Padova, starobylé mesto v severnom Taliansku, je známe svojou bohatou históriou, umením a architektúrou. Jedno z najstarších univerzitných miest Európy je preplnené výnimočnými dielami ľudstva, často prvými na našej planéte. Mnohé z toho ohodnotilo aj UNESCO a vzalo si pod svoju ochranu.
Podľa legendy založili Padovu (Patavia) Aeneovi Trójania po tom, ako opustili dobyté mesto v Anatólii. Padova je kompaktná, nachádza sa hodinku od Benátok, ale je dobré mať auto, lebo musíte navštíviť dve oblasti mesta. Prejdite si aj bývalé židovské geto, v ktorom sa nachádza jediná stále funkčná synagóga.
História Padovy
Bohatá Padova mala smolu, lebo ju dobyli v roku 452 Huni, v 7. storočí germánske kmene Longobardov a v 9. V roku 1164 získala Padova za vlády Hohenštaufovcov ako prvé severotalianske mesto samostatnosť. Takmer 400 rokov (1405-1797) ovládala Padovu priamo bohatá a kultivovaná Benátska republika. Vzdelanosť, investície do umenia a vedy urobili z Padovy opäť úspešné mesto.
V roku 1222 tu založili univerzitu, na ktorej už v roku 1230 prednášal svätý Antonín a okolo roku 1300 študoval vraj zakladateľ talianskeho jazyka Dante Alighieri. Ak hovoríme o univerzite v Padove, tak po Bologni ide o druhú najstaršiu univerzitu Talianska - založenú v roku 1222. Osemnásť rokov tu žil a učil Galileo Gallilei. Začiatkom 16. storočia tu v Padove študoval medicínu Mikuláš Koperník.
Prvou ženou s vysokoškolským diplomom však bola Elena Lucrezia Cornaro Piscopia, ktorá získala univerzitný diplom už v 17. storočí. Menilo sa zo Stredoveku na Novovek. V roku 1545 v Padove založili botanickú záhradu. Dôvodom bolo, aby sa študenti medicíny naučili rozoznávať liečivé rastlinky.
Historie | Filozofická fakulta Ostravské univerzity
Bazilika svätého Antona
Druhou oblasťou je Bazilika sv. Antonína, univerzitná botanická záhrada a Námestie Prato. Il Santo - bazilika svätého Antonína. Dnes ide o obrovský kostol, pútnickú baziliku - jeden z najväčších chrámov v celom Taliansku, a teda na celom svete. Stavba začala v roku 1238 - iba sedem rokov po smrti svätca.
Na stavbe s ôsmimi kupolami vidieť byzantský aj benátsky vplyv a slohy od románskeho cez gotický. Interiér je celkovo bohato zdobený: jeho podlahy sú pokryté šachovnicovým mramorom a jeho steny sú zahalené pôsobivými reliéfmi od renesančných sochárov ako Jacopo Sansovino a Tullio Lombardo. Na hlavnom oltári nájdete najvýznamnejší umelecký vrchol baziliky: sedem Donatellových bronzových sôch znázorňujúcich zázraky svätého Antona a vysoký centrálny krucifix. Oltár od Donatella je iba zlomok toho, čo chcel autor vytvoriť, no je do dnešných čias pýchou Padovy. Samotný svätec je pochovaný na ľavej strane baziliky v renesančnej honosnej bielej krypte, ku ktorej sa dá ľahko pristúpiť.
Na námestí pred bazilikou stojí bronzová socha jazdca na koni z roku 1447, ktorú mesto Padova venovalo Erasmovi di Nani, veliteľovi miestnej domobrany, ktorého prezývali „prešibaná mačka“ (Gattamelata). Sochu dodal významný sochár Donatello a líši sa od iných, v danej dobe obľúbených jazdeckých sôch. Slávnemu Bamberskému jazdcovi zobrazujúcemu nemeckého cisára chýba naturalizmus a sila. Je to iba symbol, kdežto Gattamelata zobrazuje udatného muža, a to bez akýchkoľvek iných znakov Udatnosť vidieť v očiach jazdca, v jeho posede a ide o jasný renesančný individualizmus. Žiadna koruna, ale osobnosť človeka.
