Ondavské Matiašovce, obec v okrese Vranov nad Topľou, situovaná v údolí, kde sa stretáva Beskydské predhorie s Východoslovenskou pahorkatinou, obkolesená lúkami, zalesnenými kopcami, riekou Ondava a majestátnym Inovcom, už chytila za srdce nejedného návštevníka. S fotoaparátom v ruke sa ju oplatí navštíviť nielen v týchto dňoch, keď sú blízke hory odeté do jesenných tónov, ale aj v iných obdobiach roka. Matiašovce majú bohatú históriu. Aj keď sa zatiaľ nedočkala knižného spracovania, neznamená to, že o nej miestni rodáci vedia málo, práve naopak.
Okolnosti "zrodu" dediny sú ale zahalené rúškom tajomstva. "Zatiaľ sme nedošli k jednoznačnému záveru, či dedinu založil zeman Mathias v rokoch 1250 až 1330 počas takzvanej zemianskej kolonizácie, alebo Mathias šoltýs - dedičný richtár, v rokoch 1300 až 1330. Matiašovce sa prvýkrát spomínajú v písomných prameňoch z 15. storočia. Na život hornozemplínskej dediny mali po stáročia dominantný vplyv jej vlastníci, predstavitelia významných šľachtických rodín - Drugetovci, Révaiovci či Barkóciovci.
„Preukázateľne v 16. až 18. storočí bola obec vo vzťahu k susedným dedinám tou najľudnatejšou v údolí Ondavy, a to od Dobrej nad Ondavou až po obec Nižný Hrušov. Prirodzene sa tak stala sídlom farnosti a školy, ktoré tu majú svoje miesto aj v súčasnosti," prízvukuje Čalfa. Matiašovská škola a obecný kultúrny dom dýchajú po nedávnej rekonštrukcii novotou.
Kostol sv. Mikuláša
Od založenia obce boli Matiašovčania rímskokatolíckeho náboženstva. Na mieste dnešnej budovy obecného úradu bol postavený drevený kostol, ktorý sa spomína už v roku 1437. Po dokončení nového chrámu sa prestal využívať. V tom čase bol už zlom technickom stave, informujú dobové záznamy. "Prvá hodnoverná písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1549, avšak podľa iného prameňa stál v obci kostol a fara už v roku 1437," ozrejmuje Čalfa.
Dodáva, že obec bola zhruba od 15. storočia najprv sídlom rímskokatolíckej, neskôr od polovice 16. storočia do začiatku 18. storočia evanjelickej a napokon od polovice 18. storočia opätovne rímskokatolíckej farnosti.
Výstavbu terajšieho matiašovského kostola sv. Mikuláša z roku 1773 financovala grófka Zuzana Barkóczyová rodená Sirmaiová, ktorá nechala v obci v roku 1768 vystavať školu. Kostol sv. Mikuláša takmer padol za obeť silnému zemetraseniu. V rokoch 1778/1779 obec postihlo zemetrasenie. Živel ho vtedy poškodil natoľko, že dokonca hrozilo jeho zrútenie. Chrám zasvätený sv. Mikulášovi však vtedy obstál v skúške, rovnako tak aj po vyše 100 rokoch, keď sa pod Matiašovcami opätovne triasla zem.
Svedkom udalostí z prelomu rokov 1778 a 1779 bol aj vtedajší matiašovsky farár Ján Maxim. "Nech sa moji nástupcovia modlia, aby nezažili takýto trest, počas ktorého sme cítili ako od strachu chradneme, čakajúc na konečné prepadnutie sa zeme a na náš koniec," poznamenal vtedy spomínaný duchovný v obci Malá Domaša, do ktorej sa po zemetrasení uchýlil. Jeho fara bola po ničivých otrasoch vzhľadom na poškodenie prakticky neobývateľná. Nešlo pri tom o žiadnu malú stavbu, ale o budovu s múrmi hrubými 110 centimetrov.
Matiašovce neboli jedinou dedinou v povodí Ondavy, ktorú od decembra 1778 do mája 1779 sužovali otrasy. Padli im za obeť aj viaceré výškové budovy v okolí, medzi nimi napríklad kaštieľ Barkóciovcov v Tovarnom, alebo kostoly v Žalobíne či v Jasenovciach. "V Benkovciach padlo dokonca aj niekoľko domov," dočítal sa pri štúdiu historických dokumentov Matiašovčan Róbert Čalfa. Farár Maxim zaznamenal podľa jeho slov počas zmieneného obdobia až vyše 400 otrasov. Konštrukciu kostola pritom preverilo silnejšie zemetrasenie aj neskôr, a to v roku 1885. "Vďaka horlivosti patrónov a farníkov bol aj tento raz obnovený a slúži svojmu účelu prakticky až dodnes," podotkol R. Čalfa.
Obyvatelia obce Ondavské Matiašovce sú hrdí na svoj kostol, nedávno ho kompletne zrekonštruovali. V interiéri pribudli nové lavice, okná zdobia pestrofarebné vitráže. "Náš kostol je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok," poznamenáva miestna starostka Mária Mražiková. Najbližšou investíciou farnosti by mala byť podľa jej slov kúpa nového organu. Kedy sa tak stane však zatiaľ nevie.
