História farnosti Podhradie, okres Prievidza

Trenčiansky kraj sa rozkladá v severozápadnej časti Slovenska. Na severozápade hraničí s Českom (Zlínsky kraj), na juhu s Trnavským a Nitrianskym krajom, na juhovýchode s Banskobystrickým krajom a na severovýchode so Žilinským krajom. Ako šiesty najväčší kraj má rozlohu 4 501,81 km2 a zaberá 9,18 % plochy Slovenskej republiky. Podľa údajov k 1. januáru 2021 v ňom žije 577 464 obyvateľov, čo predstavuje zhruba 10 % slovenskej populácie.

Významný je svojou strojárskou, chemickou, gumárenskou, textilnou i obuvníckou produkciou. Očakáva sa však, že v roku 2026, keď sa Trenčín, sídlo kraja, stane Európskym hlavným mestom kultúry - po Košiciach len druhým slovenským mestom s týmto prestížnym titulom -, Trenčínu a celému regiónu to prinesie možnosti rozsiahlej transformácie i výraznej medzinárodnej prezentácie.

Na území Trenčianskeho kraja sa v zmysle zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky rozprestiera rozlohou identický Trenčiansky samosprávny kraj (TSK). Od novembra 2013 je jeho predsedom Jaroslav Baška. Kraj sa člení na deväť okresov s okresnými mestami (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov): Trenčín (54 740), Prievidza (45 017), Považská Bystrica (38 641), Partizánske (21 439), Nové Mesto nad Váhom (19 644), Bánovce nad Bebravou (17 311), Púchov (17 472), Myjava (10 985) a Ilava (5 572).

Poloha Trenčianskeho kraja na mape Slovenska

Stručná história kresťanstva a aktuálny stav

Až do 16. storočia katolícka Trenčianska stolica sa postupne začala meniť na protestantský región. Kľúčovú rolu v tom zohrali Illésházyovci, rod trenčianskych dedičných županov, z ktorej pochádzal aj jeden z uhorských palatínov. Skutočnosť, že v Uhorsku mali slobodní obyvatelia zaručenú náboženskú slobodu, vplývala i na to, že po bitke na Bielej hore sa Uhorsko stalo jedným z cieľov emigrácie českých protestantských exulantov, ktorí boli prinútení opustiť vlasť, ak odmietli prestúpiť na katolicizmus.

Vďaka blízkosti k moravským hraniciam smerovali aj do Trenčína, v tom období nazývanom „luteránsky Rím“. Už od roku 1570 tu fungovala významná luteránska škola a Trenčín aj s okolím boli nábožensky veľmi pestré: evanjelická väčšina a českí exulanti hlásiaci sa k Jednote bratskej sídlili v meste, neďaleko pri Soblahove žila skupina novokrstencov (habánov), časť šľachty v okolí bola kalvínskej viery a za hradbami mesta žila aj židovská komunita.

Protestantizmus však pre šľachtu znamenal prekážku v snahe dostať sa do priazne vládnucich Habsburgovcov. Preto v otázke konfesie začal lavírovať aj rod Illésházyovcov. Kým Gašpar bol verný evanjelickej viere až do smrti v roku 1648, jeho synovia a dediči Gabriel a Juraj postupne konvertovali a rod ostal až do svojho vymretia v prvej polovici 19. storočia katolícky.

Starší Gabriel zmenil vieru dokonca viackrát - podľa aktuálnej politickej situácie. Mladší Juraj sa definitívne priklonil ku katolíkom a horlivo podporoval rekatolizáciu v okolí Trenčína a Dubnice, kde stálo po opustení Trenčianskeho hradu nové rodové sídlo. Pod vplyvom politických udalostí sa miestni evanjelici nakoniec udržali iba v odľahlých častiach stolice a silno protestantský región sa zmenil na takmer čisto katolícky. Ťaživé dedičstvo náboženských rozbrojov a vzájomných krívd pretrvalo v pamäti obyvateľstva celé stáročia.

