História farnosti Oponice

Oponice, obec "učupená" pod západným úpätím pohoria Tríbeč, má bohatú a dlhú históriu. Podstatu a význam Oponíc treba hľadať v dávnej minulosti. Niektorí sa s nostalgiou pousmejú pri vypočutí si legendy o Oponickom hrade a o poklade, ktorý tu údajne zakopal knieža Svätopluk. Hospodársky, kultúrny a spoločenský život obce výrazne ovplyvnil rod, ktorý tu v roku 1392 „zakotvil“. Bol to uhorský rod „Peechovcov“, ktorý získal Oponice výmenou za Bernolákovo. Členovia rodu si zmenili svoj „predikát“ z Peech na Apponyi (Appony bol maďarský tvar názvu obce Oponice, ktorá už v tom čase existovala).

Najstaršie dejiny a vznik farnosti

Oponice patria k tým málo dedinám Ponitria, ktoré boli sústavne osídlené od 9. storočia. Prvé konkrétne doklady o výskyte človeka na tomto území pochádzajú už z neolitu (5000-3000 r. p.). V staršej dobe železnej (700-400 r.p.Kr.) sa začína hustejšie osídlovanie tohto kraja. Začínajú sa budovať prvé ochranné valy pre prípad nebezpečenstva agresorov. Intenzívnejšie osídlenie chotára Oponíc nastáva tiež v dobe rímsko-barbarskej (0-400 r.p.Kr.). Rímsko-barbarské sídlisko bolo v chotári Oponíc zistené pri stavbe hospodárskych objektov JRD v r.Farnosť Oponice od nepamäti tvorili dve obce - Oponice (ktoré sa do roku 1910 delili na Veľké Oponice a Malé Oponice) a Súlovce, do ktorých patrí aj časť Betlehem a od druhej polovice 19. storočia tiež osada Podlužany. V katastrálnom území obce Súlovce má dodnes Nitrianska kapitula veľké majetky. Najstaršie dejiny farnosti Oponice sú úzko spojené s Nitrianskou kapitulou, keďže obec Súlovce bola od 13. storočia jej majetkom, neskôr získala cirkev významné majetky aj v Oponiciach. Farnosť Oponice už fungovala medzi rokmi 1332-1337, s vlastným chrámom svätých Petra a Pavla, ktorý sa prvý raz spomína v roku 1244.

Prví farári a cirkevná správa

Prvým známym farárom farnosti bol Gerhard, ktorý bol zároveň dekanom. Kostol navštevovali aj obyvatelia Súloviec, keďže tie kostol nemali.

Meno farára	Obdobie pôsobenia
Gerhard	1332-1337
Juraj Hollý	1788-1790
Jozef Komlóši	1790-1791
Anton Kubica	1791-1797 (1795-1796)
Anton Dzian	1797-1799
Peter Valachy	1799-1815
František Hegner	1815
Jozef Lindenbauer	1815-1837
Alexander Zamarovský	1835-1837
Ľudovít Nyáry	1837-1860

Farnosť od nepamäti tvorili dve obce - Oponice a Súlovce. Oponice sa približne do roku 1910 delili na Veľké Oponice a Malé Oponice.

Kaštieľ Oponice

Obdobie reformácie a obnova farnosti

Od polovice 16. storočia do roku 1674 bola v Oponiciach prítomná evanjelická reformácia. Miestni šľachtici Aponiovci prestúpili do evanjelickej cirkvi, následne ich nasledovalo aj poddanstvo. Miestny chrám vypálili koncom 16. storočia Turci, nechal ho zrekonštruovať Gašpar Apponyi.Po roku 1674 sa obnovila rímskokatolícka farnosť. Od roku 1707 bola farnosť spojená s farnosťou Kovarce, pričom farár sídlil v Kovarciach a Oponice boli filiálkou. V tom čase patrila spoločná farnosť do dekanátu Topoľčany. Farnosť Oponice bola obnovená 19. októbra 1788, prvým farárom sa stal Juraj Hollý.

Kostol sv. Petra a Pavla

Prvá zmienka o kostole pochádza z roku 1244. Kostol bol postavený pravdepodobne v priebehu 12. storočia jeho pôvodnými patrónmi boli hradní rytieri z Malých Oponíc.

Kostol sv. Petra a Pavla

Tento románsky kostol pokrytý slamou bol zrútený koncom 18. storočia, aby na jeho mieste vyrástol nový, klasicistický kostol sv. Petra a Pavla. Stalo sa tak v roku 1793. Slávnu éru zažíval nielen pri svojom otvorení nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom, ale aj v nasledujúcich rokoch kedy sväté omše v Oponiciach slúžili kňazi členovia „Tovarišstva“ akými boli Hollý, KKomlóssy,Kubicza či Valachy, ktorého, ale doba skritizovala za dostavbu ťažkej kamennej veže kostola čím začal kostol praskať a mať problémy so statikou a preto sú odvtedy vidieť v stropných prvkoch kostola oceľové výstuhy. Skvelý kronikár a farár v jednej osobe Jozef Lindenbauer nám toho zase zanechal veľa vo farských matrikách z konca 18. a zač. 19. storočia.V kostole sa nachádza vzácny jednomanuálový organ, ktorý dala postaviť tunajšia grófka Žofia Sztárayová. V roku 1869 ho zhotovil organársky majster Ján Šaško z Brezovej (1807-1893). Manuálový rozsah organu je 54 kláves, pôvodne potiahnutých slonovinou a ebenovým drevom. Nástroj má spolu 620 píšťaľ.V chráme sa dodnes nachádza zopár vzácnych liturgických predmetov, ako sú liturgický kalich od talianskej grófky Terézii Nogarolly-manželky Antona Apponyiho (1782-1852) či vzácne bohoslužobné rúcha z 19. storočia. Zvony kostola sú vzácnosťou, boli totiž inštalované v roku vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá zvonom vôbec nepriala. Posledný zvon pribudol v roku 1925. Pod kostolom sa nachádza sústava hrobiek rodín Bartakovič a Apponyi. Prístupná verejnosti je však iba apponyiovská hrobka s vhodom z južnej strany kostola, ktorá bola verejnosti sprístupnená v roku 1993. V kostole sa konávajú aj organové koncerty na ktorých sa hrávajú skladby velikánov organovej hudby Bacha, Händla, Bartholdyho atď. Z monumentov kostola ešte zaujme oratórium z južnej strany kostola a na jeho fasáde inštalované slnečné hodiny. Veľmi pozoruhodná je aj plastika apponyiovského erbu nad vchodom do hrobky.

Filiálka Súlovce

Obec Súlovce boli vždy filiálkou farnosti Oponice. Obec Veľké Oponice sa nachádzala v časti od Nitry smerom po farský chrám. Táto časť patrila do vlastníctva šľachtickej rodiny grófov Apponyiovcov. Obec Malé Oponice sa rozkladala od farského chrámu smerom k obci Kovarce a Súlovce. V tejto časti obce boli majiteľmi pôdy viaceré zemianske rodiny: Bartakovičovci, Gjeciovci, Marcibániovci, Franknerovci, atď.