Zo série článkov: Telesný a duchovný človek.
V živote človeka zohrávajú dôležitú úlohu tri základné aspekty: telo, duša a duch. Tieto tri zložky tvoria komplexnú jednotu, ktorá ovplyvňuje naše vnímanie sveta, vzťahy a duchovný život.
Telo, hmotná (látková) časť človeka, umožňuje komunikovať s hmotným svetom, preto je nazvané vedomie sveta. Človek skrze telo komunikuje skrze zmysly s vonkajším svetom; telo a vonkajší svet na seba vzájomne pôsobia. Telo je vonkajšou časťou človeka.
Duša obsahuje (predstavuje, zahŕňa) tú oblasť človeka, ktorá je známa ako intelekt čo umožňuje existenciu človeka. V duši je oblasť lásky, cez ktorú sa vytvárajú citové vzťahy k druhým ľuďom alebo veciam. Duša sa nachádza medzi týmito dvoma svetmi (duchovný a materiálnym) a tiež patrí (k) obom týmto svetom. Na jednej strane skrze ducha komunikuje s duchovným svetom a na druhej strane skrze telo komunikuje s materiálnym (hmotným) svetom. Tiež môžeme povedať, že telo je vonkajšou vrstvou duše a duša je vonkajšou vrstvou ducha. Duša má moc sebaurčenia; môže robiť rozhodnutia týkajúce sa vecí v okolí, ktoré sa k nej vzťahujú, a môže ich prijať alebo odmietnuť. Duša je pánom človeka, pretože vôľa je zložkou duše.
Duch je časťou, skrze ktorú človek komunikuje s Bohom. Touto časťou človek uctieva Boha, slúži mu a uvedomuje si svoj vzťah s Bohom. Preto je táto časť človeka nazvaná vedomie Boha. Skrze svojho ducha človek komunikuje s Božím Duchom a duchovnou oblasťou (svetom) a skrze ducha tiež prijíma a vyjadruje moc a život v duchovnej oblasti. Ľudský duch sídli v najhlbšom vnútri človeka.
Duch neovláda telo priamo, k tomu potrebuje prostredníka. Tým prostredníkom je duša. Duch môže vládnuť telu len prostredníctvom duše a skrze dušu ho podrobiť Božej moci. Čiže duch je spojený s Bohom, telo je spojené s hmotným svetom a medzi nimi je duša, skrze ktorú môžu mať duch a telo spoločenstvo a spolupracovať (alebo nemať spoločenstvo a nespolupracovať).
Je to ako s troma kružnicami o rôznych polomeroch, ale so spoločným stredom. Vnútorná kružnica je duch, stredná kružnica je duša a vonkajšia kružnica je telo - tu máme na mysli len ich vzájomnú „lokalizáciu“ a nie ich funkciu v zmysle nadriadenosti a podriadenosti.
Schéma znázorňujúca tri zložky človeka: telo, dušu a ducha.
Pred pádom človeka jeho duch ovládal (skrze dušu) celú bytosť. Keď chcel duch niečo urobiť, oznámil to duši a tá uviedla do činnosti telo - to je význam duše ako prostredníka. Na počiatku, pred pádom, moc duše bola plne pod kontrolou ducha. Moc duše bola mocou ducha. Duch sám o sebe nemohol poháňať telo; potreboval k tomu mať dušu.
Po páde je duša najsilnejšou zložkou, pretože duch a telo sú do nej včlenené (vklínené). Duša robí úsudok, ktorým rozhoduje, či má vládnuť duchovná oblasť (svet), alebo hmotná oblasť (svet). Duša niekedy vládne skrze intelekt a zmysly; keď je tomu tak, vládne psychický svet. Kým duša neodovzdá svoju vládu duchu, duch nemôže vládnuť. Ak teda má duch vládnuť nad dušou a nad celým telom, musí duša najprv zmocniť ducha k tomu, aby vládol.