Evanjelický kostol v Košariskách. Foto: Zdenko Dzurjanin

Dnes má na území TSK svoje farnosti päť rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Bratislavská arcidiecéza (4 farnosti) na čele s arcibiskupom metropolitom Stanislavom Zvolenským, Banskobystrická diecéza (28 farností), ktorú vedie biskup Marián Chovanec, Nitrianska diecéza (51 farností) spravovaná biskupom Viliamom Judákom, Trnavská arcidiecéza (16 farností) na čele s arcibiskupom Jánom Oroschom i Žilinská diecéza (38 farností) vedená biskupom Tomášom Galisom.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov, z ktorých Bratislavský (1 kostol), Myjavský (8 kostolov) a Považský (22 kostolov) sú začlenené do Západného dištriktu ECAV na Slovensku na čele s biskupom Jánom Hroboňom, a Turčiansky seniorát (9 kostolov) patrí do Východného dištriktu ECAV na Slovensku, ktorého biskupom je Peter Mihoč.

Trenčianska gréckokatolícka farnosť patrí pod Bratislavskú eparchiu, ktorú vedie biskup Peter Rusnák. Pravoslávne cirkevné obce kraja sú súčasťou Prešovskej eparchie, na ktorej čele stojí prešovský arcibiskup metropolita Rastislav.

Konfesionálna charakteristika

V kraji dominujú rímskokatolíci (58,05 % - 335 222), nasledujú luteráni (7,15 % - 41 278), po nich gréckokatolíci (0,52 % - 2 979), pravoslávni (0,14 % - 817) a kalvíni (0,09 % - 539). Takmer 26,5 % (152 586) obyvateľov je bez náboženského vyznania. V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám, z toho v krajskom meste je 11 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie medzi prvou tretinou 16. a druhou polovicou 17. storočia bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy). Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi svoj kostol nemajú.

Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám, čo je po Žilinskom kraji (69 obcí) druhý najvyšší počet. V členení podľa okresov ide o tieto obce:

• Bánovce nad Bebravou (18): Čierna Lehota, Dubnička, Dvorec, Haláčovce, Horné Naštice, Chudá Lehota, Krásna Ves, Ľutov, Miezgovce, Nedašovce, Omastiná, Pochabany, Slatinka nad Bebravou, Trebichava, Uhrovské Podhradie, Veľké Hoste, Žitná-Radiša,
• Ilava (6): Bohunice, Kameničany, Košecké Podhradie, Krivoklát, Slavnica, Vršatské Podhradie,
• Myjava (9): Brestovec, Chvojnica, Jablonka, Podkylava, Polianka, Poriadie, Priepastné, Rudník, Stará Myjava,
• Nové Mesto nad Váhom (3): Brunovce, Modrovka, Višňové,
• Partizánske (2): Nedanovce, Turčianky,
• Považská Bystrica (10): Ďurďové, Hatné, Klieština, Kostolec, Malé Lednice, Počarová, Sádočné, Stupné, Vrchteplá, Záskalie,
• Prievidza (8): Dlžín, Kocurany, Liešťany, Lipník, Nevidzany, Rudnianska Lehota, Seč, Temeš,
• Púchov (2): Kvašov, Mestečko,
• Trenčín (7): Hrabovka, Chocholná-Velčice, Ivanovce, Neporadza, Opatovce, Štvrtok.

Počet a podiel kostolov podľa denominácie:

• rímskokatolícke kostoly: 264 (86,27 %),
• evanjelické kostoly: 40 (13,07 %),
• gréckokatolícky chrám: 1 (0,33 %),
• pravoslávny chrám: 1 (0,33 %).

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 11. storočie: 1,
• 12. storočie: 7,
• 13. storočie: 26,
• 14. storočie: 25,
• 15. storočie: 17,
• 16. storočie: 6,
• 17. storočie: 15,
• 18. storočie: 73,
• 19. storočie: 37,
• 20. storočie: 68 (z toho po Nežnej revolúcii 33),
• 21. storočie: 31.

Rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie v Ráztočne. Foto: Zdenko Dzurjanin

Na území kraja sú oficiálne len dve pútnické miesta. Podliehajú právomoci diecézneho biskupa:

• rímskokatolíckej Žilinskej diecézy: Ladce (Butkov) - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva,
• rímskokatolíckej Nitrianskej diecézy: Skalka nad Váhom (Malá Skalka) - Kostol svätých Andreja-Svorada a Benedikta (diecézna svätyňa, najstaršie pútnické miesto na Slovensku).

Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné pozrieť si na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich z celkového počtu 11 má štatút národnej kultúrnej pamiatky sedem:

• rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia),
• rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie),
• rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (18. storočie),
• rímskokatolícky Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (18. storočie),
• rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (18. storočie),
• Evanjelický kostol (18. storočie),
• rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie (20. storočie).

V TSK nestoja kostoly či chrámy, ktoré by boli na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Zaujímavosti

Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia - prezentovaný je pôdorys zaniknutého kostola. Sedem najstarších stojacich kostolov pochádza z 12. storočia, z nich najstarší je pravdepodobne rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku, miestnej časti Klátovej Novej Vsi. Najmladší chrám je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Trenčíne (2022).

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: rímskokatolícky Kostol svätých emauzských učeníkov v Bánovciach nad Bebravou (sídlisko Dubnička), rímskokatolícky Kostol Svätej rodiny v Považskej Bystrici (sídlisko SNP), rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Trenčíne (sídlisko Sihoť), pravoslávny Chrám svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho v Brezovej pod Bradlom.

V katastri obce Sedmerovec, kde sa kedysi nachádzala osada Pominovec, stojí štýlovo takmer čistý románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa, ktorého emporu (chórus) prezentuje slovenská poštová známka vydaná v roku 2009. Koncom augusta sa pri kostolíku v rámci bicyklovej púte každoročne koná slávnostná svätá omša spojená s požehnaním bicyklov.

Kostol Kláštor pod Znievom

Evanjelický kostol v Krajnom bol postavený bezprostredne po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., ktorý prakticky znamenal ukončenie protireformácie. Návštevníci Trenčianskych Teplíc ocenia Evanjelický kostol na okraji Kúpeľného parku. Autorom architektonického návrhu a zároveň staviteľom bol Gustáv M. Dohnányi, aktívny člen evanjelického zboru. Kostol vo funkcionalistickom slohu s dreveným vyrezávaným stropom, postavený v rokoch 1930 - 1931 pre vlhké podložie na 47 pilótach, figuruje na zozname národných kultúrnych pamiatok. V Ráztoke, miestnej časti Hornej Marikovej, sa nachádza najzápadnejší drevený kostol na našom území.

Rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho v Ráztoke. Foto: Zdenko Dzurjanin

Pozmenený projekt kostola z Modry-Kráľovej nájdete, ak sa vyberiete do rodiska Milana Rastislava Štefánika. Vznik: posledná štvrtina 13. Neveľký kostolík postavili niekedy v rokoch 1280 - 1300 (uvádza sa aj obdobie okolo r. 1260) ako ranogotickú stavbu s takmer štvorcovou loďou, kvadratickou svätyňou zaklenutou krížovou rebrovou klenbou a severnou sakristiou. Úpravami prešiel chrám v prvej polovici 14. storočia, kedy bol interiér vyzdobený nástennými maľbami. Ďalšia výmaľba kostola bola realizovaná aj na prelome 15. a 16. V roku 1614 vypukol v obci veľký požiar, ktorý do veľkej miery poškodil aj kostol. To si vyžiadalo rozsiahlu opravu a rozšírenie stavby. Loď kostola bola predĺžená západným smerom o cca polovicu, pričom súčasťou predĺženia bola aj pomerne mohutná vstavaná veža. Loď dostala aj novú klenbu a úpravy sa dotkli tiež gotických okien. V priebehu 19. a 20. storočia došlo okrem iného k zvýšeniu obvodových múrov stavby približne o jeden meter či k úprave okien. V apríli 1908 obec i kostol opäť poškodil požiar. - V katastri obce mali byť podľa obecnej kroniky objavené základy kostola datované do 10. Kostol slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Chrenovci-Brusne. - Nipčová, D.: Vývoj sakrálnej architektúry na Hornej Nitre. - Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. - Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. - Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. 9. 1.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti Nesluša