Najhodnotnejšou súčasťou interiéru matiašovského kostola je rokoková kazateľnica s drevenou plastikou Krista - Dobrého pastiera. Farnosť je vlastníkom vzácneho liturgického pokladu pozostávajúceho z cibória starého 500 rokov a kalichu zo 16. až 17. storočia. Zaujímavosťou je, že v obci stáli v istom čase dva kostoly sv. Mikuláša - súčasný a pôvodný, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného Obecného úradu. Kostol sv. Mikuláša je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
V interiéri Rímskokatolíckeho kostola sv. Mikuláša v obci Ondavské Matiašovce pribudli nové lavice, okná zdobia pestrofarebné vitráže:
Administrácia farnosti Ondavské Matiašovce - kňazi vo farnosti
Administrácia farnosti Ondavské Matiašovce - kňazi vo farnosti: Ondavské Matiašovce starobylá, F 1749
Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti Ondavské Matiašovce:
- Szombathy, Joachim 1745 - 1747
- Jantsik, Ľudovít 1747 - 1749
- Pribóczy, Adam 1749 - 1752
- Klembárszky, Ján 1752 - 1760
- Pribóczy, Adam 1760 - 1762
- Nagy, Ján 1762 - 1763
- Hoderman, Adam 1763 - 1768
- P. Leander 1768 - 1769
- Novák, Michal 1769 - 1770
- Maxim, Ján 1770 - 1800
- Ichnát, Ján OFMConv. 1800 - 1801 exc., nar. 13. 4. 1750, †11. 12. 1818 Žalobín, 1788 - 1818 miestna kapelánia Žalobín, 1800 - 1801 excurrendo Ondavské Matiašovce
a ďalší...
Myšlienka šírenia kresťanstva v tomto regióne sa už niekoľko storočí spája s pretrvávajúcou cyrilometodskou tradíciou, ktorú po prvýkrát zaznamenal takmer pred dvesto rokmi historik Anton Sirmai (Szirmay). Podľa toho celú Tovarniansku dolinu, t.j. aj Žalobín a Malú Domašu, obývali pred príchodom starých Maďarov Slovania - Slováci (Slavi).
Ďalšie zaujímavosti obce
Neďaleko od obce leží chránený areál Štefanovská borina, ktorý je domovom vzácneho črievičníka papučkového. Podľa slov botaničky Eleny Dercovej z hanušovského Vlastivedného múzea ide o najatraktívnejšiu voľne rastúcu orchideu nielen u nás, ale aj v celej Európe. Jej výskyt je vzácny a v mnohých štátoch je dokonca symbolom ohrozenej prírody.
Ondavské Matiašovce sú známe aj pestrým zastúpením fauny vo svojom chotári. Vody Ondavy sú domovom jalca, podustvy, mreny, riečneho úhora a ďalších druhov rýb. Brehy rieky obýva napríklad ondatra pižmová, zriedkavejšie vydra riečna, no a v posledných rokoch na prekvapenie mnohých čoraz častejšie aj bobor. Zmienený tok je spolu s vodnou nádržou Domaša odpočinkovým miestom pre migrujúce vtáctvo. Pri Ondave sa hojnejšie vyskytuje kačica divá, vzácnejšie volavka popolavá či labuť biela.
Amatérsky rómsky výtvarník Milan Goroľ stojí pri soche sv. Mikuláša, ktorú zhotovil pre obec Ondavské Matiašovce v priestoroch svojho ateliéru v obci Ondavské Matiašovce:
Milan Goroľ, amatérsky rómsky výtvarník z obce Ondavské Matiašoviec, predstavil verejnosti v blízkom čase svoje nové dielo, najväčšie aké kedy vytvoril. V rohu jeho skromného ateliéru stojí robustná - dvojmetrová postava muža s palicou v ruke. "Môže vážiť asi tak 180 kilogramov. Predpokladám, že ho budú z tadiaľ vynášať piati, šiesti chlapi." Reč je o drevenej soche zobrazujúcej svätého Mikuláša, ktorá je tesne pred dokončením. Svätý Mikuláš vyrobený z jedného kusa lipového dreva je spomedzi stovky Goroľových sôch jeho najväčším dielom. Pracoval na ňom viac ako dva mesiace.
V obci vznikla Kazarinka - hrá a spieva na ľudovú nôtu:
Obyvatelia obce Ondavské Matiašovce majú v obľube spev. Pri miestnom cirkevnom zbore sa prednedávnom sformovalo nové spevácke teleso s názvom Kazarinka, ktoré sa orientuje na ľudovú nôtu. Jeho umeleckou vedúcou je Matiašovčanka Mária Gupčová, ktorá je zároveň hlavnou osobnosťou cirkevného zboru v obci.
O šírenie odkazu starých mám a otcov, avšak trocha v inom duchu, sa snaží aj miestna samospráva. V týchto dňoch uviedla do života izbu ľudových tradícií v opustenom domčeku v areáli školy, ktorá by sa mala stať po doplnení o ďalšie "matiašovské" artefakty, novým dedinským múzeom. "Prvý krok je už urobený, máme tu nainštalované prvé veci - krosná, nábytok, staršie fotografie, časti ľudového odevu a budeme zhromažďovať ďalšie. Máme záujem na tom, aby sa zachovali pre budúcnosť, aby aj naše deti vedeli, ako žili, bývali a s čím pracovali ich starí rodičia," hovorí starostka Ondavských Matiašoviec Mária Mražiková.
tags: #farnost #ondavske #matiasovce