Nová Ľubovňa je obec s bohatou históriou, ktorej dejiny sú úzko späté s farnosťou a rímskokatolíckym Kostolom sv. Jána Evanjelistu. Tento článok sa zameriava na dôležité míľniky v histórii farnosti, od jej založenia až po súčasnosť.
Ľubovniansky hrad, v pozadí mesto Stará Ľubovňa.
Založenie Novej Ľubovne
Je len málo obcí na Slovensku, o ktorých by sa vedelo, kedy boli založené, ktoré by mali čosi ako rodný list, vlastne zakladaciu listinu. Zakladateľom Novej Ľubovne bol syn uhorského palatína Omodeja Abu, magister Ján. Tento vydal 21. januára 1308 v Spišskej Sobote listinu, ktorou poveril akiste tunajšieho Nemca Helbranda založením obce s menom Ľubovniansky Potok /Liblow Patoka/ v údolí potoka Ľubovňa, ako sa vtedy volala dnešná Jakubianka.
Helbrand mal pozháňať ľudí, usadiť ich tu v novozaloženej dedine. Na dobu 16 rokov boli oslobodení od akýchkoľvek daní a dávok. Po uplynutí uvedenej doby mali platiť trikrát ročne po 24 poľských grošov za každý lán ako pozemkovú daň a okrem toho mali odvádzať raz ročne 16 grošov ako vojenskú daň.
Na základe uvedenej listiny vznikla obec akiste ešte toho roku. V roku 1322, keď Filip Drugeth chcel založiť Jakubany, obec už bola, ale nazývala sa Novou Ľubovňou /Novum Lublo/.
Nová Ľubovňa pod poľskou správou
Veľká zmena nastala pre Novú Ľubovňu v roku 1412, keď ju kráľ Žigmund dal spolu s hradom a 16 mestami Spiša do zálohu poľským kráľom. Príjmy z obce začali prúdiť do Poľska prostredníctvom poľských hospodárskych správcov - administrátorov, ktorí sídlili na Ľubovnianskom hrade.
Reformácia a návrat ku katolicizmu
Okolo polovice 16. storočia sa na Spiši začala šíriť reformácia. Aj Nová Ľubovňa na ňu prešla. Patrila však medzi obce, ktoré sa ako prvé na Spiši vrátili do katolíckej cirkvi. Stalo sa to už v roku 1615, keď evanjelici museli odovzdať kostol a sami odbavovali bohoslužby na cintoríne. Katolíckeho farára však Nová Ľubovňa dostala len v máji 1624. Rozšírili ho v rokoch 1641 a 1728. V roku 1772 sa Nová Ľubovňa dostala späť do Uhorska. Krátko na to ju kúpili Probstnerovci.
Kostol sv. Jána Evanjelistu
Farský rímskokatolícky Kostol sv. Jána Evanjelistu v Novej Ľubovni pochádza z ranogotického obdobia okolo roku 1300. V neskoršom období bola táto jednoloďová stavba viackrát upravovaná. Hlavný oltár v kostole je z roku 1912.
K dominante obce patrí rímskokatolícky kostol sv. Jána Evanjelistu pôvodne ranogotický z obdobia okolo roku 1300. Bol upravovaný v rokoch 1615, 1823, 1857, 1934 a 1987.
Jednoduchý súbor v ohrade farského kostola na prvý pohľad ničím nezaujme. Pôvodný múr okolo kostola s kaplnkami krížovej cesty bol v roku 2015 zbúraný a nahradený novou ohradou s modernou krížovou cestou.
Krížová cesta.
Krížová cesta pri kostole sv. Jána Evanjelistu
Štrnásť murovaných kaplniek s plechovými strieškami je rozmiestnených okolo Kostola sv. Jána Evanjelistu v strede obce. Farebné výjavy zastavení sú vsadené do drevených rámov.
Pôvod Krížovej cesty je zaujímavý. V roku 1919 prebiehali voľby bačov, ktoré riadil urbársky výbor. Ten dal po voľbách podmienku, že syr vyrobený počas jedného týždňa v máji sa odpredá a peniaze sa použijú na oplotenie kostola a zakúpenie Krížovej cesty ako prejav vďaky za skončenie prvej svetovej vojny a vznik Československej republiky.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
V intraviláne obce sa nachádzajú 3 kaplnky. Pred vstupom do obce smerom od Starej Ľubovne, vľavo pri hlavnej komunikácii sa nachádza kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Bola postavená v roku 1900.
Krížov je v chotári viac. Pôvodné boli drevené, v súčasnosti ich nahradili kovovými a kamennými krížmi. Kríže sú rozmiestnené pri vstupe do obce v smere od Starej Ľubovne, na rázcestí pri parku v predzáhradke rodinného domu č. 591, ktorý dali postaviť veriaci z Ameriky v roku 1907. Ďalší kríž je postavený pri ceste do Kolačkova (na Novej štvrti). Tento kríž bol tu premiestnený z kostolného dvora v roku 1964 počas pôsobenia dekana Ondreja Ovšonku.
Prícestné kaplnky a kríže
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Hospodárske pomery Novej Ľubovne
Hospodárske pomery obce a ich zmenu oproti minulosti je dobre vidieť z inventára vyhotoveného v roku 1758. Vtedy boli v obci už 87 poddaní - gazdovia, 23 želiari - záhradníci a 3 podželiari - chalupníci. V obci bolo 328 detí! V roku 1772 sa Nová Ľubovňa dostala späť do Uhorska. Krátko na to ju kúpili Probstnerovci. Obec mala až 112 poddanských usadlostí, ktorých veľkosť sa pohybovala od 3/4 po 1/8 usadlostí. Želiarov, ktorí mali domy bolo 9. Okrem toho mal kostol tiež 7 poddaných, 3 želiarov a 4 podželiarov.
Vtedy boli v obci už 87 poddaní - gazdovia, 23 želiari - záhradníci a 3 podželiari - chalupníci. V obci bolo 328 detí! Chovalo sa 65 koní, 178 volov, 255 kráv a teliat a 120 oviec. Polí bolo 20,5 lánov a 2 lány mal kostol. Lesy obec nemala, ale obyvatelia dostávali drevo z pánskych lesov podľa potreby. Mlyn bol na majeri.
Okrem peňazí dávali od lánu 8 gbolov žita, ďalej dávali po 2 husi, 4 sliepky, 20 vajec, 2 trámy dreva, 100 šindrov, 2 poltrámy dreva a na hnojenie museli dávať po 2 gboly popola. Za ovce dávali každý dvadsiaty kus. Okrem toho dávala celá obec ročne 1 teľa a 200 hlávok kapusty. Za celý lán bolo treba odpracovať 5 dní v týždni s poťahom, želiari pracovali po 3 dni v týždni, komorníci len 6 dní v roku pri senách.
| Rok | Poddaní - gazdovia | Želiari - záhradníci | Podželiari - chalupníci | Deti | Kone | Voly | Kravy a teľatá | Ovce | Pole (lány) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1758 | 87 | 23 | 3 | 328 | 65 | 178 | 255 | 120 | 20,5 (obec) + 2 (kostol) |
Unikátne drevené chrámy - Hervartov, Ladomírová, Bodružal
Tip na výlet: Drevené kostolíky Slovenska - UNESCO.