Rímskokatolícky kostol v Beckove: História, Architektúra a Program

Rímskokatolícky kostol v Beckove, zasvätený svätému Ladislavovi, je významnou kultúrnou pamiatkou, ktorá láka návštevníkov svojou bohatou históriou a architektonickou krásou. Nachádza sa v obci Beckov, v areáli prístupnom verejnosti vedľa cesty vedúcej na hrad. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám.

Stavba je v pomerne dobrom stave.

História kostola

Kostol v Beckove stál už najneskôr v prvej tretine 14. storočia. Vtedy sa spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. Výstavba (prestavba) súčasného kostola je datovaná do rokov 1400 - 1410, keď obec spolu s hradom patrila do panstva známeho šľachtica Stibora. Zachované architektonické detaily sú datované na začiatok 15. storočia.

Zložitejšiemu stavebnému vývoju nasvedčuje aj veľkoryso riešené presbytérium, ktoré je vyosená smerom na sever od osi lode.

Kostol bol niekedy v období tureckých vojen poškodený. Škody, ktoré kostol utrpel, boli odstránená v roku 1654, kedy ho už využívali protestanti. Vtedy zrejme dostal kostol novú valenú klenbu podopieranú prístennými piliermi.

V roku 1770 postavili na mieste starej, staticky narušenej veže novú. Na prelome 19. a 20. storočia dostala veža kostola dnešné zastrešenie.

Kostol má status národnej kultúrnej pamiatky od roku 1963. Oprava objektu sa realizovala aj v 70. rokoch 20. storočia. Pôvod kostola može siahať pred 14. storočie, niektorí odborníci hovoria dokonca o 11. storočí.

Architektúra a Interiér

Kostol sv. Ladislava je ranobaroková stavba. Súčasťou jedného z bočných oltárov je neskorogotická socha Madony z konca 15. storočia. Južná kaplnka bola dlhý čas považovaná za barokovú zo 17. storočia.

Na svahu východne od kostola sa nachádzajú zvyšky zvonice zo 17. storočia. Priamo na hrade Beckov sa nachádza gotická kaplnka.

Hlavný oltár sv. Jozefa Pestúna je z konca 17. storočia. Po stranách sú sochy sv. Antona Paduánskeho. Sú ďalšie barokové bočné oltáre z r. 1545: oltár Ukrižovania, oltár sv. Anny a oltár sv. Sedembolestnej Panny Márie. Kazateľnica je zo 17. storočia.

V interiéri kostola bolo v rokoch 2021 - 22 nainštalované nové osvetlenie. Už niekoľko rokov prebieha reštaurovanie hlavného oltára z konca 17. storočia.

Farské udalosti a aktivity

Počas Jubilejného roka 2025 sú v kalendári šenkvickej farnosti naplánované tri podujatia súvisiace so životom Božieho služobníka Alfonza Paulena (správcu farnosti v Šenkviciach v rokoch 1947-1951). Prvou udalosťou bola pripomienka dňa jeho narodenia (26.1.1913). Pozvanie prijal pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy Mons. Jozef Haľko, ktorý predsedal svätej omši a vo svojom príhovore okrem aktuálnej nedele Božieho slova vyzdvihol štedrú dobročinnosť Alfonza Paulena.

V nedeľu 19. januára 2025 sa pri svätých omšiach čítalo evanjelium o prvom zázraku Pána Ježiša, za ktorý evanjelista Ján označuje premenenie vody na víno počas svadby v Káne Galilejskej. Príjemné hudobné stretnutie pripravili pre farníkov a hostí členovia skupiny Neznámi na trati, ktorí mali v šenkvickom farskom kostole v pondelok 6. januára 2025 o 16.00 hod. vianočný trojkráľový koncert.

Mimoriadnym slávnostným charakterom sa vyznačovalo farské liturgické slávenie v deň Zjavenia Pána, v pondelok 6. januára 2025 o 10.30 hod. Súčasťou liturgie bolo požehnanie vody, soli, kriedy a tymianu určených na požehnávanie príbytkov, spojené s pokropením ľudu počas svätej omše na pripomienku krstu. Obetné dary v podobe zlata, kadidla a myrhy priniesli postavy troch mudrcov z východu.

Po svätých omšiach v nedeľu 5. januára 2025 potešili veriacich v kostole šenkvickí koledníci Dobrej noviny, ktorí všetkým predviedli svoj tohoročný kolednícky program. Novoročná svätá omša slávená 1. januára 2025 o 10.30 hod. bola podľa farskej tradície sprevádzaná duchovou hudbou Šenkvičanka. Na začiatku bohoslužby zo slávnosti Panny Márie Bohorodičky veriaci spevom hymnu Príď, Duchu Svätý, tvorivý vzývali Ducha Svätého na začiatku nového občianskeho roka 2025.

Pri svätej omši sa čítal pastiersky list bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons.

