Prvý písomný doklad o obci Plavecký Štvrtok pochádza z roku 1206. Obec, resp. osada vznikla možno oveľa skôr, pravdepodobne v 11. až 12. storočí. V druhej polovici 12. storočia už bola trhovou osadou na kupeckej ceste z Holíča do Stupavy. Konali sa v nej každý štvrtok trhy, z toho názov - Štvrtok. Štvrtok bol jednou z najstarších a najdôležitejších osád v tejto oblasti.
Obec sa nachádzala v tzv. konfíniu. Konfínium bolo pohraničné územie pri rieke Morava pokryté močariskami a močaristými lesmi. Tvorilo prirodzenú ochranu Uhorského kráľovstva. Sídlili tam len strážne družiny.
Pretože konfínium prinášalo kráľom málo úžitku, tak ho začali v 12. a 13. storočí prideľovať verným veľmožom za osobné zásluhy na osídlenie. Uhorský kráľ Ondrej II. bol uväznený svojim bratom Imrichom. Synovia nitrianskeho župana Tomáša, Alexander a Šebuš, mu pomohli z väzenia.
Kráľ sa im odmenil tak, že v roku 1206 daroval Alexandrovi Štvrtocký majetok (Preadium) zo všetkými dôchodkami trhovej osady i mýta a ustanovil ho za jeho držiteľa. Štvrtok - Cheturtuchyel - je teda najstarší názov obce, ktorý neskôr dostal prívlastok Plavecký.
Darovacia listina bola napísaná v latinčine v niekoľkých exemplároch na pergamene s rozmermi 246 x 240 mm. Jedna z listín bola nájdená v Splite a v súčasnosti sa nachádza v múzeu v Budapešti. Jej fotokópia je v Štátnom ústrednom archíve v Bratislave. Táto listina bola v roku 1216 znova potvrdená, pretože sa vraj po smrti kráľovnej Gertrúdy stratila pečať. Aby sa predišlo falšovaniu dokumentov, bola táto listina opatrená inou - novou pečaťou.
V roku 1217 vydal Ondrej II. ďalšiu listinu. Určil v nej, že príjem z trhu a mýta udeľuje Šebuchovi, Alexandrovmu bratovi. Tu sa už obec nazývala Cheturthuc - Štvrtok. Ďalej sa stalo aj to, že Ondrejov spolukráľ, syn Belo IV. neuznal právoplatnosť prvej listiny a zem Alexandrovi odňal. Ten sa sťažoval kráľovi, a tak mu Ondrej II. V roku 1231 znova potvrdil právo na Štvrtocký majetok a pridal mu aj susednú zem Maluchka (Malučká - Malacky).
Ďalší osud obce je ešte stále zahalený rúškom tajomstva. V 13. storočí prišli do Uhorska Tatármi prenasledované kmene Kumánov (do Európy prišli zo stepí od Kaukazu). Uhorskí králi im dovolili usadiť sa v hraničných pásmach, kde boli strážcami hraníc.
Noví obyvatelia Uhorska boli, na rozdiel od ostatných, bielej pleti a plavovlasí, a preto ich obyvateľstvo volalo Plavci. Veľká posádka Plavcov sídlila pod hradom Dominium Detrekö, ktorý Slováci poznajú pod názvom Plavecký hrad. Niektoré dediny, ktoré pod Plavecký hrad (panstvo) patrili, dostali prívlastok Plavecký, po maďarsky Detrekö. Boli to obce Plavecké Podhradie - Detrekö Váralja, Plavecký Svätý Mikuláš - Detrekö Szent Miklós, Plavecký Svätý Peter - Detrekö Szent Péter a naša obec Detrekö Csütörtök.
Prívlastok Plavecký nedostali tieto obce, ako sa mnohí mylne domnievajú že tam sídlili Plavci, ale preto že patrili pod Plavecké panstvo (Prof. Varsík) Tento prívlastok sa začal používať v 18. a 19. storočí. (Od roku 1808 Plavecký Štvrtok).
Do 16. storočia sú dejiny obce neznáme. Nenašli sa žiadne dokumenty, ktoré by o tomto Období niečo hovorili. Listina bola napísaná 16. 6. 1516 v Ostrihome hovorí, že osadu Plavecký Štvrtok a dom v Beckove odovzdali Jurajovi a Žigmundovi a Jánovi Borsymu, lebo predošlí majitelia osady Juraj Makovický a Ján Makovický sa spreneverili kráľovi. Tento údaj je pre dejiny obce dôležitý z toho dôvodu, že už hovorí o iných vlastníkoch, než boli majitelia Plaveckého panstva. Keďže Plavecké panstvo patrilo v polovici 15. storočia beckovskému Ctiborovi, je možné, že dom v Beckove a osada Štvrtok majú dajakú súvislosť.