Farnosť Nesluša mala v histórii mnoho významných kňazov, ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj a duchovný život. Medzi nimi boli:

• Ján Krabáč: Do farnosti prišiel ako 26 ročný. Dovtedy kňazské povolanie vykoná­val v Kysuckom Novom Meste. Ján Krabáč dochádzal do Nesluše, pretože v obci ešte nebola postavená farská budova. Za jeho pôsobenia bol postavený kostol (1814-1816) aj nová farská budova v Nesluši.
• Pavol Valjašek (* 25. januára 1814, Teplička nad Váhom - † 10. júna 1891, Nesluša): Pôsobil tu 40 rokov. Zomrel 10. júna 1891 v Nesluši. Pochovaný na cintovíne v Nesluši miesto A0416. Založenie lesného spoločenstva Komposesorátu - národný pracovník, homiletický spisovateľ. Nižšie gymnázium navštevoval v Žiline. Po ukončení teologických štú­dií bol v roku 1840 vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Pôsobil vo viacerých slovenských farnostiach. Po vysviacke pôsobil desať rokov ako kaplán v Lednici pri Púchove. Od r. 1850 spravoval susednú farnosť v Zubáku. Ako farár a dekan pôsobil v Nesluši v rokoch 1862-1889. Krátko pred smrťou odišiel v r. 1889 na odpočinok. Po­čas jeho pôsobenia sa zaslúžil o zakladanie spolkov a združení, ktoré slúžili miestnym obyvateľom. O jeho záslužnej práci na ná­rodnom poli písali aj Jozef Škultéty a Štefan Krčméry v Slovenských pohľadoch (1892). Na jeho počesť bol postavený a dodnes ne­sie názov „Kultúrny katolícky dom Pavla Valjaška” v roku 1931. Bol spoluzakladate­ľom slovenského katolíckeho patronátneho Gymnázia v Kláštore pod Znievom (1868). Od roku 1871 bol okresným konateľom Spolku sv. Vojtecha a od roku 1874 členom stoličného výboru Kysucko-novomestského okresu. V roku 1882 sa zasadil za práva oby­vateľov obce, urovnal spor medzi grófom Čákym a miestnymi obyvateľmi. Ako člen dozornej rady Tatrabanky podal návrh na odkúpenie všetkých zemskopanských práv a úžitkov obcou Nesluša za 6000 zlatých. Týmto úverovým počinom sa zaslúžil o od­kúpenie šľachtického majetku a založenie komposesorátskeho združenia v obci. Jednoročná ťažba dreva stačila na splatenie pôžičky. Pre obyvateľov tak zabezpečil nové pracovné možnosti a hmotné pozdvihnutie.
• Ján Tarábek (*1. júna 1917 v Kysucé No­vé Mesto +19. novembra 1998 v Čadci): Najdlhšie pôsobiaci kňaz v Nesluši 42 rokov. Trpiteľ pre vieru, honorárny dekan. Narodil sa 1. júna 1917 v Kysuckom No­vom Meste, ako syn krajčíra Pavla a matky Márie Tarábkovej. Základnú školu vychodil vo svojom rodisku, meštianku v Žiline a do seminára pre kňazské povolanie vstúpil v Nitre. Počas štúdií v Nitre jeho najlepším priateľom bol Janko Silan, ktorý mu venoval aj jednu zo svojich básní. Za kňaza ho 22. júna 1941 vysviacal arcibiskup Dr. Karol Kmeťko. Prvú primičnú omšu odslúžil vo farskom kostole v Žiline. Pôsobil na viacerých farnos­tiach na Slovensku, kaplánom bol v Malej