Farnosť v Novej Bani je starobylá, vznikla spolu s rozvojom mesta. O duchovné potreby sa pred založením farnosti starali benediktínski rehoľníci. Farnosť je vedená v Pazmáňovom katalógu. Keď sa začalo šíriť Lutherovo hnutie, Novobanci sa mu po vzore banských miest priklonili. Vizitátor Derecskey r. 1559 zistil, že Nová Baňa je jedným z centier reformácie. Ale aj v týchto časoch tu boli katolíci, aj keď boli utláčaní. R.1673 gen Collalto vojenskou mocou vrátil kostol katolíkom. Za tököliovskej a rákoczyovskej éry bol kat. farár vyhnaný. Po utíšení nepokojov sa katolícka správa vrátila.
Architektonickou dominantou Novej Bane je Farský kostol Narodenia Panny Márie, ktorý je kultúrnou pamiatkou.
Tradície Dňa vďakyvzdania
Farský kostol Narodenia Panny Márie v Novej Bani
Historické udalosti a prestavby
V roku 1664 obsadili Novú Baňu turecké vojská. Nešťastie ho neobišlo ani pri obsadení mesta Turkami v roku 1664, kedy bol takmer úplne zničený. Vyplieneniu sa nevyhol aj farský kostol, z ktorého navyše urobili stajňu pre kone. Chrám povstal doslova z ruín, keď ho v rokoch 1725-1729 dalo mesto opäť vybudovať. Znovu postavený bol až v roku 1725 až 1727. Slávnostná vysviacka sa uskutočnila v nedeľu 5. októbra 1727 a vykonal ju ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi (Esterházy). Chrám bol zasvätený Narodeniu Panny Márie. Menšie úpravy boli na ňom robené aj v 19. a 20. storočí.
Pôvodne jednoloďová stavba bola barokovo prestavaná na trojloďovú baziliku, zaklenutú krížovou klenbou s bočnými loďami. Priestory sú zaklenuté barokovou krížovou klenbou, ktorá spočíva na nástenných pilastroch a na voľných piléroch arkád. V malej štvorcovej sakristii je krížová klenba. Gotické prvky možno vidieť v presbytériu a na štítovej fasáde, ako aj gotickými oknami v presbytériu a na štítovej fasáde.
Interiér a vybavenie kostola
Chrám získal aj novú vnútorné zariadenie, vrátane barokových oltárov datovaných do 20. a 30. rokov 18. storočia. Do južnej steny kostola boli osadené dva náhrobné kamene z rokov 1769 a 1790. Do južného múra kostola sú vsadené dva epitafy z rokov 1769 a 1790.
Hlavný oltár je barokový z roku 1726, so stĺpovou architektúrou a nadstavcom, v ktorom je dodatočne umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého. Uprostred oltára je barokový obraz Narodenie Panny Márie a okolo neho sú plastiky dvoch biskupov a cherubínov. Bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Antona sú tiež barokové, riešené ako pendanty a oltár sv. Banícky oltár sv. Kríža z rokov 1730-1740 bol renovovaný v roku 1914 a je riešený stĺpovou architektúrou s nadstavcovým obrazom sv. Klimenta v rozoklanom volútovom štíte. Na strednej ploche má veľký plastický kríž, pod ktorým sú medzi dvoma malými neskorobarokovými kartušami adorujúci baníci, banícki svetlonosiči a scéna dolovania rudy.
Kazateľnica je baroková z 20. rokov 18. storočia na polygonálnom parapete s postavami štyroch evanjelistov, Salvatora mundi a s točenými stĺpmi. Na obnovenej zvukovej strieške sú plastiky Immaculaty, sv. Hieronýma, Augustína, Urbana a na vrcholci je plastika sv. Michala. Krstiteľnica je kamenná klasicistická z konca 18. storočia. Vo vrchnej časti kostola sa nachádza rokokový dvojdielny organ s bohatou výzdobou a postavami cherubínov z pol. 18. storočia. Kostol zdobí aj epitaf Jakuba Krauera z roku 1794, voľné obrazy Sedembolestnej Panny Márie a Krstu Krista z 19. storočia a zástava roľníckeho spolku z r. 1902.
Lipa veľkolistá
Lipa veľkolistá bola zasadená v roku 1726 pri príležitosti opravy kostola, ktorý bol vypálený tureckým vojskom. Počas svojich 277 rokov veku dosiahla obvod kmeňa neuveriteľných 584 cm a výšku 25 metrov. Mohutná koruna stromu má priemer 22 m.
Lipa veľkolistá pri kostole Narodenia Panny Márie
Ďalšie sakrálne pamiatky v Novej Bani
Okrem farského kostola sa v Novej Bani nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne pamiatky:
- Kostol sv. Alžbety: Bol postavený po roku 1391 H. Izenrienklom. Zreštaurovaný bol v roku 1893. Na štítovom priečelí je značne doplnený gotický lomený portál s oblým prútom a výžľabkami, v nadpraží nápis z čias reštaurovania kostola. Nad štítom priečelia je baroková strešná vežička s kupolou.
- Kostol sv. Kríža na Kalvárii: Bol v klasicistickom štýle postavený v roku 1826 a obnovený v roku 1956. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia.
- Pútnická kaplnka Panny Márie v Kohútove: Je neogotická stavba malých rozmerov, postavená v roku 1863. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865.
- Súsošie najsvätejšej Trojice: Je neskoroklasicistické súsošie z rokov 1843-1847 od J. Neuschla-Faragó.
Nová Baňa a jej okolie ponúka množstvo ďalších zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu. Väčšinou sú to sakrálne stavby a sochy, ktoré svedčia o bohatej histórii tohto územia. Farský kostol Narodenia Panny Márie je dôležitou súčasťou tohto kultúrneho dedičstva.