Ďalej sa o Plaveckom Štvrtku dozvedáme z portálneho (daňového) súpisu Bratislavskej stolice z roku 1553, kde vystupuje pod názvom Csetertek. Osada mala v tej dobe dvoch majiteľov. Jedným bol pán Plaveckého panstva gróf Gašpar Serédy, druhým barón Amáde.
Erb obce Plavecký Štvrtok
Maďarská miléniová monografia spomína v roku 1647 ďalších majiteľov obce, rodiny Somody a Viskeléti. Zároveň upozorňuje na vtedajší nemecký názov obce Zankendorf. Obec nepatrila stále Plaveckému panstvu ako celok, ale delilo sa o ňu viacero rodín.(Asi bola bohatá, keď uživila odrazu i dve šľachtické rodiny).
Ďalšie správy pochádzajú až z obdobia luteránskej reformácie, keď obec patrila ako fília (pobočka väčšej cirkevnej obce ) pod faru v Kostolišti a neskôr v Malackách. Osamostatnenie sa štvrtockej farnosti od malackej je celkom jasné, ale podľa prameňov to bolo asi v rokoch 1673 - 1682.
Z uvedených údajov vidno, že správ o starom Štvrtku je veľmi málo. Je to preto, že tam nebola fara, okolo ktorej sa sústreďoval život obce. Z kanonických vizitácií (kontrol fár) sa písali často veľmi rozsiahle zápisnice, ktoré hovorili o živote ľudí v nej. Tieto údaje však našej obci chýbajú. Až nástup osvietenských panovníkov (Márie Terézie a Jozefa II. V 18. storočí) priniesol podrobnejšie poznatky o záhorských obciach a jej obyvateľoch.
Najstaršou a najvýznamnejšou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol. Prvýkrát je spomínaný v darovacej listine z roku 1333 o delení štvrtockého majetku dvoch bratov rodu Hont - Poznan Petra a Šebuša II. Bol postavaný v duchu doby. Musel byť taký, aký ešte nik nemá. Prevládala prísna symetria, aby mal hlavnú loď, vežu a oltár na východ, ako bolo typické pre rímsko-katolícke kostoly v tom období. Oblúky a klenby boli oblé, ako sa na rannú gotiku roky (1150 a neskoršie) patrí.
Obvodové múry hlavnej lode, do ktorých sa opiera oblúková klenba, boli vymurované z tehál prekladaných kameňom. Bola to jedna z metód ako zvýšiť pôsobenie síl gravitačnej zložky, bez zvýšenia hrúbky stien. Postupom času na chráme prebiehali viaceré opravy a úpravy. Najväčšou prestavbou prešiel kostol koncom 18. storočia (1793). Vtedy sa stavala nová strecha aj s klenbou. V tomto období sa pravdepodobne pristavila sakristia a lurdská jaskyňa. Vnútri kostola pribudol chór, ten zväčšil kapacitu kostola a poskytol priestor pre hudobný nástroj - organ. Z vonku pri hlavnom vchode pribudli symetrické prístavby. Vľavo schody na chór a vpravo sklad.
V roku 1921 boli do kostolnej veže inštalované dva nové zvony, veľký a stredný, ktoré boli predtým pre vojenské účely z kostola odvezené. Vynovený kostol bol toho roku na sviatok sv. Martina 11. novembra znova vysvätený a odvtedy vznikla tradícia zimných - martinských hodov. Po skončení druhej svetovej vojny bola opravená čiastočne poškodená strecha a múry kostola. V roku 1960 bol pri kostole vybudovaný park a sochy nachádzajúce sa pred kostolom boli premiestnené bližšie ku kostolu. Ďalšia veľká rekonštrukcia prebehla v roku 1986 z iniciatívy vtedajšieho farára Henricha Račeka, vtedy bola vymenené strecha a pálené škridly boli vymenené za hliníkové dielce. Dňa 1. novembra 2002 bol exteriér kostola osvetlený. V tomto roku prebehlo aj vymaľovanie interiéru. V roku 2010 v rámci regenerácia centra obce, boli do parku pred kostolom osadené lavičky a vybudované chodníky a okolo kostola boli vysadené javory.