Udiči (dnes súčasť obce Udiča, okres Považská Bystrica), bol kaplánom v obci Kovarovce (okr. Topoľčany), neskôr 1942 v Tur­zovke. V roku 1944 sa stal spovedníkom rehoľníčok z Kongregácie svätého Cyrila a Metoda. Od od roku 1946 bol dočasným správcom farnosti v Čavoji. (okr. Prievidza), kde obnovil vojnou zničený kostol i faru. V 50. rokoch bol perzekvovaný a v roku 1953 mu odobrali štátny súhlas, takže bol mimo pastorácie. V r. 1954 ho vtedajší režim odsúdil na 20 mesiacov, z čoho 8 mesiacov odsedel v Ružomberku, odkiaľ ho nepustili ani na pohreb jeho otca. V roku 1965 ho vymenovali za člena Diecéznej liturgickej komisie a v roku 1977 v roku 1977 ho povýšili na honorárneho dekana. V Nesluši pôsobil až do roku 1998, kde počas svojho pôsobenia, napriek rôznym prekážkam, dal zrekonštruovať miestny kostol, jeho interiér, strechu a vonkajšie omietky. Za jeho pôsobenia sa chrám niekoľkokrát mo­dernizoval. Do kostola zaviedol elektrinu, rozhlas, vykurovanie (akumulačné kachle), zrenovoval organ, oltár, lavice, krížovú cestu a drevený inventár. Počas pôsobenia J. Tarábka sa v roku 1972 vedľa kostola postavila nová farská budova. Vo farnosti i vo filiálke Rudinská vyučoval náboženstvo. Hodná pripomenutia je najmä jeho roz­siahla pastoračná činnosť. Počas jeho pôso­benia vyrástlo v miestnej farnosti viacero kňazov, podporoval prenasledovaných kňazov počas totalitného režimu, aktívne organizoval pútnické sprievody. Napriek podlomenému zdraviu sa zaslú­žil o postavenie kostola aj vo filiálke v Rudinskej, ktorý bol posvätený kardinálom J. Ch. Ján Tarábek identifikoval na kysucko - novomestskom cintoríne pri exhumácii hrob Andreja Majera, kňaza a básnika Kysúc Dlhomíra Poľského. Jeho zostatky dal previesť do nového hrobu v Dubí a opatril ho obrubníkom a pomníkom. Nemožno zabudnúť, že to bol práve Ján Tarábek, ako posledný duchovný otec, ktorý organizoval púte vo svojej farnosti do pútnického miesta Višňové. Podporoval aj kňazov, ktorých bývalý režim prenasledoval a prepúšťal z pastorácie. S vekom sa aj u neho prihlásili choroby. Strata hlasu, cukrovka a amputácia palcov na nohe. Zomrel 19. novembra 1998 v Čadci a dňa 22. novembra ho za asistencie mnohých oltárnych bratov a množstva veriacich z blízka i zďaleka pochoval popoludní pomocný nitriansky biskup Msgr.

Medzi ďalších kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti, patria:

• Anton Dzian (1799 - 1810)
• Ondrej Sandanus
• Ján Šmelka
• Viktor Jakubov
• Ivan Pšenák
• Martin Lisík
• Miroslav Oprchal
• Peter Buranský
• Milan Kováč
• Martin Poživenec
• Emil Floriš

Títo kňazi a mnohí ďalší sa svojou prácou a obetavosťou zaslúžili o duchovný rast a rozvoj farnosti Podhradie a okolitých obcí.

Zoznam nie je kompletný a je potrebné ho doplniť o ďalšie mená a informácie.

tags: #farnost #podhradie #okres #prievidza