V piatok 31. januára 2025 prišli do jubilejného kostola v Šenkviciach mladí a deti zo stretiek od kapucínov v Pezinku spolu s pátrom Ondrejom Taranom OFMCap., aby zvyčajnú detskú svätú omšu spojili so získaním jubilejných odpustkov. Podnetom na rozmýšľanie i znázornenie bol aj život sv.

Na sviatok Obetovania Pána, ktorý v roku 2025 pripadol na nedeľu, sa sväté omše začínali zvyčajným požehnaním hromničných sviec. V sobotu 15. februára 2025 sa v sále Kultúrneho a informačného strediska v Šenkviciach po prvýkrát uskutočnil Farský batôžkový ples pre rodiny. Po privítaní úvodné predstavenie zúčastnených rodín bolo spojené s malou úlohou.

Potom už nasledovali tanečné kolá, súťaže, detské tance, scénka a tombola. Nápoje boli zabezpečené, po jedlo siahla každá rodina do svojho pripraveného batôžka.

V čase blížiaceho sa začiatku pôstneho obdobia sa v pondelok 3. marca 2025 uskutočnila malá farská akcia ako príprava na Popolcovú stredu. Po večernej svätej omši sa deti zhromaždili na farskom dvore, aby z minuloročných požehnaných ratolestí pripravili popol používaný pri liturgii na začiatku 40-dňového obdobia pokánia.

Do 40-dňového pôstneho obdobia pred slávením Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania vstúpili veriaci šenkvickej farnosti nielen zachovaním pôstu a prijatím znaku popola na čelo, ale v tomto roku aj s pôstnym motívom: Vidieť seba na pozadí neba, ktorý v kostole pred oltárom vyjadruje zrkadlo položené na zemi. Ak sa doň chce človek pozrieť - tak ako kedysi ľudia mali jedinú možnosť vidieť seba samého na vodnej hladine - za sebou vidíme pozadie neba.

Na 1. pôstnu nedeľu (9. marca 2025) boli pozvaní k aktívnej modlitbe manželia. V pôstne piatky sa krížovú cestu počas spovedania pred svätou omšou modlia vybraní veriaci ochotní vziať jednotlivé zastavenia. V piatok 14. marca sa konala krížová cesta.

V sobotu 29. marca 2025 prišiel sláviť večernú svätú omšu z vigílie Nedele radosti do šenkvického farského a zároveň jubilejného kostola bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko. Po svätej omši mal pre veriacich prednášku o reliéfnych vyobrazeniach Svätej brány na Chráme sv. Petra v Ríme, ktoré prinášajú veľmi podnetné umelecké, duchovné a významové posolstvá. Štvrtá pôstna nedeľa je v liturgickom kalendári vnímaná ako Nedeľa radosti (Lætare) s možnosťou použiť ružovú liturgickú farbu. Tento rok pripadla na 30. marca.

Dva autobusy pútnikov, spolu 90 osôb z Farnosti Šenkvice, prejavilo záujem i odhodlanie ísť do Ríma počas Národnej púte Slovákov v Jubilejnom roku 2025. Prvou zastávkou v stredu 2. apríla bolo krásne mestečko sv. Františka a sv. Kláry - Assisi so svojou pokojnou duchovnou atmosférou. Od štvrtka 3. apríla do soboty 5. apríla bol na programe rušný ale jedinečný Rím.

Vo štvrtok 10. apríla 2025 sa v Šenkviciach konala pripomienka smrti Božieho služobníka Alfonza Paulena, ktorý bol v rokoch 1947-1951 správcom šenkvickej farnosti. Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský v príhovore spomenul predpoklad mučeníctva kňaza Alfonza, keď mu z dôvodu odporu voči viere tvrdými príkoriami väzenia a väzenských korekcií podstatne skrátili život.

Slávenie Palmovej nedele je úvodom do prežívania Svätého týždňa. Svätá omša v nedeľu 13. apríla 2025 sa o 10.30 hod. začínala na námestí nad šenkvickým farským kostolom na priestranstve pri hradbách. Po požehnaní paliem a ratolestí sa uskutočnila procesia všetkých veriacich do kostola, odkiaľ svätú omšu vysielalo v priamom prenose slovenské Rádio Mária.

Do slávenia Veľkonočného trojdnia sa vstupuje svätou omšou na pamiatku Pánovej poslednej večere s apoštolmi v predvečer svojej smrti na kríži. Obrady utrpenia a smrti na Veľký piatok sa začínali o 15.00 hod. úkonom prostrácie (ležania kňaza tvárou na zemi). Spevom sa prednášali Jánove pašie a konala sa spoločná poklona po slávnostnom odhalení kríža.

Liturgickým vrcholom každého roka je slávenie Veľkonočnej vigílie, ktorá sa vonku pri šenkvickom kostole začínala po zotmení o 20.00 hod. Do tmavého kostola vstúpilo jediné svetlo paškála reprezentujúce vzkrieseného Krista. Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je najväčším sviatkom, je nedeľou roka, od ktorej sa odvádza každotýždenné prežívanie dňa odpčinku zasväteného Pánovi. Slávnostná svätá omša sa v Šenkviciach začínala o 10.30 hod. a hudobne ju sprevádzala dychovka Šenkvičanka. Krojovanci prinášali obetné dary.