Keď duch ovláda celú bytosť, je tomu tak preto, lebo mu duša odovzdala (vydala) samú seba a zaujala postavenie podriadenosti (sa duchu). Ak sa duša vzbúri (vzoprie), duch ju nemôže ovládnuť. V tom spočíva „slobodná vôľa“ človeka. Človek má absolútne právo prijímať vlastné rozhodnutia. Nie je strojom, ktorý by sa otáčal podľa Božej vôli. Má svoju vlastnú schopnosť uvažovať. Podľa Božieho usporiadania by duch mal byť najvyššou zložkou a mal by ovládať celú bytosť. Hlavná súčasť ľudskej osobnosti, vôľa, však pochádza z duše. Ľudská vôľa (duša) má moc vybrať si, či nechá vládnuť ducha a či nechá vládnuť telo. Alebo či bude vládnuť naše ja.
Máriin Magnifikat: Velebí moja duša Pána
Máriine slová, ktoré zazneli pri návšteve Alžbety, sú hlbokým vyjadrením viery a pokory. „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“ Tieto slová súvisia so začiatkom piesne, kde sa hovorí: „Velebí moja duša Pána.“ Veď iba človek, ktorému Pán urobil veľké veci, môže velebiť Boha dôstojnými chválospevmi a povzbudzovať k tomu aj tých, čo majú účasť na tých istých prisľúbeniach a na tej istej spáse, slovami: „Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne.“ Lebo kto pozná Pána a odmieta ho velebiť z celej sily a oslavovať jeho meno, „bude v nebeskom kráľovstve najmenší.“
Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
Lk 1, 46 - 56Keď sme náš život s dôverou odovzdali Ježišovi Kristovi ako nášmu Spasiteľovi, aj náš duch, to znamená naše najhlbšie vnútro, môže jasať v Bohu. A dokonca aj keď sa nachádzame v stave „poníženosti“, čiže rôznych ťažkostí, nedostatku, našej ľudskej biedy, tak naša duša (myseľ, city, vôľa) by ho mala velebiť, chváliť ho. Lebo práve to potom Bohu, „ktorý je mocný a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie“, dáva priestor aj v našom živote urobiť „veľké veci“.
Mária velebí Pána a potom Jej „duch“ jasá v Bohu. Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
Sv. Bernard z Clairvaux, ktorý napísal veľa spisov o Panne Márii píše o dnešnom sviatku: „Aký krásny dar dnes posiela zem do neba!.. Koľko len dôvodov na radosť a pohnútok na plesanie máme v tento veľký deň! Máriina prítomnosť osvecuje celý svet, takže aj sväté nebeské mesto má teraz oslnivejší lesk od svetla tejto panenskej lampy. Panna Mária je radosťou neba, ale aj našou radosťou. Prihovára sa za nás a vyprosuje nám nebeské dary. Prvým darom, ktorý nám chce priniesť, je dar jej Syna. Tak to bolo aj vtedy, keď navštívila svoju príbuznú Alžbetu. Tá plná nadšenia volá: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Božia Matka nás zároveň povzbudzuje aj k vzdávaniu chvály, tak, ako to urobila ona, keď vo svojom hymne zhudobnila radosť svojho srdca: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia…“ V tomto Máriinom hymne nám nebo ponúka krásny dar, inšpirovaný Božím slovom. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia. Panna Mária nás učí stať sa darom pre druhých.
Máriina pieseň chvály sa latinsky volá Magnifi cat, čo znamená „velebí“ alebo „oslavuje“. Choď na akýkoľvek športový zápas a som si istý, že budeš počuť ľudí, ktorí budú brať Božie meno nadarmo. Máme v úcte svätosť Božieho mena?
