nastúpilo množstvo remeselníkov a robotníkov. Stavalo sa v noci za pomoci elektrického osvetlenia. Aj napriek mnohým prekážkam zo strany štátnych úradov bol kostol postavený v rekordnom čase - počas necelých dvoch rokov 1962-1964.
Začiatkom 70-tych rokov bola prevedená farebná maľba kostola, na ktorú prispela rodina Andreja Čižmára a jeho manželka Zuzana z USA. V 80-tych rokoch už však bola maľba kostola značne poškodená a pri obnove interiéru došlo aj k premaľovaniu kostola.
Ďurana, Michelko, Mesežnikov o konsolidácii, aktuálnej politickej situácii a bezpečnosti
Školstvo v Belej nad Cirochou
V roku 1848 bola v Belej nad Cirochou založená rímskokatolícka škola. V roku 1911 bola postavená nová budova rímskokatolíckej ľudovej školy. Po druhej svetovej vojne nový politický systém všetky cirkevné školy poštátnil (teda aj rímskokatolícka škola v Belej nad Cirochou prestala byť školou cirkevnou a vzdelávací proces a výchova v škole boli pod patronátom štátu). V roku 1967 bola odovzdaná do užívania nová škola v Belej nad Cirochou pod názvom Základná deväťročná škola v Belej nad Cirochou. V budovách tejto školy sa vyučuje dodnes. Budova starej školy bola zrekonštruovaná a prebudovaná na materskú školu. Do užívania bola daná v r. 1974. Od roku 1985 sa začalo s výstavbou novej materskej školy. V roku 1988 bola slávnostne otvorená novovybudovaná materská škola. Od 01. septembra 2004 sa škola opäť stala cirkevnou školou a nesie názov Cirkevná základná škola s materskou školou svätého Petra a Pavla Belá nad Cirochou.
Cirkevná základná škola s materskou školou svätého Petra a Pavla Belá nad Cirochou
Obyvatelia a Kultúra
Obyvatelia obce Belá nad Cirochou sú slovanského pôvodu, slovenskej národnosti. Patria k užívateľom sotáckeho nárečia. V obci sa rozprávalo typickým belianskym nárečím až do konca 60-tych rokov 20. storočia. Generácia, narodená v 50-tych a 60-tych rokoch, ešte doma naplno komunikovala v nárečí a slovenčinu používala len v škole a v úradoch. V súčasnosti sotácke belianske nárečie je na ústupe. Najmladšia generácia ho už takmer vôbec nepoužíva.
V obci pôsobia rôzne združenia a spolky:
- Televýchovná jednota Slovan (založená v r.)
- Dobrovoľný hasičský a záchranný zbor (založený v r.)