Obec vznikla pravdepodobne v 11. až 12. storočí na pohraničnom území uhorského štátu, kde strážnu službu vykonávali kmene Lovcov. V druhej polovici 12. storočia už pravdepodobne bola trhovou osadou o čom svedčia jej názvy Cheturtuchyel a Chtwerkthek (miesto, kde sa vo štvrtok usporadúva trh). Po prvý raz sa spomína v roku 1206 v darovacej listine uhorského kráľa Ondreja II. Vtedy sa dostala do vlastníctva rodu Hunt - Poznan, neskôr patrila k plaveckému panstvu. V roku 1720 v obci pracovali tri mlyny, čo znamená, že už v tomto období bol Plavecký Štvrtok (po nemecky Zakendorf, Zahnendorf) stredne veľkou osadou. Z historických pamiatok obce spomenieme pôvodne gotický rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia. Jeho významnejšie stavebné úpravy sa viažu k 17. storočiu, keď pribudla nová klenba. V 19. V chotári obce sa na ploche 3,4 ha nachádza štátna prírodná rezervácia Bezodné s vyvieračkou, jazerom a rašeliniskom s pôvodnou vegetáciou. Na tomto území hniezdi veľa druhov vodného a močiarneho vtáctva. Celý komplex predstavuje vzácnu lokalitu typických vegetačných útvarov Záhorskej nížiny. Neďaleko Plaveckého Štvrtka uprostred borovicových lesov leží vyhľadávané miesto letnej rekreácie - Kamenný mlyn.
Legiend o úteku Ľudovíta Štúra je viac. Ako v skutočnosti útek pred zatykačom uhorských úradov prebehol sa dočítame v knižôčke Viliama Paulínyho-Tótha „Tri dni zo Štúrovho života. Skutočná udalosť rozprávaná podľa výpiskov z priateľovho denníka", vydanej v Skalici roku 1870. Ľudovít Štúr unikol z Uhorska 31.mája 1848 cez našu obec - Uhorskú Ves. Predtým ho skrýval rímsko-katolícky kňaz v Jablonovom - Ján Galbavý, Štúrov ochranca. On v tajnosti pripravil útek na 31. mája v skorých ranných hodinách. Voziar Ján Masarovič pristavil voz pri fare, vôbec nevediac koho a kam povezie. Ich cesta viedla smerom na Plavecký Štvrtok, potom zhruba po dnešnej tzv. Lábskej ceste, popri Tunke a Ščinkave na Bogdalický vŕšok do Uhorskej Vsi. Bola to cesta únavná, hrbolatá. Bol to hostinec Steiner, kde teraz stojí budova KWS. Štúr s Galbavým sa potom peši vydali dedinou na dlhý drevený most cez Moravu, Galbavý náročky v reverende a dohodli sa, že hovoriť bude výlučne Galbavý. Z našej strany boli mýtnici uhorskí, jeden sa ich spýtal, kto sú. Galbavý v nemčine odpovedal, že je farár z Jablonového, načo im mýtnik poprial šťastnú cestu a prepustil ich. Cisárska stráž na rakúskej strane sa nedala obísť, lebo policajný jáger práve kurizoval s mladou devou, vešajúcou práve vypranú bielizeň.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Plaveckom Štvrtku
Prehľad duchovných pôsobiacich vo farnosti Bratislava - Svätej Rodiny:
- Mgr. Jozef Karáč (1.7.1995 - 30.6.2007)
- ThLic. Daniel Dian (1995 - 2005)
- Mgr. Attila Bencze (2000 - 2001)
- Mgr. Peter Čižmár (1.10.2002 - 1.6.2003)
- Mgr. Štefan Legény (1.10.2003 - 1.6.2004)
- ThDr. Alexander Knorr, PhD. (1.7.2006 - 31.8.2007)
- Mgr. Ján Behula (1.7.2011 - 30.6.2013)
- Mgr. Radovan Rajčák (1.7.2014 - 30.6.2015)
- Mgr. Marián Lukáč (1.10.2019 - 30.6.2023)
Ďalší duchovní:
- Mons. ThDr. Marián Gavenda (2005 - 2013)
- PhLic. Michal Polák (1.7.2005 - 19.10.2005)
- Mgr. Jozef Dúc (1.7.2007 - 30.6.2015)
- ICLic. Ján Sitár (1.7.2008 - 30.6.2009)
- Mgr. Vladimír Uhrin (1.10.2009 - 11.6.2010)
- Mgr. Lukáš Uváčik (1.10.2010 - 10.6.2011)
- Mgr. Stanislav Čúzy (1.10.2011 - 15.6.2012)
- Mgr. Ing. Vladimír Mikulec, PhD. (1.10.2012 - 1.6.2013)
- Mgr. Zdenko Tkáčik (1.7.2013 - 30.6.2014)
- Mgr. Peter Solár (1.7.2014 - 30.8.2015)
- ThDr. Juraj Vittek, PhD. (1.7.2015 - súčasnosť)
- Mgr. Andrej Šottník (1.7.2015 - 30.9.2019)
- ThLic. Martin Kramara (1.7.2017 - 30.6.2018)
- Mgr. Juraj Drobný (1.7.2018 - 30.8.2021)