Cappella Degli Scrovegni
Cappella Degli Scrovegni je domovom mnohých nádherných umeleckých diel, no vy sem mierite pozrieť si najkrajšie diela Giotta di Bondone. Génius Giotto je otcom európskeho maliarstva = prvým moderným maliarom. Leonardo da Vinci, Sandro Botticelli či Michelangelo Buonaroti sa od neho učili a Giottove diela obdivovali. Tak ako je vonkajšok kaplnky aj celková fasáda skromná, vnútro je doslova ohromujúce. No pozor, podobne ako na fresku Posledná večera (v refektári Chiesa di Santa Maria delle Grazie) od Leonarda da Vinciho v Miláne, aj na pozretie si týchto 37 fresiek sa musíte objednať dlho vopred. Priamo na mieste vám už lístky nepredajú a cez trojitú kontrolu nemáte šancu dostať sa dovnútra.
Giotto je právom pokladaný za prvého moderného európskeho maliara. Giottove dielo, ktoré hovorí o spasení ľudstva, je doslova revolúciou v umení. Giotto prebil realitou byzantský strnulý mysticizmus a v jeho figúrach sa objavila emócia a pohyb. Na jednej z fresiek si všimnite aj vyobrazenie Halleyho kométy, ktorá bola pozorovaná v roku 1301.
Okrem kaplnky rodiny Scrovegni nájdete v priľahlom objekte aj múzeum s mozaikami a artefaktami zo starovekého Egypta, dokonca aj krásny drevený sarkofág. Najviac ma v tejto sekcii uchvátila malá ale krásna soška z Uruku, mesta v Mezopotámii, kde vzniklo písmo a celkovo literatúra. Keď máte vstup do kaplnky na určitú hodinu, tak tu budete mať zaručene čo robiť, aj keď prídete skôr.
Palazzo della Ragione
Ohromnú budovu možno považovať za absolútne centrum mesta. Podobá sa mi tvarom strechy na Paladiovskú Baziliku v blízkom meste Vicenza. Horné poschodie bolo venované mestskej a justičnej správe, zatiaľ čo na prízemí sa stále nachádza historický krytý trh mesta. Palác oddeľuje dve trhové námestia Piazza delle Erbe od Piazza dei Frutti.
V paláci nájdete unikátnu miestnosť a zrejme kvôli nej sa Palazzo della Ragione prezýva aj „il Salone“ (veľká sála). Najväčšia sála v Il Salone má výšku 24 metrov a svojou grandióznosťou konkuruje Sále Veľkej rady (Sala del Maggior Consiglio) v Dóžovom paláci na Benátskom námestí San Marco v Benátkach. Sála v Padove je však viac než 2x vyššia. Najväčšia stredoveká sála Európy.
Námestie Prato della Valle
Od baziliky je to pešo iba kúštiček, 5 minút na námestie Prato de la Valle, ktoré domáci nenazvú inak ako "Prato." Obrovské námestie má elipsoidný vodný kanál so 78 sochami slávnych Padovanov a študentov padovskej univerzity. Na vonkajšom okruhu je sôch 40, vo vnútornom 38. Námestie je obrovské a považuje sa jedno z najväčších (ak nie najväčšie) v Európe. Na jeho juhovýchodnom konci vidieť obrovskú budovu opátstva svätej Justíny (Santa Giustina).
Botanická záhrada
V roku 1545 v Padove založili botanickú záhradu, aby sa študenti medicíny naučili rozoznávať liečivé rastlinky. Ide o najstaršiu botanickú záhradu Európy a možno aj o najstaršiu botanickú záhradu na svete. Vstup do univerzitnej botanickej záhrady sa nachádza 5 minút peši od baziliky svätého Antonína.
Padova ponúka prekvapivo veľa. Padova je ukážkou úspechu vzdelania a umenia. Dnes ešte tzv. overtourism môžete predbehnúť a zažijete unikátne mesto pred ostatnými. Padova rozhodne stojí za to a vy ulovíte nezabudnuteľné zážitky.
| Pamiatka | Popis |
|---|---|
| Bazilika sv. Antona | Pútnická bazilika s byzantským a benátskym vplyvom |
| Cappella Degli Scrovegni | Kaplnka s freskami od Giotta |
| Palazzo della Ragione | Stredoveká radnica s obrovskou sálou |
| Námestie Prato della Valle | Jedno z najväčších námestí v Európe |
| Botanická záhrada | Najstaršia botanická záhrada v Európe |