Druhá veľkonočná nedeľa (27. apríla 2025) bola aj v Šenkviciach preniknutá Božím milosrdenstvom. Prvomájová farská mini-tradícia bola zachovaná aj tento rok a ešte početnejšia skupina farníkov než minule sa vydala na príjemnú turistickú vychádzku počas voľného sviatočného dňa, tentokrát k zrúcanine františkánskeho kláštora a kostola s názvom Katarínka. Začiatok bol v obci Naháč, odkiaľ viedla pohodlná lesná cestička s miernym prevýšením.

Na Katarínke bol priestor na oddych, obed i detské aktivity. Svätá omša sa konala v starobylom kostolíku sv. Farnosť Šenkvice ako miesto jubilejného chrámu sa zapojila do výzvy Konferencie biskupov Slovenska uskutočniť Noc kostolov. V piatok 23. mája sa konala Noc kostolov. V nedeľu 25. mája 2025 sa o 10.30 hod. konala svätá omša.

Tradičné požehnanie vinohradov spojené so sviatkom sv. Urbana sa v tomto roku konalo o niečo neskôr - v nedeľu 1. júna 2025 o 16.00 hod. V piatok 30. mája sa konalo požehnanie vinohradov.

Sviatok Turíc oslávili veriaci vo Farnosti Šenkvice najprv pri Turíčnej vigílii so štyrmi starozákonnými čítaniami, ktoré predniesli aktuálni birmovanci v príprave, ku ktorým prislúchali žalmy a po kázni sa pridal úkon obnovenia birmovných záväzkov. Pri samotnej slávnosti Zoslania Ducha Svätého v nedeľu 8. júna sa konala slávnostná svätá omša.

Na nedeľu 22. júna 2025 bola tento rok v Šenkviciach prenesená slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi s eucharistickou procesiou ulicami obce. Od pondelka 7. júla do piatka 11. júla 2025 sa na trávnatom pozemku nad šenkvickou farou konal letný denný tábor, ktorý zastrešuje miestne Združenie mariánskej mládeže v spolupráci s Farnosťou Šenkvice. Pod vedením asi 20 animátorov približne 70 detí prežilo čas spoločenstva, hier a zábavy.

Každodennou súčasťou programu bola aj poludňajšia svätá omša a v stredu výlet na hrad Beckov a do beckovského františkánskeho kostola. Úprimná vďaka patrí všetkým, ktorí prispeli k tomu, že sa tábor mohol uskutočniť. Po dennom letnom tábore, ktorý je každoročnou spoluprácou Združenia mariánskej mládeže a šenkvickej farnosti, boli v nedeľu 13. júla 2025 do slávenia svätej omše o 10.30 hod. zapojené deti a mladí z tábora. Prevzali liturgické čítania a prosby, chlapci miništrovali a z detí za hudobného sprievodu animátorov sa vytvorila milá spevácka skupinka.

V sobotu 26. júla 2025, na sviatok sv. Joachima a Anny, sa v Šenkviciach konala jubilejná púť starých rodičov spolu so svojimi vnúčatami. Modlitbu ruženca viedol dp. farár z Vištuka Ján Záhradník. Jednotlivé desiatky sa predmodlievali staré mamy, starí otcovia, vnučky a vnuci. Svätú omšu slávil dp. dekan z Grinavy Roman Stachovič, ktorý vyzdvihol a ocenil dôležitosť medzigeneračného vzťahu medzi starými rodičmi a vnúčatami.

Šenkvické hody sv. Anny sa tento rok slávili v nedeľu 27. júla 2025 pri slávnostnej svätej omši o 10.30 hod., ktorú hudobne sprevádzala dychová hudba Šenkvičanka. Keďže na hodový deň pripadol 5. Svetový deň starých rodičov a seniorov, svätá omša bola vhodnou príležitosťou spomenúť niektoré myšlienky z posolstva pápeža Leva XIV. na tento deň: Boh počíta aj s ľuďmi vo vyššom veku, ako o tom svedčí Sväté písmo. Je znamením doby, že dnes pribúda počet ľudí v pokročilom veku.

V približujúcom sa závere letných prázdnin, za krásneho augustového počasia sa v nedeľu 24. augusta 2025 uskutočnil v hradbách pri šenkvickom kostole spoločný farský večer. Od 16.00 hod. bol priestor pre detské hry a rozhovory pre dospelých. Chutné pohostenie napečených dobrôt vyskladali farníci podľa svojich možností. O 18.00 hod. sa začala svätá omša.

Prehľad udalostí vo farnosti Šenkvice (2025)

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad udalostí, ktoré sa konali vo farnosti Šenkvice v roku 2025:

tags: #13 #maja #beckov #rimskokatolicky #kostol #program