Mária v evanjeliu vydáva svedectvo o Bohu Spasiteľovi, ktorý už teraz chce byť Spasiteľom a začať v nás proces Spásy. Spása nie je niečo, čo sa týka len našej posmrtnej existencie. Boh chce spasiť celého človeka. Sviatosti Cirkvi sú pramene Spásy, vonkajšie znamenia, vnútornej milosti Božej. Od okamihu Spasiteľovej smrti na kríži sa Spása stáva objektívnou skutočnosťou a my môžeme prichádzať a čerpať z prameňov spásy. Mária Boha velebí. Velebenie Boha sa v človeku objavuje, keď konečne uzná Boha ako Boha, príjme jeho Múdrosť, ktorá sa prejavuje vo všetkom, uvoľní trón svojho srdca Božiemu Slovu. Velebenie je ovocím absolútnej dôvery. Velebenie vyjadruje základný smer kresťanskej modlitby. Modlitba velebenia je odpoveďou človeka na Božie požehnanie. Neprítomnosť velebenia môže byť dôsledkom nášho povrchného života. Niekedy je tento nedostatok spôsobený aj neznalosťou Boha. Boh, ktorého máme velebiť, je Otcom nášho Pána Ježiša Krista. Máriin duch jasá v Bohu. Jasot je radosť ducha. Jasot nepramení z tohto sveta a dokonca môžeme povedať, že je nezávislý od životných okolností. Jasot je radosť, ktorá pramení z viery.
Tajomstvo Navštívenia nám chce povedať, že ak sa má naše stretnutie s druhými stať požehnaním, aj my musíme byť tými, ktorí neprinášajú seba a svoje hriešne bytie ale Božie Slovo a z ktorých vyžaruje Duch Svätý. Len vtedy je naša návšteva požehnaním, ak sa odohráva v Duchu Svätom, teda v ovzduší posväcujúcej milosti.
„A naozaj, Panna Mária, Matka Božia, nás učí, čo to znamená vstupovať do spoločenstva s Kristom. Ona ponúkla Ježišovi svoje vlastné telo, vlastnú krv a stala sa živým stánkom Slova. Dovolila, aby jej telo i duch prenikla jeho prítomnosť. Pravá radosť kresťanov spočíva v tom, že prijímajú Ježiša a prinášajú ho iným. Nasledujme Máriu, túto úžasne hlbokú eucharistickú dušu a napodobňujme ju.“
Sme Kristovými matkami, keď ho nosíme v srdci a vo svojom tele božskou láskou a čistým a úprimným svedomím. Rodíme ho svätými skutkami, ktoré majú druhým žiariť ako príklad!“
Dnešné evanjelium nám predkladá na zamyslenie pieseň Magnificat, ktorou Panna Mária plná radosti víta Alžbetu, svoju príbuznú, matku Jána Krstiteľa. Máriine slová nám pripomínajú iné biblické piesne a chválospevy, ktoré Ona celkom dobre poznala a ktoré tak často, recitovala a rozjímala. Teraz však, práve tieto slová, ktoré má na perách, majú oveľa hlbší význam - za nimi sa prejavuje duch Božej Matky a zároveň sa prejavuje čistota jej srdca. Mária získala tú najvýnimočnejšiu milosť, akú kedy dostala alebo dostane akákoľvek žena. Spomedzi všetkých ostatných žien v dejinách si ju Boh vyvolil, aby sa stala Matkou Vykupiteľa, Mesiáša, na ktorého ľudstvo čakalo toľko storočí. Je to najvyššia pocta, aká kedy bola udelená akejkoľvek ľudskej osobe, a Ona ju prijíma s úplnou zdržanlivosťou a pokorou, uvedomujúc si, že to všetko je Milosť a dar a jej vlastná poníženosť pred nesmiernou Božou mocou a veľkosťou, ktorá na nej urobila divy, je potrebná. Blíži sa koniec Adventu, času obrátenia a očistenia.
V dnešný deň je to Panna Mária, ktorá nám ukazuje najlepšiu cestu. Premýšľanie nad modlitbou našej Matky, ale s tým, aby sa jej modlitba stala našou modlitbou, vďaka ktorej by sme sa mohli stať pokornejšími.
Bože, večná pravda, veríme v teba.Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.